Na Slovensku sú výdavky na dôchodkový systém na úrovni 7,2 percenta hrubého domáceho produktu. Je to najmenej z okolitých krajín, v ktorých napriek tomu nad súčasným stavom penzií nehádžu flintu do žita. Priemerné penzijné výdavky krajín združených v Organizácií pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sú 8,2 percenta HDP.
Slovenská ekonomika navyše rastie a v roku 2020 má jej výkon v prepočte na obyvateľa dobehnúť susedné Česko, čo je signál pre vývoj penzií aj platov. Bežným Slovákom sa pri porovnaní platov a cien žije už lepšie ako Maďarom, Česi a Poliaci sú síce stále vpredu, ale ich náskok sa za posledné roky znížil.
V susednom Česku priemerný starobný dôchodok dosahuje v prepočte 440 eur za mesiac. Slovenská starobná penzia je na úrovni 428 eur a od januára 2018 má narásť o vyše 8 eur. Štát chce systém udržať. „Súčasný dôchodkový systém poskytuje v zásade asi 50 percent náhrady hrubého príjmu pri 40 rokoch dôchodkového poistenia, čo v zásade znamená 65 percent pôvodného čistého zárobku,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Udržateľnosti penzijného systému pomáha aj rast zamestnanosti, s ktorým sa zvyšuje aj prílev sociálnych odvodov. Za posledné 4 roky sa počet pracujúcich zvýšil o 163-tisíc a v rovnakom období počet starobných dôchodcov vzrástol takmer o 61-tisíc.
Existujú analýzy, podľa ktorých by pri udržaní súčasnej vysokej zamestnanosti nebol potrebný ani druhý pilier. Podmienkou však je, aby sa začalo rodiť výrazne viac detí, viac penzistov by pracovalo alebo na Slovensko by chodili pracovníci z cudziny. V opačnom prípade budú chýbať ľudia a zamestnanosť klesne. Navyše o dvadsať rokov pôjdu do penzie silné ročníky. Ide o generáciu tzv. Husákových detí, ktoré sa narodili v populačnej vlne v 70. rokoch.
Na penzie dávame najmenej v regióne
„Na priblíženie, dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca a v roku 2060 to bude 0,9 zamestnanca,“ tvrdí ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Stalo by sa tak v prípade, že sa nepodarí udržať zamestnanosť na súčasných úrovniach. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií na základe posledných demografických prognóz zverejnených Eurostatom počíta s tým, že súčasný pozitívny vývoj sa po roku 2020 zhorší.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Počet platiteľov poistného (zamestnanci, živnostníci, atď.) má tento rok dosiahnuť 2,19 milióna a všetkých penzistov má byť 1,38 milióna. V roku 2020 má byť platiteľov poistného 2,2 milióna a dôchodcov 1,39 milióna. Do roku 2025 má však počet platiteľov poistného klesnúť na 2,16 milióna, ale penzistov má byť už 1,42 milióna. Či však zamestnanosť naozaj klesne, je otázne, keďže na Slovensko smerujú nové investície a mnohé fabriky majú dlhodobé rozvojové plány.
Pre rast životnej úrovne ľudí aj udržateľnosť penzií je dôležité aj to, aby sa rast výkonu slovenskej ekonomiky začal viac prejavovať na platoch a tiež výbere odvodov a daní. Domáca ekonomika je totiž stále orientovaná viac na export ako hospodárstva okolitých krajín.
Veľké koncerny vyprodukované zisky odlievajú do cudziny a rast produkcie sa natoľko neprejavuje v platoch. Napríklad v susednom Česku ku koncu júna priemerné platy vzrástli medziročne až o 7,6 percenta na vyše 1¤100 eur za mesiac. Na Slovensku išli mzdy hore podľa údajov Štatistického úradu SR o 4,8 percenta na 944 eur.
Podľa personálnych agentúr v prípade otvorenia slovenského pracovného trhu pre Ukrajincov, Srbov či Vietnamcov sa v krajine pod Tatrami dokáže zamestnať ďalších 100-tisíc ľudí. Samotné firmy nedokážu prostredníctvom úradov práce aktuálne obsadiť 70-tisíc pracovných miest.
Správcovia penzií: Pílime si pod sebou konár
Kým na Slovensku sú výdavky na dôchodkový systém na úrovni 7,2 percenta HDP, susedná Česká republika ich má na úrovni 8,7 percenta HDP. V Maďarsku na dôchodky minú až 10,3 percenta HDP a v Rakúsku až 13,4 percenta HDP.
