Krajiny, ktoré sa v rámci 28-členného bloku budú ochotné viac zblížiť politicky, ekonomicky či daňovo, budú ďalej napredovať spolu. V prípade Slovenska je to šanca byť pri silných štátoch a čerpať ďalej eurofondy. Dvojrýchlostná Európa by okrem iného mala rozdeliť členské štáty do niekoľkých daňových zón. V nich by boli krajiny, ktoré by boli v približne rovnakej finančnej kondícii.
„Predstavujem si to ako proces zavádzania jednotných pravidiel naprieč krajinami budúceho jadra EÚ, aby sa odstránili rozdiely pri vyčísľovaní základov dane. Iniciatíva okolo zavedenia takzvaného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb sa javí ako najpravdepodobnejšia cesta,“ povedal daňový poradca zo spoločnosti Accace Peter Pašek. Záujmom Slovenska ako slabšej krajiny je, aby sme naďalej mohli nižšími daňami lákať popredných investorov.
Únia je pomalá, reaguje často až vo forme krízových nočných stretnutí. Ak by jadro znamenalo, že sú tam krajiny, ktoré majú o svojej budúcnosti podobnejšie predstavy, tak by sa rozhodnutia mohli prijímať rýchlejšie a flexibilnejšie.viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth
V jadre má naďalej fungovať solidarita, ktorá v podobe eurofondov pomáha Slovensku dobiehať silnejšie krajiny. „Máme šancu urobiť skok k priemernej životnej úrovni v západných členských štátoch,“ tvrdí o jadre EÚ premiér Robert Fico. Podľa mnohých ekonómov západný štandard nie je nedosiahnuteľný, Slovensko však potrebuje ďalšie reformy v školstve, na trhu práce, a to v čase, keď stále nemá dobudovanú diaľničnú infraštruktúru.
Podľa ekonómov tie štáty, ktoré budú chcieť byť v jadre, budú musieť prijímať aj dodatočné reformné opatrenia, rovnako ako v prípade, keď sa chceli začleniť do EÚ. Podmienkou je nízky deficit, celkové nízke zadlženie a slušný ekonomický rast. V týchto ukazovateľoch má Slovensko k jadru EÚ blízko. Potvrdil to nedávno aj minister zahraničných vecí Nemecka Sigmar Gabriel, ktorý povedal, že „Slovensko sa k jadru približovať nemusí, pretože už v jadre je“. „Akoby ste sa podceňovali,“ dodal Gabriel.
Foto: SITA/AP
Integrácia poráža separáciu
„Systém by fungoval ako každý iný fragmentovaný systém. V rámci jadra EÚ by boli vytvorené mierne odlišné podmienky oproti celej EÚ s tým, že medzi jadrom EÚ a okolitými štátmi by bolo úzke prepojenie. V 90. rokoch bolo veľké nadšenie pre celoeurópske spájanie. Z hľadiska ekonomiky, kultúry či spoločenskej situácie za posledných 20 rokov sa preto situácia vyvinula v prospech integrácie, nie v prospech separácie štátov,“ skonštatoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Odborníci sa na jadro EÚ pozerajú ako na potrebný reštart spoločného európskeho projektu. Viacerí upozorňujú, že doterajšie strategické rozhodnutia, ktoré únia robila a robí, trvajú veľmi dlho a sú zdĺhavé. Medzi inými napríklad reakcia na migráciu, ochrana hraníc či nedokončená banková únia. Je to podľa nich spôsobené tým, že krajiny majú právo veta, a preto je ťažké dospieť k rozhodnutiu.
„Únia je pomalá, reaguje často až vo forme krízových nočných stretnutí. Ak by jadro znamenalo, že sú tam krajiny, ktoré majú o svojej budúcnosti podobnejšie predstavy, tak by sa rozhodnutia mohli prijímať rýchlejšie a flexibilnejšie,“ povedal nedávno v rozhovore pre Pravdu viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth. Podľa premiéra Roberta Fica nie je vylúčené, že v otázke vstupu Slovenska do tzv. jadra EÚ by sa v budúcnosti mohlo konať aj referendum.
„Z ekonomického uhla pohľadu by podľa mňa bolo najlepšie, ak by sa EÚ degradovala na zónu voľného obchodu bez politickej nadstavby. Teda za ideálne by som považoval otočenie kurzu o 180 stupňov oproti tomu, kam smeruje EÚ dnes. Toto však v dnešnom politickom svete rozhodne nie je možné. Ak teda zostanem realistom, ak chce politická únia a najmä eurozóna efektívnejšie ekonomicky fungovať, mala by urobiť veľký krok vpred smerom k užšej integrácii a takpovediac jednotnému veleniu,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
„Aktuálne to totiž mnohokrát pripomína schôdzu 28 vlastníkov bytov, kde je ťažké sa na niečom dohodnúť a následne spoločnosť ako taká trpí. Koniec koncov, história nepozná pozitívny príklad fungujúcej menovej únie bez existencie spoločného štátu. EÚ k tomu postupne salámovou metódou smeruje. Otázne je, aký dopad bude mať toto smerovanie na slobodu,“ dodáva Pánis.
