Baníci sú zvyknutí na rôznorodú prácu a pásová výroba by im nevyhovovala, tvrdí Januščák. Podporu pre domáce hnedé uhlie ohrozuje však návrh novej smernice Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Ten už totiž nepočíta s možnosťou podpory pre domáce zdroje. V súčasnosti ich môžu členské štáty uprednostniť do výšky 15 percent podielu výroby elektriny z dôvodu bezpečnosti dodávky.
Ako hodnotíte návrh Bruselu na ukončenie podpory pre výrobu elektriny z domácich zdrojov?
Návrh Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou je súčasťou takzvaného Zimného energetického balíčka. Jeho základným princípom je centralizácia európskej energetickej politiky na úkor národných energetických politík.
V súčasnosti má každá členská krajina únie právo na stanovenie podmienok na využívanie svojich vlastných energetických zdrojov, teda na vlastný energetický mix a budovanie vlastného systému bezpečnosti dodávok energie.
HBP sú toho názoru, že aplikáciou predloženého návrhu znenia smernice by došlo k presunu niektorých národných kompetencií na orgány únie, a tým k narušeniu práv členských štátov na voľbu vlastného energetického mixu. V podstate je prvý predložený návrh znenia smernice v rozpore s princípmi subsidiarity a proporcionality podľa základnej Zmluvy o fungovaní EÚ, takzvanej Lisabonskej zmluvy.
Máme len jeden jediný vlastný domáci energetický zdroj, na ktorý sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť.
Čo by to znamenalo pre Hornonitrianske bane Prievidza?
Zatiaľ nie je možné určiť vplyvy návrhov na Hornonitrianske bane Prievidza ani na jednotlivé zdroje elektrickej a tepelnej energie na Slovensku. Nie je jasné, ako dlho bude trvať celý legislatívny proces prijímania, pripomienkovania a schvaľovania návrhov smerníc zo Zimného energetického balíčka, ani to, v akom znení a kedy vstúpia do platnosti.
Viaceré členské krajiny vyjadrili k navrhovaným zmenám námietky. Zmeny sa však netýkajú len uhlia, ale aj ostatných primárnych domácich zdrojov energie, teda zemného plynu, ropy, rašeliny a podobne, ktoré využívajú v niektorých členských krajinách.
Prečo by sa mala týkať podpora práve uhlia?
Hnedé uhlie predstavuje pre Slovensko najdôležitejší domáci neobnoviteľný palivovo-energetický zdroj. Jeho hlavným odberateľom je Elektráreň Nováky. Jej prevádzka je dôležitá z pohľadu bezpečnosti národnej elektrizačnej sústavy. Zabezpečuje dodávky elektriny pre veľký regionálny priemysel a funguje ako záloha vo vzťahu k existujúcim zdrojom.
Rastislav Januščák, predseda Dozornej rady HBP a riaditeľ pre stratégiu a vonkajšie vzťahy HBP
- vyštudoval ekonomiku a riadenie baníctva na Vysokej škole banskej v Ostrave.
- Začínal ako baník, rubač v bani v Handlovej v roku 1988. Postupne sa vypracoval až na zástupcu vedúceho úseku Bane Handlová.
- Osem rokov pôsobil ako vedúci pohotovostného zboru Hlavnej banskej záchrannej stanice a štyri roky bol jej riaditeľom.
- Ďalšie štyri roky pôsobil na pozícii technicko-obchodného riaditeľa.
- Od novembra 2007 je riaditeľom odboru stratégie a vonkajších vzťahov.
Má totiž schopnosť pohotovo reagovať na regulačný dopyt po elektrine, čo pri iných typoch elektrární nie je možné. Má dostatočné zásoby paliva, nie je závislá od počasia, jej nábeh sa dá spustiť už do 30 minút. Všetka elektrina, ktorú Elektráreň Nováky vyrobí z hnedého uhlia, sa spotrebuje na domácom trhu, nie je určená na export.
V máji 2016 vydal Európsky hospodársky a sociálny výbor stanovisko na tému domáce zdroje uhlia v energetickej transformácii únie. Uhlie sa ťaží v 16 členských štátoch, kde zohráva dôležitú úlohu z hľadiska bezpečnosti dodávok energií. A tiež pomáha zaisťovať energetickú bezpečnosť a znižovať vysokú závislosť od dovozu energetických surovín z krajín mimo únie.
