Pribrzdí Európa čínsku moc?

Kým západné krajiny chcú postupne obmedzovať rastúci vplyv Číny v európskych firmách, Slovensko si k druhej najväčšej ekonomike sveta hľadá nové cestičky.

26.09.2017 07:00
debata (19)

Slovensko je roky závislé od zahraničného kapitálu, čo je hlavný rozdiel oproti Nemecku, ktoré, naopak, expanduje, a tým si zlepšuje pozíciu domácej ekonomiky. Pre Slovensko ešte viac priamych zahraničných investícií z Číny môže zrýchliť ekonomický rast, vytvoriť nové pracovné miesta, zvýšiť životnú úroveň ľudí a priniesť technologický pokrok.

Zároveň veľký a rastúci čínsky trh vytvára obrovský potenciál pre európskych exportérov. Rezort hospodárstva tvrdí, že by sa pre mnohé firmy mohla Čína stať časom najdôležitejším trhom. „V prípade našej krajiny ide o diametrálne odlišnú situáciu ako v Nemecku. V prípade strategických podnikov Slovenska je prioritne potrebné vziať do úvahy ich vlastnícku štruktúru a z nej vyplývajúce postavenie a vplyv štátu v nich,“ tvrdí Maroš Stano, hovorca ministerstva hospodárstva.

Nemci, Taliani či Francúzi však čínsku expanziu, najmä do technologických firiem, vidia negatívne a boja sa o skupovanie ich know-how. Európska komisia najnovšie predstavila balík opatrení, ktoré sú zamerané na preverovanie priamych zahraničných investícií, s cieľom zaistiť, aby tieto investície neohrozili strategické záujmy EÚ z hľadiska bezpečnosti a verejného poriadku.

Slovensko chce, naopak, ťažiť najmä z obnovenia Hodvábnej cesty. Krajinu zaujímajú najmä investície do železničnej dopravy vrátane prekladísk. Čína očakáva, že okrem pozemnej infraštruktúry by sa mala rozširovať aj energetická sieť ropovodov, námorných prístavov, plynovodov a elektrární. Je pravdepodobné, že následne popri obchodných cestách vyrastú aj čínske banky, ktoré dostanú do peňažného obehu vo väčšej miere jüan.

„Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré je gestorom za oblasť spoločnej obchodnej politiky EÚ, v spolupráci s Ministerstvom financií SR presadzuje a bude naďalej presadzovať svoje národné záujmy v procese pokračujúcich rokovaní o komplexnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou. Veľký dôraz bude zameraný hlavne na vyváženosť a transparentnosť dohody, zabezpečenie zlepšeného prístupu na trhu investícií, ochranu legitímnych investorov a zabezpečenie ich právnej ochrany,“ odkázal Stano.

Česi sa k čínskym investíciám stavajú podobne. V tichosti tam dokonca vzniklo čínsko-české centrum pre spoluprácu, jediné svojho druhu v strednej a vo východnej Európe. Cieľom je pritiahnuť viac čínskych investorov do krajiny.

V posledných rokoch Čína skupuje veľké európske strategické spoločnosti, športové kluby, miliardy eur investuje aj do energetickej a dopravnej infraštruktúry, vrátane Slovenska. Čínski investori prejavili pred časom záujem vstúpiť do košických oceliarní. U. S. Steel Košice rokoval s čínskym Hesteel Group.

Čínske priame zahraničné investície vo svete vlani medziročne vzrástli o 40 percent, na 220 miliárd eur. V Európskej únii nárast čínskeho kapitálu vzrástol o 77 percent, na 35 miliárd eur.

