Náhrada vytlačila cukor. Slovensku ostali dva cukrovary

Pamätáte sa ešte na cukrovú chuť obľúbených sladkostí? Kým voľakedy sa sladilo cukrom, teraz je ho výrazne menej.

02.10.2017 07:00
cola, cukor, popcorn Foto:
Doba sa zmenila a spolu s ňou aj potraviny. V nápojoch je sirup namiesto cukru a v jedlách náhrady namiesto originálov. Napriek jednotnej EÚ je odlišná situácia v niektorých potravinách na Slovensku v porovnaní s rovnakými výrobkami na západe.
debata (163)

Vytlačil ho fruktózovo-glukózový sirup. Pre výrobcov je lacnejší ako klasický cukor. Chutí však inak a zdravší rozhodne nie je, aj keď ani repný cukor nie je ideálny.

Pre rozdiel v chuti sa sirup stáva jedným zo symbolov dvojakej kvality potravín. Východných a západných krajín Európy – napriek tomu, že Európska únia takéto rozdelenie nepozná. Po rokoch protestov Slovákov a ľudí z ďalších krajín bývalého východného bloku sa teraz vracia cukor do niektorých kolových nápojov či sušienok.

Protesty pokračujú, no väčšie zmeny sa stále neudiali a v októbri sa k celej problematike má konať v Bratislave európsky politický summit.

Fruktózovo-glukózovým sirupom výrobcovia potravín a nápojov sladia radi aj preto, lebo je tekutý, lacnejší a nekryštalizuje ako cukor. Okrem toho na Slovensku vymizli cukrovary, ktoré by boli schopné zásobovať potravinárov.

Slovenských cukrovarníkov položili európske kvóty. "V rámci cukrovej reformy, ktorá sa začala v roku 2004, boli pre jednotlivé členské štáty stanovené kvóty na výrobu sacharózy aj izoglukózy,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Výsledkom bolo, že na Slovensku zostali z desiatich len dva cukrovary z porevolučných desiatich – v Seredi a Trenčianskej Teplej.

Kvóty spôsobili, že kým v roku 1989 sa cukrová repa pestovala u nás na vyše 50-tisíc hektároch, vlani to bolo už len čosi vyše 21-tisíc hektárov.

Cukrovarníctvo má na Slovensku viac ako storočnú tradíciu. Jedným z prvých cukrovarov u nás bol cukrovar v Šuranoch, ktorý sa udržal takmer 150 rokov až do konca 90. rokov minulého storočia. Vo svojich zlatých časoch to bol najväčší cukrovar v strednej Európe. Produkoval sa tu biely cukor z cukrovej repy. K cukrovaru patrila aj súkromná železnica, ktorá siahala až po Trnovec nad Váhom. Jej zvyšky sa dajú nájsť doteraz. Cukrovar prežil aj výbuch mlyna vo februári 1989, pri ktorom zahynulo 8 ľudí. Naposledy sa schátrané budovy cukrovaru objavili v slovensko-českom filme Nesplnený sľub ako kulisa pri deportáciách ľudí.

Izoglukóza, aspartám a sorbitol namiesto cukru

V posledných desaťročiach začali klasickému repnému cukru konkurovať alternatívne sladidlá ako izoglukóza vyrobená z kukurice či syntetické sladidlo aspartám či sorbitol. „Práve tieto sladidlá potravinárski výrobcovia uprednostňujú ako sladidlá do svojich výrobkov najmä z dôvodov technologických a ekonomických,“ vysvetľuje ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Izoglukóza je totiž tekutá, a preto sa s ňou jednoduchšie manipuluje ako s klasickým cukrom, ktorý treba rozpustiť. A víťazí aj pri porovnaní ceny. Izoglukóza sa tak dá nájsť v zložení nápojov, v oplátkach či v mrazených krémoch.

Situácia sa však pomaly mení. Ako prvá sirup vlani vymenila za cukor spoločnosť PepsiCo v kole. Správnosť kroku ukázali zvýšené predaje cukrovej Pepsi – za prvý polrok stúpli predaje nápoja medziročne o necelú pätinu. Tento október presedlá v tomto regióne na cukor aj sladká limonáda 7Up od PepsiCo. Slovensko teda bude mať ďalší „západný nápoj“.

Fruktózovo-glukózový sirup z Bolerázu

Debatu okolo zloženia potravín rozpútali porovnávacie testy pod záštitou slovenského ministerstva pôdohospodárstva z februára tohto roka. V testoch zaostávali výrobky určené pre slovenský trh za tými z rakúskych predajní obsahom náhrad, éčok a konzervantov, menším obsahom mäsa či gramážou. Rozdiel bol aj v použitom sladidle. Kým v Rakúsku sa sladilo cukrom, na Slovensku hrá prím fruktózovo-glukózový sirup. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ukončilo druhú sériu testov potravín zameraných na dvojakú kvalitu potravín. Výsledky má oznámiť dnes.

Renomované firmy, ktoré nebudú chcieť prísť o dobré meno, receptúry pravdepodobne zmenia. Izoglukózu pre nápoje a potraviny určené na slovenský trh vyrába závod spoločnosti Tate & Lyle v Bolerázi.

Zmena receptúry dvoch nápojov by podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej na produkciu izoglukózy, ako aj na zamestnanosť v závode Boleráz nemala mať negatívny dosah.