Bez podpory by sa domáce uhlie ťažiť nemohlo?
Ťažba po prípadnom skončení podpory nie je vylúčená. Záleží na trhových podmienkach vývoja cien elektriny. V roku 2008 sa cena elektriny blížila k 80 eurám za megawatthodinu, ak by sa cena vrátila na podobnú úroveň, podpora pre výrobu elektriny z domáceho uhlia by už nebola potrebná. Informácie z augusta 2017 už naznačujú, že cena silovej elektriny na burzách má stúpajúci charakter.
Skončenie dotovanej ťažby uhlia by mohlo prispieť k zlacneniu elektriny.
Cena elektriny u veľkých odberateľov, ako sú hutnícke či chemické závody, strojárne, je zväčša na rovnakej výške, s minimálnymi rozdielmi. Vplyv domáceho uhlia na cenu elektriny na Slovensku je na úrovni 3 až 4 percent nákladov.
Štátna podpora sa uplatňuje pre výrobu elektriny z domáceho uhlia a nie pre bane. Jej poberateľom sú Slovenské elektrárne, nie Hornonitrianske bane Prievidza.
Pričom z domáceho uhlia sa vyrobí okolo 7 až 8 percent na Slovensku spotrebovanej elektriny. Náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia, ich percentá podielu, sú priamo závislé od trhovej ceny elektriny. To znamená, že čím je vyššia trhová cena elektriny, tým je podpora na výrobu elektriny z domáceho uhlia nižšia, a, naopak, čím je cena elektriny nižšia, tým je podpora vyššia.
Už dnes musíme ročne nakúpiť zo zahraničia viac elektriny, než sa jej vyrobí za rok v Novákoch. Ak by sme teda elektráreň odstavili, na uspokojenie domácej spotreby by sme museli nakúpiť viac elektriny z Poľska a Česka, prípadne z Nemecka. Cena elektriny by sa teda vypadnutím štyroch percent podpory výroby z domáceho uhlia nakrátko znížila, ale pre nutnosť dovozu dvojnásobku elektrického výkonu elektrárne Nováky zo zahraničia by sa hneď dorovnala. A zvýšila.
Pretože cena dovozu elektriny by zareagovala zvýšením predajných cien zahraničných dodávateľov. K tomu si pripočítajte vyššie poplatky za prenos elektriny v cezhraničných vysokonapäťových vedeniach, takže cena elektriny pre odberateľov by v konečnom dôsledku nebola nižšia.
Európska komisia dlhodobo kritizuje výrobu elektriny z hnedého uhlia aj kvôli dosahom na životné prostredie.
Slovensko ťaží 1,8 milióna ton uhlia, čo je zanedbateľný – 0,36-percentný – podiel na celkovom objeme produkcie únie. Bloky B1 a B2 Elektrárne Nováky prešli v roku 2015 kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou týkajúcou sa ekologizácie spalín.
V súčasnosti plní elektráreň všetky najprísnejšie limity emisných látok vplývajúcich na životné prostredie. V roku 2016 boli emisie popolčeka o 70 percent nižšie, oxidy dusíka o 50 percent nižšie a emisie oxidov síry preukázateľne o 87 percent nižšie ako rok predtým. Okrem toho emisie nepoznajú hranice. Prúdením vzduchu sa z okolitých štátov, často z menej ekologizovaných elektrární, dostávajú na naše územie.
Podporu pre domáce uhlie prešetruje aj Európska komisia kvôli podozreniu na nepriame dotácie.
Podobné žaloby a podozrenia na nepriame dotácie pre výrobcov uhlia boli Európskou komisiou prešetrované už viackrát, napríklad v prípade Španielska, Grécka a iných členských štátov.
Komisia posudzuje opodstatnenosť podpory domáceho uhlia na základe podnetu slovenského subjektu. Posudzovanie nie je ukončené. Zastávam názor, že nejde o priamu či nepriamu pomoc pre bane.
Čo je teda podľa vás podpora pre bane, ak nie nepriama dotácia?
Štátna podpora sa uplatňuje pre výrobu elektriny z domáceho uhlia a nie pre bane. Jej poberateľom sú Slovenské elektrárne, nie Hornonitrianske bane Prievidza. Bane dodávajú uhlie do Slovenských elektrární na základe štandardného obchodného vzťahu, na základe dodávateľsko-odberateľských zmlúv.
