O niečo lepšie na tom boli mestá, ktoré majú už diaľničné obchvaty, ako Nitra, Trenčín, Poprad či Banská Bystrica. Naopak, ako-tak prežíva aj Žilina, kde sú aké-také štvorprúdovky, ale stále chýbajú obchvaty.
V mnohých mestách je situácia podobná. Chýbajú dlhodobé projekty autobusových pruhov či prepojenia vlakov a autobusov. Všetko sa zlepšuje slimačím tempom. Bez dobrej infraštruktúry je snaha dostať ľudí z áut do hromadnej dopravy niekedy zúfalá. Denník Pravda otestoval v hlavnom meste, či má pre ľudí význam presadnúť z auta a do autobusu či vlaku, a zistil, že doprava kolabuje ako celok.
Krátkodobé zdržanie dopravy v rannej či popoludňajšej špičke je spôsobené nárastom individuálnej osobnej dopravy v týchto časoch dňa.Marek Papajčík z komunikačného oddelenia Bratislavy
Kto chodí od juhu od Šamorína, stojí v hodinových kolónach, keďže chýba diaľničný obchvat Bratislavy a rýchlostná cesta na Dunajskú Stredu. Z východu je zase upchatá D1, ktorá čaká na rozšírenie.
Je teda alternatívou nechať auto stáť, sadnúť do vlaku a potom do mestskej hromadnej dopravy? V smere zo Záhoria po diaľnici D2 sú pred tunelom Sitina kolóny každý deň. Skúsili sme teda presadnúť do vlaku. Auto sme odstavili v Devínskej Novej Vsi, parkovať sme museli v uličke asi 200 m od stanice, keďže miniparkovisko bolo plné áut a o väčšom sa roky len hovorí. Po polovičnej zľave v rámci Európskeho týždňa mobility stál lístok na hlavnú stanicu 45 centov.
Zo stanice sme sa vydali autobusom cez Šancovú, Račianske a Trnavské k hale Pasienky. Spolu 2,5 kilometra cez zápchy za 20 minút. Peši by to trvalo približne rovnako. Alternatíva by bola zo stanice napríklad kolobežka, ale bicyklopruh zo stanice má len 200 metrov. Vyzerá to, akoby tam bol len na to, aby jeho „dĺžka“ provokovala. Cesta aj s prestupmi a čakaním trvala asi 45 minút.
Autom by to trvalo podobne dlho. Električenka platí aj na vlak a stojí mesačne na dve zóny 26,90 eura. Autom pri zohľadnení spotreby aj amortizácie to na danej trase vyjde asi na 170 eur mesačne. Ráno ukázalo, že hromadná doprava nie je zlá.
Lenže podvečer boli zápchy ešte silnejšie, v autobusoch sa ľudia tlačili ako sardinky a dostať sa na vlak sa nám nepodarilo, aj keď sme nastúpili do autobusu MHD 20 minút pred odchodom vlaku a trasu cez širšie centrum mesta mal spoj podľa cestovného poriadku prejsť za deväť minút. Na stanici sme stretli nahnevaných ľudí, ktorým zrušili vlak do Dunajskej Stredy pre problémy súkromného dopravcu.
Cesta z práce pomocou MHD a vlaku späť k autu tak trvala 80 minút. Ak by MHD nemeškala a vlak by nám neodišiel pred nosom, bolo by to 50 minút. Autom by to trvalo cez zápchy asi 45 minút. Cestovanie vlakom je napriek tomu niekedy až na chýbajúce parkoviská na staniciach rýchle a celkom v poriadku a dalo by sa na ňom stavať.
Ale ísť k vlaku v preplnenej MHD je strata energie aj času. Je preto logické, že mnohí radšej zvolia pohodlnejšie a drahšie auto, aj keď stoja v zápchach, ale nestratia čas a energiu, aj keď ani žiaden čas takto nezískajú. Čas, energia a zdravie však nahrávajú stále možnosti používať auto ako menšie zlo, keďže energie v súčasnej rýchlej dobe má na rozdávanie málokto.
Riešením vo veľkých mestách zjavne nie je znižovanie cien verejnej dopravy, ale investície do infraštruktúry. Chýbajú pruhy pre autobusy a napríklad v Bratislave pri najvyťaženejších uzloch chýba verejná podzemná alebo nadzemná dráha, aby spoje nestáli spolu s autami v zápchach. Inak vyznieva lákanie vodičov, aby v týždni mobility cestovali na vodičský preukaz v MHD zadarmo, cynicky až zúfalo.
Denník Pravda v tejto súvislosti oslovil vedenie hlavného mesta. „Krátkodobé zdržanie dopravy v rannej či popoludňajšej špičke je spôsobené nárastom individuálnej osobnej dopravy v týchto časoch dňa a môže byť ovplyvnené počasím, avšak všetky cesty v správe hlavného mesta sú prejazdné,“ informoval Marek Papajčík z komunikačného oddelenia Bratislavy. Mesto tvrdí, že postupne prijíma kroky na zlepšenie dopravy v meste.
Občianska iniciatíva Lepšia doprava si myslí, že mesto by malo zriadiť väčší počet vyhradených pruhov pre autobusy. Vhodné sú napríklad ulice Štefánikova, Šancová, Košická, Gagarinova alebo Lamačská. Dopravu podľa iniciatívy zlepší aj parkovacia politika, rozširovanie siete električiek alebo zahusťovanie vlakov jazdiacich do Bratislavy na 15-minútový interval.