Milionárskych domácností je vo svete už 18 miliónov

Rastúca obchodná prepojenosť sveta čoraz viac nahráva tým, ktorí majú k biznisu najbližšie. Napriek tomu, že globalizácia za posledné roky priniesla zlepšenie životnej úrovne ľudí naprieč všetkými príjmovými vrstvami, najviac si polepšili tí najbohatší. Podľa najnovšej štúdie Boston Consulting Group (BCG) počet boháčov na svete rastie.

, 02.10.2017 14:00
Frans Timmermans, EK Foto: ,
Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie: "Lepšie prerozdelenie pomôže zaručiť sociálnu súdržnosť a solidaritu, ktoré sú podstatou únie."
debata (8)

Aktíva v hodnote viac ako milión dolárov vlastní na celom svete zhruba 18 miliónov domácností. Tie pritom predstavujú len jedno percento svetovej populácie, ale kontrolujú 45 percent svetového bohatstva v hodnote 166,5 bilióna dolárov. Do roku 2021 by mali kontrolovať viac ako polovicu svetového majetku.

Európska komisia vo svojom najnovšom dokumente o globalizácii pripomína, že vďaka svetovému obchodu sa podporil hospodársky rast EÚ. Každá miliarda eur dodatočného vývozu podporí 14-tisíc pracovných miest. Z lacnejšieho dovozu majú takisto prospech najmä chudobnejšie domácnosti. Tieto výhody prepojenia svetového obchodu však podľa komisie nie sú automatické ani nie sú rovnomerne rozdelené medzi Európanmi. Podľa dokumentu komisie sa mnohí Európania obávajú, že globalizácia vedie k nerovnosti, strate pracovných miest, sociálnej nespravodlivosti či k znižovaniu noriem životného prostredia, zdravia alebo ochrany súkromia. Niekedy sa cítia ohrození, pokiaľ ide o ich identitu, tradície a spôsob života.

„Z podstaty kapitalizmu je nemožné vysokú príjmovú nerovnosť odstrániť. Bohatí ľudia svoje akciové investície do podnikov medzi chudobu nerozdajú. Spomaliť rast nerovnosti sa dá vyššou podporou vzdelávania chudobných a zavedením progresívnej dane, ktorá by viac zdaňovala bohatých ľudí. Taktiež je dôležité, aby sa zamestnanci firiem naučili presadzovať svoje podmienky v ten pravý okamžik. Momentálne sledujeme na Slovensku silný ekonomický rast, ktorý je spojený s poklesom nezamestnanosti. To by zamestnanci mali využiť, ísť za šéfom a vyjednať si vyššie mzdy. Nemali by sa báť či hanbiť. Firmy peniaze majú a buď si polepšia zamestnanci, alebo manažéri či akcionári. Výsledok závisí len od schopnosti vyjednávať,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

V celosvetovom meradle pomohla globalizácia stovkám miliónov ľudí vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie. „Globalizácia celkovo pôsobí na európske hospodárstvo pozitívne, naši občania to však tak nevnímajú, ak jej prínosy nie sú zdieľané spravodlivo a rovnomernejšie. Európa sa musí podieľať na prepísaní globálnych pravidiel tak, aby voľný obchod znamenal aj spravodlivý obchod. Globalizácia sa musí stať udržateľnou a musí prinášať úžitok všetkým Európanom. Zároveň je nutné, aby ľudia s pomocou našich politík získavali vzdelanie a zručnosti potrebné na to, aby držali krok s vývojom našich hospodárstiev. Lepšie prerozdelenie pomôže zaručiť sociálnu súdržnosť a solidaritu, ktoré sú podstatou únie,“ skonštatoval nedávno Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie.

Najväčšie rozdiely cítiť v USA

<A> Najviac cítia príjmové rozdiely ľudia v USA. Podiel príjmu percenta najbohatších za posledných 35 rokov sa viac ako zdvojnásobil. Po druhej svetovej vojne bol pritom tento trend opačný, keďže v USA fungovalo progresívne zdaňovanie. To v 80. rokoch zmenil vtedajší republikánsky prezident Ronald Reagan, keď znížil dane pre bohatých. Odbory mali čoraz menšie slovo vo firmách, akciové trhy prekvitali, a to umožnilo najbohatším bohatnúť stále viac a viac. V USA pritom podľa štúdie Boston Consulting Group je 40 percent svetových milionárov a miliardárov. Každý rok by až do roku 2021 malo pribudnúť v USA 670-tisíc nových milionárov. Druhý najväčší počet milionárov má Čína, a to 2,1 milióna ľudí.