V zmysle schválenej koncepcie má Slovenská republika záujem o rozvoj obchodných a investičných vzťahov s Čínou, ktorá predstavuje pre Slovensko dôležitého obchodného partnera.
Maroš Stano, hovorca ministerstva hospodárstva

Nemecko z nich získalo 11,3 miliardy eur a z Európskej únie sa stalo pre čínskych investorov najpríťažlivejšie. Práve Nemci chcú viac chrániť domáce technologické firmy pred neželaným skupovaním zahraničnými vlastníkmi, najmä štátom kontrolovanými firmami z neeurópskych krajín. Jedným z ich návrhov bolo, že členské štáty EÚ by mali dostať právomoci, ktorými by zabránili akvizíciám firiem investormi z krajín mimo EÚ.

Nemci upozorňujú, že kým Číňanom dosiaľ únia pri vstupe do európskych firiem vychádzala v ústrety, opačne to neplatí. Podmienky na podnikanie podľa nemeckej vlády majú európske firmy v Číne značne sťažené.

Voľný obchod s obmedzeniami

Samotná Európska únia minulý týždeň vyzvala Čínu, aby splnila svoje sľuby a otvorila ekonomiku zahraničným investíciám. Opačný postoj môže mať negatívny dosah na úsilie o liberalizáciu svetového obchodu, varovala Európska obchodná komora v Pekingu. Organizácia v aktuálnej správe upozorňuje na sériu nových reštriktívnych opatrení, ktoré Čína zaviedla v oblastiach ako obchod s tovarmi, expresné doručovateľské služby alebo právne služby.

„Súčasný nedostatok reciprocity vo vzájomnom prístupe na trhy sa stáva politicky neudržateľným,“ uviedol prezident komory Mats Harborn. „Obávame sa, že pokiaľ sa táto situácia rýchlo nezmení, nastúpi odpor proti liberalizácii globálnej ekonomiky,“ dodal Harborn.

„Nie sme naivní fanúšikovia voľného obchodu. Európa musí vždy obhajovať svoje strategické záujmy,“ povedal začiatkom septembra v správe o stave únie šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Slovensko však v tomto smere vyvíja iniciatívu, aby, naopak, priame zahraničné investície, aj z Číny, do krajiny prilákalo. Zároveň chce zlepšiť slovensko-čínske obchodné vzťahy.

"Samozrejme, v rámci jednotnej obchodnej politiky členských krajín EÚ je len prirodzené, že aj Slovensko podporuje opatrenia smerujúce k ochrane európskej a domácej produkcie.

Tak to bolo aj v prípade zavedenia antidumpingových ciel na dovoz čínskej ocele a v minulosti prijatých dovozných kvót týkajúcich sa objemu dovozov CN textilu do členských krajín EÚ," uviedol hovorca ministerstva hospodárstva SR Maroš Stano.

Slovensko čínskych investorov víta

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahol stav priamych zahraničných investícií na Slovensku z Číny v roku 2014 zhruba 39 miliónov eur, z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk 14,1 milióna eur. V roku 2015 to bolo len 11,2 milióna eur.

Stav čínskych investícií u nás tak nedosahuje ani zlomok percenta z celkovej hodnoty priamych zahraničných investícií. Situácia je obdobná aj v ostatných krajinách regiónu strednej Európy, ako je Česká republika, Maďarsko a Poľsko.

"Samozrejme, tvorba nových pracovných miest a znižovanie miery nezamestnanosti patria k prioritám vlády SR. V zmysle schválenej koncepcie má Slovenská republika záujem o rozvoj obchodných a investičných vzťahov s Čínou, ktorá predstavuje pre Slovensko dôležitého obchodného partnera, potenciálny zdroj priamych zahraničných investícií a perspektívneho partnera pre všestrannú hospodársku spoluprácu.

zväčšiť
infografika Čína

K zvýšeniu objemu investícií, ako aj objemu obchodnej výmeny medzi Čínou a SR (EÚ) by mala prispieť v súčasnosti pripravovaná komplexná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou. Hlavným cieľom tejto dohody je odstrániť prekážky v prístupe na trh a zabezpečiť vysokú úroveň vzájomnej ochrany investícií," poznamenal Stano.

