Keďže celkovo je na Slovensku 15-tisíc verejných budov a väčšina obnovená nebola, v štátnej kase sa vytvoria značné voľné zdroje. Investície do zatepľovania sa zvyčajne splácajú z úspor energií a v ďalších rokoch. Opatrenie by tak nemuselo vytvárať skryté dlhy napríklad v obciach.
Obnovou doteraz neprešli tri štvrtiny verejných budov na Slovensku. Medzi nimi sú nielen školy a nemocnice, ale aj obecné úrady. Ak počítame s priemernou cenou obnovy jednej budovy vo výške pol milióna eur, tak celkovo je potrebná ešte investícia vo výške niečo vyše 5,8 miliardy eur. Investície sa zvyčajne robia postupne a ročne môže ísť rádovo o milióny až desiatky miliónov. Na Slovensku je stále neobnovených okolo 11,6 tisíca verejných budov, väčšinu z nich tvoria školy.
Doteraz sa všetky investície do renovácie, zatepľovania, výmeny okien a kotlov či inštalácie inteligentného riadenia energetickej spotreby započítavali do dlhu verejného sektora. Orientačne bola doterajšia investícia na obnovu jednej štvrtiny verejných budov dve miliardy eur. Tieto peniaze zvyšovali deficit verejného sektora. A to aj keď bola obnova školy či obecného úradu financovaná súkromnou firmou. Tie garantovali zníženie výdavkov verejných budov na energetickú spotrebu. Súkromné firmy zarábali práve na ušetrených výdavkoch verejných budov. Platilo však, že ak úspory nedosiahli garantovanú výšku, za chybu platila súkromná spoločnosť a nie verejný sektor.
Takéto nastavenie pravidiel v minulosti viedlo k tomu, že verejný sektor nemal žiadnu motiváciu, aby investície do verejných budov realizoval zo súkromných zdrojov a nie zo zdrojov štátneho rozpočtu, vysvetľuje rezort financií.
Nový postoj Eurostatu je výsledkom trojročných diskusií rezortu financií s Európskou komisiou, Eurostatom a ostatnými krajinami EÚ. „Božie mlyny melú pomaly, ale isto. V prípade Európskej únie to platí dvojnásobne. Aj keď presviedčanie našich partnerov v Bruseli nás stálo množstvo práce a úsilia, som mimoriadne rád, že výsledok je pozitívny," hovorí minister financií Peter Kažimír. Nové pravidlá umožnia zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie, tvrdí jeho rezort.
„Je to určite dobrá správa pre primátorov a starostov, pretože môžu s väčšou istotou mobilizovať financie pre školy či nemocnice a ďalšiu verejnú infraštruktúru,“ povedal podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Investície do energetickej efektívnosti budov môžu totiž zvýšiť úspory na energiách a znížiť tak ich prevádzkové náklady. Ušetriť totiž možno podľa stavebných odborníkov 20 až 60 percent nákladov v závislosti od rozsahu prác a stavu budovy. Nejde totiž len o zateplenie či výmenu okien, riešiť treba aj výmenu kotla či rekuperáciu.
Zmenu započítavania obnovy verejných budov si pochvaľuje aj predseda Správnej rady Budovy pre budúcnosť Peter Robl. „Nové usmernenie umožní efektívnejšie využiť napríklad súčasné eurofondy,“ hovorí. Doteraz totiž bez ohľadu na financovanie odrádzalo od obnovy práve riziko zvýšenia deficitu.