Predchádzalo mu výberové konanie prostredníctvom verejného obstarávania. Jednoznačne najlepšie podmienky ponúkli Hornonitrianske bane Prievidza. V mieste spotreby uhlia v elektrárni Nováky žiadny iný dodávateľ uhlia nedokáže dodať uhlie za výhodnejších ekonomických a technických podmienok.
Obdobná, a dokonca vyššia podpora je napríklad aj pre elektrinu vyrobenú zo slnečnej energie. Malo by to znamenať, že podpora takto vyrobenej elektriny je nepriamou dotáciou pre výrobcov slnečných kolektorov? Alebo podpora výrobcov elektriny z bioplynu nepriamou dotáciou pre výrobcov – dodávateľov a pestovateľov biomasy, teda poľnohospodárov?
Jedno banícke miesto bolo však v roku 2015 podporované mesačne sumou až 1625 eur. Nebolo by riešením využiť tieto peniaze na vytvorenie iných pracovných príležitostí pre zamestnancov baní?
Spájať podporu na výrobu elektriny s využitím týchto zdrojov na iné účely je demagogické. Prepočet podpory, ako ho uvádzate, je orientačný a obrazný. Nejde o balík peňazí zo štátneho rozpočtu. Tieto prostriedky sú súčasťou cien elektriny. Podľa logiky vašej otázky by bolo výhodnejšie na niečo iné využiť zdroje podpory slnečných elektrární, pretože rovnaký prepočet pri solárnej energii hovorí až o 15000 eurách podpory na jedno zamestnanecké miesto.
V regióne je už dostatok pracovných miest. Prečo teda ešte chrániť banícke miesta?
Neviem nič o ochrane baníckych miest. Región hornej Nitry ani jeho okolie nemá riešenie zamestnanosti pre približne 11000 ľudí spojených s ťažbou uhlia a výrobou elektrickej energie.
Uzatváranie uhoľných baní závisí od podmienok každej bane. Uhoľná Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši sa riadene utlmovala do uzavretia 15 rokov.
Neponúka im primeranú prácu s adekvátnym finančným ohodnotením, aké majú dnes. Predpokladám, že nie je cieľom vysídľovanie obyvateľstva za prácou do zahraničia či iných regiónov a krajov a vytvorenie hladovej doliny.
Plat baníkov sa však podľa portálu Platy.sk pohybuje okolo 953 eur a pri spomínanej sume podpory sa zdá, že by bolo lacnejšie, ak by baníci zostali doma.
Na výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia je naviazaných 11000 pracovných miest, z toho 4000 v Hornonitrianskych baniach Prievidza. Ak by títo ľudia stratili prácu, štát by prišiel o financie, ktoré odvádzajú zamestnávatelia a zamestnanci.
Navyše by im musel vyplácať dávky v nezamestnanosti a sociálne dávky. Odborné ekonomické analýzy potvrdili, že dosah na verejné financie by bol podstatne vyšší, ako je súčasná podpora uhlia. Príspevok Hornonitrianskych baní Prievidza do verejných financií a štátneho rozpočtu nie je rozhodne zanedbateľný.
V súčasnosti 24,5 milióna odvádzajú bane na sociálne zabezpečenie, odvody do fondov za zamestnávateľa a zamestnanca daň zo mzdy zamestnancov. Ďalších 14 miliónov eur ide do environmentálneho fondu ministerstva životného prostredia za nákup emisných kvót CO2 a do systému elektroregulácie – na takzvaný G-komponent.
Takto sa štátu vráti 38,5 milióna eur. A to nepočítame s odvodom dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 14 miliónov eur. A tiež s odvodovými povinnosťami všetkých dodávateľov, ktorí nepriamo vstupujú do ťažby uhlia. Tento systém podpory bol spustený v roku 2005. Zavážil pritom pragmatizmus a finančná matematika.
Aký dosah by malo ukončenie ťažby na baníkov?
Priamo by to ovplyvnilo životy a zmenu zamestnania 4000 našich zamestnancov a ďalších 7000 pracovných miest v regióne. Adekvátnu alternatívu zamestnanosti pre takýto počet ľudí región neponúka. Miera nezamestnanosti, ktorá v júli tohto roku bola v okrese Prievidza na úrovni 5,49 percenta, by sa výrazne zvýšila. Pásová výroba je monotónna a stereotypná.
Ľudia s kvalifikáciou baníka sú zvyknutí na neustále zmeny a rôznorodosť práce, vyplývajúcu zo špecifík banskej prevádzky. Výrazne by sa zmenila aj kvalita ich osobného a rodinného života. Museli by opustiť svoje rodinné zázemie, záľuby, cestovať za prácou, zmeniť doterajší spôsob života, čo nie je ľahké a prijateľné pre každého jedinca.
Podpora pre elektrinu z domáceho uhlia zahrnutá v cene elektriny však od roku 2005 ešte stúpa. Myslíte si, že to je lepšia cesta?
Podpora pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia stúpa kvôli znižovaniu cien elektriny. Príjemcom podpory sú Slovenské elektrárne. Jej výšku a celkové povolenie stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), pričom Hornonitrianske bane nie sú účastníkom v tomto konaní.
Pre rok 2017 je tarifa za prevádzkovanie systému 26,20 eura na megawatthodinu. Z toho podpora pre uhlie je 4,35 eura. No príspevok pre obnoviteľné zdroje je 17,57 eura na megawatthodinu, čo je 67 percent tarify. Rozhodne to nie je uhlie, ktoré zvyšuje cenu elektriny.
Slovenské elektrárne však za dotácie kupujú od vás uhlie. Solárne elektrárne zase preferuje Brusel a dotácie na ne postupne klesajú. Nebolo by lepšie vyrábať elektrinu bez využitia uhlia?
Slovensko nemá v zálohe žiadny lacný, jednoduchší a ekologickejší zdroj neprerušovaných dodávok elektriny. Solárne elektrárne fungujú v lete 12–14 hodín denne s vrcholom výroby napoludnie, keď je spotreba elektriny nízka. V prechodných ročných obdobiach fungujú desať hodín denne. V zime, keď je spotreba elektriny najvyššia, menej ako šesť hodín denne.
Keď sa mračí, ich výkon rapídne klesá. Vodné elektrárne sú závislé od zrážok. Keď je sucho alebo keď mrzne, ich výkon rapídne klesá. Spustenie nových blokov Jadrovej elektrárne Mochovce je v nedohľadne.
Plynové elektrárne sú životne závislé od dodávok z Ruska, respektíve zahraničia. Slovensko má už roky záporné energetické saldo. Znamená to, že sa tu dlhodobo vyrába menej elektrickej energie, než sa spotrebuje. Pritom spotreba elektriny neustále pomaly rastie. Elektrinu už roky dovážame z Poľska a Česka.
Česká a poľská elektrina sa vyrába najmä z uhlia a lignitu, vyťaženého a spáleného v týchto krajinách. Objem v súčasnosti dovezenej elektriny za rok je 1,5–1,7 terrawatthodiny, čo je viac ako ročná produkcia elektriny z domáceho uhlia v elektrárni Nováky. Podmienkou spoľahlivej a bezpečnej prevádzky každej elektrizačnej sústavy je, aby v každom okamihu bola jej bilancia vyrovnaná.
Pokiaľ by sa regulačná elektrina nevyrobila v Elektrárni Nováky, prevádzkovateľ elektrizačnej sústavy by ju pre zachovanie bezpečnosti a stability sústavy musel nakupovať od výrobcov za ceny, ktoré by zohľadňovali jej celkové náklady. Pričom cena elektrického výkonu slúžiaceho na zálohovanie poruchových výpadkov elektriny je rádovo 10– až 100-násobne vyššia ako základná cena.
Podľa vyjadrenia baní vystačia zásoby uhlia až do roku 2035. Čo bude s týmto uhlím v prípade ukončenia podporovanej ťažby?
Povinnosťou ťažobnej organizácie je v zmysle banského zákona otvorené, respektíve sprístupnené ložiská hnedého uhlia a lignitu racionálne doťažiť. Zásoby je potrebné vydobyť čo najúplnejšie, s čo najmenšími stratami a znečistením. Tiež platí uznesenie vlády o výrobe elektrickej energie z domáceho uhlia do roku 2030.
Nikto ho nezrušil ani nespochybnil. Žiadny útlmový program pre bane nie je vyhlásený. Preto o tom, aký bude ďalší vývoj, je predčasné hovoriť. Bude to závisieť od zásob uhlia, cien elektrickej energie a nastavenia energetického mixu Slovenska.
Majú bane plán na útlm ťažby?
Žiadny útlmový program pre bane nie je vyhlásený. Uzatváranie baní musí byť riadený proces, pod dohľadom štátu. Z pohľadu zachovania kvality životného prostredia jeho prirodzeným zavŕšením musí byť komplexná revitalizácia územia dotknutého ťažobnou činnosťou. A to tak, aby sa vytvorilo esteticky pôsobivé a hodnotné prostredie. Vyžaduje to značné finančné náklady a pomoc poradnú a technickú. Pod záštitou Úradu vlády a za účasti zástupcov Európskej komisie už prebiehajú rokovania.
Zaoberajú sa systémovým riešením energetickej bezpečnosti štátu, otázkami zamestnanosti, sociálnej stability a perspektívami regiónu hornej Nitry po vyťažení uhoľných zásob.
Aké výdavky by boli spojené s uzatváraním baní?
V súčasnosti je pripravovaná technicko-ekonomická štúdia na posúdenie tejto skutočnosti a nákladov. Spracovateľom sú Banské projekty Ostrava, ktoré majú v oblasti uzatvárania baní najväčšie skúsenosti.
Ako dlho by to mohlo trvať a čo s nevyťaženým uhlím?
Uzatváranie uhoľných baní závisí od podmienok každej bane. Uhoľná Baňa Dolina vo Veľkom Krtíši sa riadene utlmovala do uzavretia 15 rokov.
Ako to vyzerá s rozšírením ťažby, ktoré nateraz stoplo ministerstvo životného prostredia?
Nemáme v úmysle zvyšovať ťažbu, práve naopak, ťažba sa bude postupne znižovať. Posudzovaný zámer HBP je v súlade s ustanoveniami banského zákona o racionálnom vydobytí otvorených ložísk. Pripravované 12. pole Nováky je pokračovaním ťažby, nadväzuje na sprístupnené zásoby 11. poľa.
Ministerstvo životného prostredia nič nestoplo, len na odporúčanie komisie rozhodlo o obnovení procesu z dôvodu procesnej chyby. Na odborných stanoviskách to nič nemení.
Nie sú teda ohrozené pramene pre kúpele Bojnice?
Odmietam účelové tvrdenia Kúpeľov Bojnice o ohrození liečivých vôd. Hornonitrianske bane Prievidza všetky pravidlá platné pre ochranu prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach dodržiavajú a v mnohých prípadoch vykonávajú činnosti nad rámec určených zákonných povinností.
Od roku 1958 bolo hydrogeologickým prieskumom všetkých etáp preukázané, že minerálne vody v Bojniciach nemôžu byť ťažobnou činnosťou ovplyvnené. Celý prieskumný proces za posledných 30 rokov vyústil do vydania vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. Tá jednoznačne definuje, čo sa v druhom ochrannom pásme môže, a čo nesmie, z hľadiska banskej činnosti robiť. Ťažba uhlia v 12. poli ťažobného úseku Nováky nebude mať vplyv na bojnické liečivé vody.
O tom, že bane nikdy neohrozili a ani v budúcnosti nemôžu akokoľvek ovplyvniť prietoky a teploty bojnických prameňov, boli popísané desiatky odborných prác renomovaných odborníkov s príslušnými hydrogeologickými oprávneniami. Výskumy pokračovali s novými technológiami a postupmi v každom desaťročí. Bane z vlastnej iniciatívy pravidelne merajú pozorovacie vrty v okolí kúpeľov, aby sa uistili, či sa vo veľkej hĺbke niečo s termálnou vodou nemení.
Ako by bez baní fungovala výroba tepla v regióne?
V súlade s politikou Európskej únie je potrebné zamerať sa na stabilizáciu a rozširovanie dodávok tepla z účinného systému centrálneho zásobovania teplom (CZT) Elektrárne Nováky. Na jeho modernizáciu nedávno prispela únia sumou okolo 50 miliónov eur.
Podľa materiálov Európskej únie je podpora dodávky tepla z účinných systémov diaľkového vykurovania plánovaná v dlhodobom časovom horizonte do roku 2050. Všetky štáty únie majú v zmysle uznesenia Európskeho parlamentu k „Stratégii EÚ pre vykurovanie a chladenie“ za úlohu stabilizovať a rozširovať dodávky tepla z účinných systémov CZT.
Po prípadnom ukončení ťažby uhlia je možné pokračovať vo výrobe tepla v regióne. Na pokračovanie výroby tepla v rámci CZT sú pripravované nové projekty. CZT je možné zabezpečiť napríklad aj spaľovaním biomasy.