Za návrh uznesenia pritom nezahlasoval žiaden poslanec z opozičných poslaneckých klubov SaS, OĽaNO, Sme rodina ani ĽSNS, čo je zrejme signálom, že ústavný zákon sa v konečnom dôsledku meniť nebude.
Predkladatelia návrhu uznesenia, medzi ktorými boli aj traja župani, si už počas minulotýždňovej rozpravy vypočuli viacero kritických hlasov z radov opozície, ktoré hovorili predovšetkým o tom, že vláda nie je schopná efektívne investovať do diaľničnej infraštruktúry ani v súčasnosti a je preto zbytočné uvoľňovať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Už v rozprave sa postupne vyjadrili zástupcovia všetkých opozičných strán, že uvoľňovanie dlhovej brzdy nepodporia.
Návrh uznesenia bol pritom pri pondelňajšom hlasovaní na základe spoločnej správy finančného výboru rozšírený. Koaliční poslanci totiž schválili jeho úpravu tak, že medzi projekty financované z vyššieho zadlžovania by patrilo aj budovanie železničnej infraštruktúry. Schválený bol aj pozmeňujúci návrh jedného z predkladateľov, poslanca za Smer-SD a žilinského župana Juraja Blanára, ktorým sa do uznesenia doplnilo, že financovanie týchto dopravných projektov by mal schvaľovať osobitný parlamentný výbor s rovnocenným zastúpením opozície a koalície.
Hoci teda návrh uznesenia prešiel a finančný výbor by mal na jeho základe pripraviť návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, reálne to na jeho zmenu momentálne nevyzerá. A to napriek tomu, že medzi alternatívami na zmenu ústavného zákona bol okrem zavedenia investičnej výnimky napríklad aj prechod pri posudzovaní výšky dlhu z hrubého dlhu na čistý dlh, čo by rozviazalo štátu ruky pri financovaní dlhu.
SaS: nie je to dobré pre Slovensko
Uvoľnenie dlhovej brzdy v prospech výstavby cestnej infraštruktúry nie je dobré pre Slovensko. Uviedli to poslanci za stranu SaS ešte pred hlasovaním a koalícii tak dopredu vyslali jednoznačný signál, že návrh na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v parlamente nepodporia. Poslanec Eugen Jurzyca pritom vyzval vládu a poslancov, aby v ďalších aktivitách smerujúcich k zvyšovaniu verejného dlhu nepokračovali.
Koaliční poslanci pri obhajobe návrhu uznesenia, ktorým chcú zaviazať finančný parlamentný výbor, aby vypracoval novelu ústavného zákona s investičnou výnimkou na infraštruktúrne projekty, argumentovali tým, že po skončení eurofondov nebude mať krajina dostatok zdrojov na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest. Jurzyca to však vidí inak.
„Jediným problémom nie je len nedostatok peňazí, ale aj to, že sa blížia voľby do vyšších územných celkov a vládni kandidáti majú problém obhájiť svoje sľuby,“ tvrdí.
Ako doplnil Jurzycov starnícky kolega z SaS Miroslav Ivan, navrhovaná úprava dlhovej brzdy je aj v rozpore so súčasným stavom vo výstavbe dopravnej infraštruktúry. Hoci koaliční poslanci sľubujú, že by sa po uvoľnení dlhovej brzdy riadili odporúčaniami odboru Hodnoty za peniaze, posledné projekty podpísané rezortom dopravy hovoria o pravom opaku. Ako dodal, sám premiér tejto krajiny povedal, že nebude rešpektovať názor nejakého úradníka.
Problémom je podľa Ivana aj fakt, že štát nemá ani pripravené projekty, ktoré by mohol z vyššieho zadlžovania financovať. V zozname diaľnic, ktoré sú prílohou uznesenia, je vyše 1 000 kilometrov diaľnic, pričom podľa poslanca je menej ako 10 kilometrov pripravených na výber zhotoviteľa. Samotné ministerstvo podľa neho nemá v budovaní dopravnej infraštruktúry nastavené žiadne priority.
Jurzyca uviedol, že aj keď bude uznesenie schválené a nedostane aspoň 90 hlasov, diskusia o uvoľňovaní dlhovej brzdy sa skončí. „Predpokladáme, že to uznesenie nezíska 90 hlasov, z čoho vznikne signál, že vláda nemá dosť na zmenu ústavného zákona, a tým diskusia o zvyšovaní dlhu skončí. Predpokladáme to a dúfame, že to tak bude,“ dodal.