Svetový výrobca nápojov PepsiCo sa najnovšie rozhodol, že v jednej z limonád použije na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku cukor namiesto fruktózovo-glukózového sirupu. Predtým tak spravil aj pri kole, ktorú tak aj na Slovensku ponúka v „západnom štandarde“. Konkurenčná Coca Cola zatiaľ nereagovala. Očakáva sa, že bude ďalej čeliť roky trvajúcemu tlaku spotrebiteľov, keďže kola s cukrom z cukrovej repy jednoducho chutí lepšie ako nápoj zo sirupu, na výrobu ktorého sa použila kukurica.
Po kritike od zákazníkov na dvojakú kvalitu sušienok pre západný a východný trh zmenil svoje receptúry aj nemecký výrobca Bahlsen. Pôvodne boli tie pre nemecký trh s maslom a tie pre východoeurópske krajiny s palmovým tukom.
Kritika Slovenska a ďalších krajín strednej Európy na dvojakú kvalitu potravín začína prinášať prvé zmeny.
Mnohí výrobcovia rybích výrobkov, drogérie, čajov, ale aj korení a syrov však zjavne aj naďalej ponúkajú v obchodoch na Slovensku rovnako zabalený tovar nižšej kvality ako v Rakúsku. Rastúca nespokojnosť ľudí z bývalého východného bloku, ako aj reakcia Bruselu by to však mohli zmeniť. Západnú kolu a sušienky by tak na Slovensku mohli doplniť ďalšie kvalitnejšie výrobky. „Dá sa to považovať za určitý trend,“ hodnotí zmeny v zložení limonády, koly a sušienok analytik pre prieskum trhu Ľubomír Drahovský.
Podľa Drahovského ide o reakciu renomovaných firiem na tlak Európskej únie. Tá totiž chystá zákon, ktorý má garantovať rovnaké zloženie zaužívaných svetových značiek vo všetkých krajinách. Po novom by tak ten istý výrobok už nemal niekde obsahovať originálnu prísadu a inde náhrady, a tiež podiel mäsa, bielkovín či kvalita obalov by sa nemali líšiť podľa kúpnej sily spotrebiteľa. Skladba výrobkov by tak mala byť z daného pohľadu v celej únii rovnaká. „Výrobcovia, ktorí si vážia svoju pozíciu na trhu, sa snažia na legislatívne a usmerňujúce predpisy reagovať zmenami zloženia nápojov,“ hovorí Drahovský.
Podľa zisťovania Európskej komisie ma problém s dvojakou kvalitou potravín na svojom trhu sedem krajín. V správe o stave únie dvojakú kvalitu potravín kritizoval minulý týždeň aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Nie je dôvod, aby Slováci mali menší obsah rybacieho mäsa v rybích prstoch, Maďari menší podiel mäsa v hotových jedlách a Česi menej kakaa v čokoláde,“ povedal. Bratislava bude v polovici októbra hostiť európsky spotrebiteľský summit, ktorý sa bude venovať práve dvojakej kvalite potravín. Pozvaný je aj šéf Európskej komisie Juncker, ktorý ešte v júli na rokovaniach so slovenským premiérom Robertom Ficom potvrdil, že Brusel bude vo veci konať čo najskôr.
Slovensko, Česko aj Maďarsko už testami presvedčili spotrebiteľov o tom, čo sa roky hovorilo. A to, že dvojaké výrobky naozaj existujú. Európska komisia dá peniaze na to, aby krajiny ešte raz testovali čo najviac rovnako zabalených produktov v rôznych krajinách, a keď sa potvrdí dvojaká kvalita, pristúpi sa na celoeurópsku reguláciu. Brusel mal najprv k téme opatrný postoj, keďže vraj výrobcovia môžu pri produktoch zohľadniť regionálne špecifiká. Neskôr však európski úradníci uznali, že v spomínanom prípade ide o nekalé obchodné praktiky.
Sirupové náhrady cukru sú medzi výrobcami v obľube hlavne pre nižšiu cenu – sirup je o necelú desatinu lacnejší ako cukor. Výrobcovia tvrdia, že sa s ním ľahšie manipuluje, je totiž dobre miešateľný s ostatnými surovinami. No zákazník platí pri niektorých výrobkoch podobné ceny, a pritom si kupuje nižšiu kvalitu.
Nájdu sa aj takí, čo vedia nápoj sladený cukrom od toho s náhradou odlíšiť. Pasca fruktózovo-glukózového sirupu je aj v tom, ako ho naše telo trávi. Poplach okolo tohto sirupu rozpútala štúdia Princetonskej univerzity z roku 2010. Vedci vtedy skúmali a dokázali, že nie po všetkých sladidlách tučnieme rovnako. Sledované potkany s prístupom k vysokofruktózovému sirupu z kukurice stučneli viac ako tie, čo konzumovali obyčajný cukor.
Cukor chutí viac, nápoje sa zmenia
Západný štandard sa na Slovensko dostal najprv v prípade koly a aktuálne ide o 7Up od výrobcu PepsiCo. Aj ten pôvodne tvrdil, že Slovákom chutí sirup, ale teraz, naopak, nahrádza sirup cukrom. „Po pozitívnom prijatí zmeny receptúry Pepsi sme sa rozhodli pre podobný krok i pri ďalšom z našich nápojov,“ hovorí generálny riaditeľ PepsiCo Slovensko Josef Neumann. Po novom tak bude 7Up sladený cukrom vyrábaným z cukrovej repy vypestovanej v susednom Česku. Z necelej tretiny bude nápoj dosladený stéviou. Cena pritom zostáva rovnaká.