Boston Consulting Group odhaduje, že bežné domácností s „nemilionárskym príjmom“ budú svoj majetok do budúcna rozširovať veľmi pomaly. Najrýchlejšie by sa malo rozširovať bohatstvo domácností, ktoré vlastnia majetok v hodnote 20 až 100 miliónov dolárov. USA patria takisto k štátom s najväčším pomerom obyvateľov ohrozených chudobou aj v štatistikách OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj). Napríklad podľa ukazovateľa nazývaného Gini koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov v rámci spoločnosti, kde na škále predstavuje nula úplnú rovnosť a jedna úplnú nerovnosť, dosahujú USA hodnotu 0,48 bodu.

Slovensko dosiahlo v rámci Gini koeficientu úroveň 0,25 percenta. Priemer 34 krajín OECD je 0,32 percenta. Nerovnosť príjmov narástla na Slovensku výraznejšie počas krízy, ale v globálnom porovnaní má krajina jednu z najnižších úrovní nerovnosti. Problémom však je, že kým Bratislava je šiestym najbohatším regiónom v Európe, západné Slovensko bez hlavného mesta sa radí až na niečo vyše 230. priečku. Krajina má aj hladové doliny, kde dosahuje priemerná nezamestnanosť aj vyše 20 percent.

Extrémna chudoba na ústupe

Aj napriek tomu, že bežným ľuďom nerastie životná úroveň tak ako bohatým, celkovo vo svete klesá počet tých, ktorí sú extrémne chudobní. Podľa údajov Svetovej banky ešte v roku 1981 žilo v extrémnej chudobe 42 percent svetovej populácie. V roku 2013 to už bolo len 10 percent a ďalej to podľa jej odhadov klesá. Rôzne inštitúcie chcú najmä v rozvojových krajinách znížiť chudobu do roku 2030, ale ich prácu znemožňuje fakt, že príjmová nerovnosť vo svete je na vzostupe.

Ako vníma prínosy a negatíva globalizácie Európska komisia

  • V celosvetovom meradle pomohla globalizácia stovkám miliónov ľudí vymaniť sa z chudoby a chudobnejším krajinám umožnila dobehnúť tie bohatšie.
  • Každá miliarda eur dodatočného vývozu podporí 14¤000 pracovných miest. Z lacnejšieho dovozu majú prospech najmä chudobnejšie domácnosti.
  • Približne tretinu príjmov členských štátov pochádza z obchodu so zvyškom sveta.
  • S globalizáciou sú však spojené aj výzvy. Mnohí Európania sa obávajú, že globalizácia vedie k nerovnosti, strate pracovných miest, sociálnej nespravodlivosti, či k znižovaniu noriem životného prostredia, zdravia alebo ochrany súkromia. Niekedy sa cítia ohrození, pokiaľ ide o ich identitu, tradície a spôsob života.

Ak sa aktuálny trend bohatnutia bohatých nezmení, svet bude mať o 25 rokov prvého bilionára. Na ilustráciu, taký človek by musel minúť milión dolárov denne každý deň po čas 2¤738 rokov, aby mu z majetku ubudol jeden bilión dolárov.

Britská nezisková organizácia Oxfam upozorňuje, že tak extrémne bohatstvo jednej malej skupiny ľudí, ktoré je na úkor tých chudobnejších, narušuje princípy demokracie. Oxfam ako riešenie vidí väčší boj s daňovými únikmi, resp. daňovými optimalizáciami veľkých firiem a bohatých ľudí, ako aj spravodlivejšie prerozdelenie majetku medzi ľudí. „EÚ by napríklad mohla presadzovať nové pravidlá na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých podmienok, ktoré by riešili škodlivé a nekalé správanie, ako sú daňové úniky, štátne dotácie alebo sociálny damping. Účinné nástroje na ochranu obchodu a medzinárodný investičný súd by takisto mohli pomôcť EÚ konať rozhodne proti krajinám alebo spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do nekalých praktík,“ tvrdí Európska komisia.

Problémom je aj znečisťovanie životného prostredia, ktoré ohrozuje najmä extrémne chudobných. Ak svet nepristúpi na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov. Nielen zmena klímy, ale aj prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z 9 ľudí na svete nemá dostatok jedla a takmer miliarda ľudí stále žije z 1,25 dolára den­ne.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #chudoba #bohatí #globalizácia #príjmové rozdiely #svetová populácia #svetový obchod
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy