Na Slovensku v súčasnosti podniká približne 480 pekární, ktoré spolu zamestnávajú viac ako 8 tisíc ľudí. Podľa prepočtov Rady pekárov SR im zavedením príplatkov, ktoré navrhuje koalícia, narastú plošne osobné náklady dohromady o 18 miliónov eur za rok. Keďže spotreba čerstvých pekárenských výrobkov výrazne klesá, obávajú sa o prežitie jedného z najstarších remesiel na Slovensku. Informovala o tom Rada pekárov SR, ktorá združuje Úniu priemyselných pekárov SR, Cechy pekárov a cukrárov západného a východného Slovenska a Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Povinné príplatky za prácu počas víkendov, v noci a vo sviatok v rámci legislatívnych zmien zvýšia podľa aktuálnych prepočtov celkové ročné náklady slovenských pekární o viac ako 18 miliónov eur. „Tieto zmeny v Zákonníku práce spolu s rastom minimálnej mzdy budú mať fatálny dosah na celý pekárenský sektor,“ uviedol podpredseda Únie priemyselných pekárov SR (UPPSR) Vladislav Baričák.
Pekárenský sektor sa už dlhodobo nachádza v zlej kondícii. Podľa údajov Slovenskej potravinárskej a priemyselnej komory pekárenské odvetvie v prvom kvartáli tohto roka zamestnávalo 8 044 ľudí, čo predstavuje 26 % pracovníkov celého potravinárskeho priemyslu. No zároveň v rámci neho vykazuje najnižšiu priemernú mzdu – 649 eur, čo je až o 30 percent menej, ako je priemer v národnom hospodárstve. „Pekárne sa vyznačujú neštandardným pracovným časom – ide prevažne o prácu v noci, cez víkendy či sviatky. Teda práve v dňoch, ktorých sa majú dotknúť všetky navrhované príplatky,“ spresnil Baričák. Dodal, že pekárňam na celom Slovensku v súčasnosti chýba približne 1 750 pracovníkov, ktorých dlhodobo nemôžu nájsť.
Odporúčania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a úradov práce na získavanie pracovnej sily práve prostredníctvom úradov práce podľa Únie priemyselných pekárov skončili neúspechom. Bojovať s týmto problémom by sa dalo viacerými cestami. Napríklad podporou škôl so zameraním pekár a cukrár. Tu sa zmeny už rozbehli prostredníctvom duálneho vzdelávania. Jednou z ciest je nastaviť kvóty pre stredné a vysoké školy v závislosti od percentuálneho zastúpenia jednotlivých odvetví v národnom hospodárstve,“ dodal Baričák.
Ďalšou možnosťou je aj uvoľnenie podmienok na zamestnávanie cudzincov z tretích krajín. V súčasnosti je tento proces komplikovaný a časovo náročný. „Cudzincom by sme vedeli garantovať hlavný pracovný pomer s rovnakými pracovnými a mzdovými podmienkami, aké majú naši zamestnanci,“ uzatvoril Baričák. Podmienky na zamestnávanie cudzincov už zmiernili susedné krajiny Poľsko i Česko, keďže o mnohé pozície v hospodárstve už domáci nemajú záujem.
Koaliční partneri sa koncom septembra dohodli na tzv. sociálnom balíku, ktorý bude v krátkom čase predmetom rokovania v parlamente. Premiér Robert Fico vtedy informoval, že sa dohodli aj na raste minimálnej mzdy. Časť dohody sa týka aj nočnej práce, príplatkov za prácu cez víkendy a sviatky, kde boli niektoré parametre naznačené. “My ich ešte raz budeme preberať aj so sociálnymi partnermi. Ale vo všeobecnosti platí dohoda, že tento inštitút ideme presadiť,“ uviedol premiér.