„Kukuričný mlyn v Bolerázi dodáva širokú škálu ingrediencií pre potravinársky a nápojový priemysel a papierenský priemysel v Európe,“ vysvetľuje hovorkyňa spoločnosti Tate & Lyle Anna Taylor. Špecifikovať však veľkosť dodávok či odberateľov nechcela. Závod na výrobu izoglukózy funguje už od roku 1912 pod názvom Amylum. Začínal ako továreň na výrobu škrobu. V roku 1993 bol sprivatizovaný. Naposledy menil majiteľa aj názov v roku 2015 na Tate & Lyle Boleraz. Väčšinu zamestnancov spoločnosti tvoria obyvatelia obce Boleráz. Závod po rozšírení kvót na výrobu izoglukózy výrobu rozširoval. Fruktózovo-glukózový sirup z Bolerázu nájdete aj v kokakole. Podľa účtovnej uzávierky ukončila spoločnosť minulý rok so ziskom 8,3 milióna eur. Darilo sa jej tak viac ako v roku 2015, keď ukončila rok so ziskom 5,6 milióna eur. V roku 2012 to však bolo takmer 20 miliónov eur.

V kofole je aj cukor, v kole nie vždy

„Názov výrobku by mal byť vyhradený pre výrobok s rovnakou receptúrou,“ hovorí Halgašová. Jeden a ten istý produkt by tak nemal niekde obsahovať cukor a inde fruktózovo-glukózový sirup. Riešenie vidí v zjednotení receptúr pre výrobky uvádzané na trhy členských krajín únie. Prípadné odchýlky treba posudzovať individuálne, upozorňuje Halgašová, nemusia totiž hneď znamenať nižšiu kvalitu. Dôvody pre rozdiely môžu byť rôzne – iné technologické vybavenie konkrétneho výrobcu, rozdiely v surovinách z lokálnych zdrojov či v národnej legislatíve a rôzne chuťové preferencie. Jedným z najznámejších príkladov dvojakej kvality je populárna kokakola – v Rakúsku je stále s cukrom, u nás s izoglukózou. „Receptúra sirupu klasického nápoja kokakola je rovnaká na celom svete, pri jeho výrobe sa samozrejme používajú dostupné miestne suroviny: voda, sladidlo a oxid uhličitý,“ hovorí riaditeľ pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Coca-Cola HBC Česko a Slovensko Marián Pavelka. Pod sladidlom sa môže skrývať sacharóza – z repného alebo trstinového cukru, ale aj fruktózovo-glukózový sirup z kukurice. Sirup sa podľa Pavelku používa v kokakole aj v Spojených štátoch, Španielsku, Bulharsku, Česku a na Slovensku. „V súčasnej dobe pre naše portfólio výrobkov na slovenskom trhu používame fruktózovo-glukózový sirup, repný cukor, sladidlá na báze steviolglykozidov či nízkokalorické sladidlá,“ hovorí Pavelka.

Cukrom sú u nás okrem koly od PepsiCo sladené aj nápoje značky Mountain Dew, ktoré patria tiež pod spomínanú firmu. PepsiCo prešla pri kole k cukru a opustila práve sirup. Naopak, v Mirinde či Pepsi Twist je stále fruktózovo-glukózový sirup. „Zloženie našich výrobkov a rozhodovanie o nich sa riadi radom faktorov, popri cene i celkovým chuťovým profilom a svoju rolu hrá tiež dostupnosť jednotlivých surovín,“ hovorí brand manažér značky Pepsi Michal Šlechta.

Rovnakú receptúru svojich nápojov nájdu zákazníci pri značke Kofola. „Používame zásadne rafinovaný cukor, v určitých prípadoch na zvýraznenie ovocnej chuti produktu ho používame v kombinácii s glukózou a fruktózou,“ vysvetlila hovorkyňa Kofola ČeskoSlovensko Jaroslava Musilova.

Aby vraj boli cukríky nekryštalizované…

Časť produktov má rovnaké zloženie, časť nie, vysvetľuje hovorca spoločnosti Nestlé Robert Kičina. „V odôvodnených prípadoch majú výrobky mierne odlišné zloženie, rešpektujúc lokálnu reguláciu, chuťové preferencie, sociálne a kultúrne rozdiely alebo dostupnosť vstupných surovín v rôznych častiach sveta,“ hovorí.

Ako príklad uvádza kávu: len káva Nescafé má viac ako 200 rôznych variácií. Tá slovenská je totožná so švajčiarskou, no je odlišná od nemeckej. Slovenský Nesquik je rovnaký ako v ďalších 17 európskych krajinách vrátane Rakúska, je však odlišný od nemeckého. Tam totiž lokálna legislatíva zakazuje pridávať do produktu vitamín D, železo a zinok, vysvetlil Kičina. Do svojich cukroviniek pridáva Nestlé zmes cukru a glukózového sirupu v rôznych pomeroch. Dôvod je podľa Kičinu technologický, aby sa dosiahol požadovaný vzhľad výrobkov. Napríklad hladkosť a čírosť bonbónov Bon Pari, ktoré sú takto neskryštalizované.

Odporúčaná spotreba cukrov

  • odľa súčasných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by denný príjem cukru mal byť menej ako 10 percent celodenného energetického príjmu pre dospelého i pre dieťa. Optimálne však len 5 percent.
  • Započítať sem treba všetky cukry pridávané do potravín a nápojov pri ich výrobe, v domácnostiach počas varenia. A tiež cukry prirodzene prítomné napríklad v mede či ovocných džúsoch.
ZDROJ: ÚVZ

© Autorské práva vyhradené

163 debata chyba
Viac na túto tému: #sladkosti #cukor