Na rad prídu daňové zóny
Podľa odborníkov v prvom kroku v zbližovaní v daňovej oblasti pôjde o nový spôsob vyčísľovania základov dane, napríklad pre nadnárodné skupiny, ktorý by bol vo všetkých týchto krajinách daného jadra rovnaký. Nadnárodné skupiny by podávali za celú skupinu jedno daňové priznanie, pričom konsolidovaný základ dane by sa alokoval jednotlivým krajinám na základe dohodnutých kľúčov.
„Je pravdepodobné, že výška korporátnej sadzby dane by ostala v kompetencii jednotlivých štátov. Samozrejme, že by sa neakceptovali sadzby mimo tzv. vhodného rozpätia. Je len otázkou, či by takéto jednotné pravidlá boli časom povinné aj pre menšie, resp. lokálne pôsobiace spoločnosti. Rovnako však nepredpokladáme nejaké rýchle zbližovanie daňových systémov pre oblasť dane fyzických osôb. Práve zdaňovanie nadnárodných spoločností a konsolidácia výpočtov základov dane pre túto skupinu sa javí ako najschodnejšia,“ myslí si Pašek.
Spoločný základ dane pre firmy by teda v konečnom dôsledku predstavoval zjednodušenie výberu daní z príjmov. Týmto spôsobom by sa podľa odborníkov vytvoril lepší mechanizmus, ako by sa profit, ktorý sa generuje v európskom prostredí, prerozdelil medzi jednotlivé členské krajiny. Tie totiž v súčasnosti nemajú možnosť efektívne využívať štandardné nástroje na boj proti daňovým únikom, ktoré zaberali v čase, keď fungovali v uzatvorených ekonomikách s hranicami.
Dnes podľa Pašeka netransparentnosť systému spočíva práve v tom, že sa v každej krajine vypočítava základ dane iným spôsobom. Spoločná sadzba by viedla jednak k väčšej transparentnosti, ale bolo by to aj lacnejšie na administratívu, a hlavne by sa dosiahla úspora času pre jednotlivé nadnárodné firmy. Už nebudú musieť 28 spôsobmi vypočítavať základ dane, resp. 27 spôsobmi po roku 2019, keď sa očakáva odchod Veľkej Británie z Európskej únie.
Aktuálne to totiž mnohokrát pripomína schôdzu 28 vlastníkov bytov, kde je ťažké sa na niečom dohodnúť a následne spoločnosť ako taká trpí.analytik J&T Banky Stanislav Pánis
Podľa slov šéfa portálu euractiv.sk Radovana Geista má Slovensko pomerne široký základ korporátnych daní s malým množstvom výnimiek. Ak by tomu zodpovedal aj prípadný spoločný európsky základ, pre firmy pôsobiace doma by sa situácia nezmenila. Firmy s medzinárodnými aktivitami by mohli ušetriť administratívne náklady a ministerstvo financií by sa nemuselo obávať zníženia výberu daní v dôsledku obmedzenia daňového základu výnimkami.
Spoločný fond proti kríze
Slovenský minister Peter Kažimír (Smer) minulý týždeň načrtol vo svojom prejave na pôde bruselského think-tanku Bruegel svoju predstavu o budúcnosti tzv. fiškálnej únie. „Nemôžem si pomôcť, som pragmatický optimista. Som hlboko presvedčený, že integrovaná Európa je správna a jediná cesta pre budúcnosť Európy,“ zdôraznil Kažimír.
V tomto prípade hovoril o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorého podoba je zatiaľ otázkou budúcich rokovaní. Jeho súčasťou by mala byť spoločná európska schéma poistenia v nezamestnanosti. Táto schéma sa zjednodušene nazýva aj „fond na horšie časy“. Aktivoval by sa iba v prípade vážnej krízy, ako napríklad asymetrické šoky či cyklické ekonomické výkyvy, a pomáhal by členským krajinám predĺžiť dobu vyplácania dávok v nezamestnanosti.
O tomto fonde sa diskutuje už niekoľko rokov, nateraz nie sú známe žiadne podrobnosti. Fond by do budúcnosti nemal riešiť štrukturálnu nezamestnanosť, ale reagoval by len na prudké výkyvy v štatistikách nezamestnanosti. Na jeho správne fungovanie však bude potrebné zjednocovať fungovanie pracovných trhov v rámci EÚ.
Kažimír v Bruseli hovoril aj o novom mechanizme vyhlásiť platobnú neschopnosť pre zadlžené krajiny. To by malo motivovať politikov k prísnejšiemu dodržiavaniu fiškálnej disciplíny v budúcnosti. Záchranné programy, ako ich teraz poznáme, napríklad aké sa uplatňujú v prípade zadlženého Grécka, by sa už nemali podľa neho uplatňovať.
To by si však vyžadovalo vytvoriť plne funkčnú bankovú úniu a spolu s ňou aj ochranu vkladov a podporu Jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií. V opačnom prípade podľa jeho slov by insolvencia členských štátov mohla ohroziť národný bankový systém – a následne aj položiť finančný systém zvyšku eurozóny. Kažimír takisto načrtol vytvorenie tzv. Európskeho bezpečného aktíva, ktorý by slúžil ako nástroj pre emisiu spoločného dlhu. Zatiaľ však detaily tohto opatrenia známe nie sú.