Zároveň dodal, že Slovensko bude naďalej v tomto smere presadzovať svoje národné záujmy. "Priame zahraničné investície naďalej vítame, najmä tie, ktoré smerujú do ekonomicky menej vyvinutých regiónov SR.

Snahou ministerstva hospodárstva je zabezpečiť taký prílev priamych zahraničných investícií, ktoré so sebou nesú nové a progresívne technológie a výroby spojené s vyššou pridanou hodnotou. V menej ekonomicky rozvinutých regiónoch Slovenska sa prihliada aj k miere nezamestnanosti a tvorbe nových pracovných miest. V tomto duchu sú vhodne nastavené aj investičné stimuly, ktoré sú zahraničným investorom poskytované bez rozdielu krajiny pôvodu," doplnil Stano.

Nemecko, Taliansko a Francúzsko pritom razia inú cestu. V prípade čínskych investícii vo februári tohto roka zaslali list Európskej komisii s tým, aby únia viac vyšetrovala jednotlivé transakcie, a keď je to relevantné, aby ich prípadne aj zablokovala.

Veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Bratislave uvádza, že priestor je v prípade čínsko-slovenskej spolupráce v oblasti automobilového priemyslu. Veľvyslanectvo poukazuje aj na koncepciu prijatú vládou SR vlani v apríli. Koncepcia rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a Čínskou ľudovou republikou na roky 2017 – 2020 by mala rozšíriť spoluprácu krajín aj v ďalších oblastiach.

"Medzi Čínou a Slovenskom existuje veľký priestor pre spoluprácu v oblasti automobilu, energie, inovácií a ďalších oblastiach. Slovensko je hlavným výrobcom automobilov. V roku 2016 presiahol celkový výkon slovenskej výroby jeden milión áut, čo je priemerne viac než 190 automobilov na tisíc ľudí, a Slovensko sa tak radí už niekoľko rokov na prvé miesto na svete.

Čína je najväčším trhom pre automobily na svete. Podľa štatistiky Čínskej asociácie výrobcov automobilov v roku 2016 sa v Číne predalo viac než 28 miliónov áut," odkázalo veľvyslanectvo.

Dôležitá Hodvábna cesta

Čína chce najnovšie prostredníctvom obnovenia Hodvábnej cesty nadviazať užšie spojenie s Európou a Afrikou cez budovanie infraštruktúry, energetickej siete ropovodov, námorných prístavov, plynovodov a elektrární. Napríklad Nemecko považuje plán za netransparentný a podľa Nemcov sú nezodpovedané otázky ohľadom zapojenia sa zahraničných firiem do projektu. Takisto nie sú podľa nich garantované sociálne a environmentálne štandardy. Slovensko podľa rezortu hospodárstva budovanie Hodvábnej cesty víta, respektíve verí, že bude jej súčasťou.

Na Hodvábnu cestu chce Čína v nasledujúcich piatich rokoch vynaložiť 124 miliárd dolárov. Od roku 2013 už na budovanie napojenia na Európu a Afriku minula 60 miliárd dolárov.

Podľa slovenského ministerstva hospodárstva projekt One Belt, One Road má pomocou železničnej dopravy zvýšiť výmenu tovaru s Európou, pričom pre Slovensko je to mimoriadne dôležité, pretože slovenské územie poskytuje významný koridor na prepravu čínskych tovarov cez širokorozchodnú trať prakticky až do Košíc.

Slovenská vláda, v zastúpení ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD), pred časom v Pekingu rokovala aj s predstaviteľmi spoločnosti Huawei, ktorá aktívne pôsobí v oblasti informačných technológií aj v Európe vrátane Slovenska. Témou boli najmä inovácie, budúcnosť a rozvoj smarttechnológií, ale aj podpora projektov Smart cities.

Spoločnosť Huawei by mala rozširovať svoje aktivity v strednej a vo východnej Európe vrátane Slovenska. Ďalší summit o novej Hodvábnej ceste sa uskutoční v roku 2019.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 19 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #obchod #Čína #Európa #trhy