Zmeniť receptúru sa rozhodla firma ešte vlani. Vtedy menila aj zloženie nápoja Pepsi. A zákazníci to vraj ocenili. Za prvý polrok stúpli predaje nápoja medziročne o necelú pätinu. „Náš podiel z celkového predaného objemu kolových nápojov na domácom trhu sa nám tak podarilo navýšiť na 20,4 percenta,“ hovorí Neumann, ktorý nevylúčil ani ďalšie zmeny receptúr.
Iné u nás, iné v Rakúsku
Na dvojakú kvalitu potravín upozornilo prvýkrát ministerstvo pôdohospodárstva vo februári tohto roka. Testy odhalili náhrady, éčka a konzervanty, nižší obsah mäsa, umelé náhrady cukru či menšiu gramáž ako vo výrobkoch kúpených v rakúskych predajniach. Medzi výrobcami, ktorých ostro kritizovali za dvojakú kvalitu ich produktov, bola napríklad aj spoločnosť Henkel. Podľa testov českého ministerstva poľnohospodárstva bolo v pracom prášku Persil kúpenom na českom trhu menšie množstvo aktívnych látok. Český Persil tak pral asi o pätinu slabšie ako nemecký.
Spoločnosť Henkel sa vtedy hájila aj spotrebiteľskými návykmi a preferenciami ohľadne teploty prania. Spotrebitelia z Česka a zo Slovenska perú podľa Henkelu vraj na vyšších teplotách v porovnaní so spotrebiteľmi v iných európskych krajinách, rozdielny je aj druh škvŕn. Spoločnosť vtedy tvrdila, že zloženie jej bežných pracích práškov Persil, ktoré ponúka v Nemecku, v Českej republike a na Slovensku je "na podobnej vysokej úrovni kvality i účinnosti“.
Denník Pravda včera oslovil Henkel, či neuvažuje o zmene svojich receptúr. „Spoločnosť Henkel dodržiava prístup ku kvalite a účinnosti pre všetky kategórie svojich produktov – bez ohľadu na to, v ktorej krajine alebo regióne naše značkové produkty ponúkame. Zároveň zohrávajú dôležitú úlohu rôzne spotrebiteľské návyky a preferencie,“ odpovedala hovorkyňa spoločnosti Henkel Zuzana Kaňúchová.
Ďalším známym prípadom, ktorý odhalilo porovnávanie zloženia výrobkov predávaných na domácom trhu s tými z Rakúska, boli aj rybie prsty Iglo. Podľa českého ministerstva poľnohospodárstva obsahovali tie z českých predajní o sedem percent mäsa menej ako tie kúpené v Nemecku. Dvojakú kvalitu odhalil test aj v slovenských predajniach rakúskej siete Billa. Išlo o výrobok privátnej značky Clever. Reťazec sa vtedy hájil nesprávne zvolenými výrobkami do porovnávacieho testu.
Vyhráva najmä cena
Slovenskí zákazníci si po prevalení kauzy s rozdielnym zložením potravín pre západ a východ Európy síce pošomrali, no nákupné zvyklosti zmenili len mierne, ak vôbec. „Dôležité pre domácich spotrebiteľov je, aby sa nemenila cena,“ hovorí Drahovský. Viac ako na zloženie je totiž slovenský zákazník citlivý na cenu, dodáva. To znamená, že ak výrobca zmení zloženie výrobku, nemal by to využiť aj na úpravu ceny smerom hore.
Spotrebiteľ eviduje tieto zmeny pri zložení potravín podľa toho, čo sa dočíta v novinách či zachytí v správach, vysvetľuje Drahovský. „Až vtedy začína byť ostražitejší a rozumnejšie nakupuje,“ hovorí. Treba podľa neho oveľa viac informácií a času na vysvetľovanie rozdielov, aby to preniklo do spotrebiteľského povedomia.
Podľa hovorcu reťazca Tesco Martina Krajčoviča sa však viac začína dariť nápojom sladeným cukrom. Ukázali to zvýšené predaje kolového nápoja Pepsi po prechode na sladenie cukrom. „Spotrebiteľské správanie je ovplyvnené viacerými faktormi a na základe masívnej diskusie v médiách a reklamnými kampaňami, zákazníci začínajú rozpoznávať rozdiel medzi cukrom a fruktózovo-glukózovým sirupom,“ povedal Krajčovič.
Lidl tvrdí, že výrobky má pod kontrolou. „Pokiaľ predávame jeden a ten istý výrobok vo viacerých krajinách a má rovnaký názov, obal, dodávateľa a EAN kód, je aj zloženie rovnaké,“ vysvetľuje hovorca reťazca Lidl Tomáš Bezák. Odchýlky vznikajú len pri výrobkoch, ktoré vyrába iný výrobca, vysvetľuje Bezák. Ako príklad uvádza syr Bluedino, ktorý sa mierne líši v závislosti od výrobcu. No má rozdielny obal aj čiarový kód, podľa toho, kde sa vyrába.