Slovensko je napriek tomu dlhodobo konfrontované s analýzami o dlhodobej neudržateľnosti dôchodkového systému. „Pod ťarchou demografie bude prvý pilier musieť obmedzovať svoju dnešnú štedrosť. Dlhodobo je dnešné nastavenie neudržateľné, ale kedy presne sa zlomí konár, ktorý si pod sebou pílime, sa nedá presne odhadnúť,“ povedal Miro Kotov, investičný manažér Allianz – Slovenská d.s.s.
Podľa poisťovne Allianz má Slovensko aktuálne 36. najhoršie udržateľný dôchodkový systém spomedzi 54 porovnávaných krajín. Vo výskume označenom skratkou PSI 2016 analyzovali odborníci Allianzu v jednotlivých štátoch demografický vývoj, nastavenie dôchodkového systému a výdavky štátu na penzie. "Situácia je taká vážna, že samotné zvýšenie veku odchodu do dôchodku prvý pilier nespasí.
Bude musieť klesnúť najmä štedrosť prvého piliera, čiže dôchodky sa budú musieť znížiť v porovnaní s platmi," dodal Kotov. Podľa neho stabilitu slovenského dôchodkového systému znižuje odčerpávanie peňazí z II. piliera, ktoré nastalo po znížení dôchodkových odvodov z 9 na 4 percentá.
Investície garantujú, že práce ešte pribudne
Na druhej strane sú argumenty o raste zamestnanosti napríklad cez prisťahovalectvo. Firmy ako britský Jaguar Land Rover, americký Amazon či japonská Minebea, ktoré ešte len stavajú svoje závody na Slovensku, sa chcú rozvíjať aj po roku 2020.
Ak zamestnajú aj časť ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, môže to pomôcť aj penzijnému systému. Zároveň sa počíta s tým, že vláda bude musieť časom viac otvoriť trh práce pre ľudí z krajín mimo EÚ.
Ak sa tí rozhodnúť zostať na Slovensku aj do budúcna, môžu odvádzať poistné do Sociálnej poisťovne a vylepšiť tak penzijný systém. Podobne fungujú napríklad Nemecko či Británia, aj keď v týchto krajinách sa už diskutuje o tom, že vlny prisťahovalectva treba obmedziť.
Barličkou pre penzijný systém môže byť aj II. pilier, ktorý v budúcnosti odbremení Sociálnu poisťovňu. V roku 2016 pre dobré ekonomické výsledky Slovenska nechala vláda stúpnuť odvody do II. piliera zo 4 na 4,25 percenta. V súčasnosti je však II. pilier viac problémový ako štátny I. pilier a najväčším sklamaním sú nízke súkromné penzie. Súkromné poisťovne sú kritizované za to, že majú pri vyplácaní dôchodkov vysoké ziskové marže.
Otázne tiež je, či II. pilier v budúcnosti pomôže udržať slovenský dôchodkový systém. "Samotný druhý pilier nie je – ani nemôže byť – garantom dlhodobej udržateľnosti. To, či k tomuto cieľu prispieva, závisí od jeho dizajnu.
Ak sa napríklad v ňom kumuluje len malá časť príjmu alebo sú úspory na dôchodok investované len do štátnych dlhopisov, takáto schéma nemôže mať zásadnejší vplyv na dlhodobú udržateľnosť celého dôchodkového systému," povedal expert na dôchodkové systémy zo spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy Michal Nalevanko.
Na II. pilier sa spolieha 1,4 milióna Slovákov
Aktuálne má v II. pilieri 1,4 milióna Slovákov investovaných 7,33 miliardy eur. Viac ako 5,9 miliardy eur je investovaných práve v dlhopisových fondoch. Priemerné ročné zhodnotenie peňazí sa v týchto fondoch pohybuje v rozmedzí od 1,9 do 2,8 percenta.
Jedine v týchto fondoch musia dôchodkové správcovské spoločnosti hradiť prípadné straty z investícií. V zmiešaných, akciových a indexových fondoch sa prípadné straty hradia priamo z peňazí sporiteľov. Toto riziko má byť kompenzované vyššími výnosmi a v týchto dôchodkových fondoch majú Slováci investovaných viac ako 1,4 miliardy eur.
V prípade zmiešaných fondov sa ročné výnosy pohybujú v rozmedzí od 2,5 do 3,2 percenta a akciových od 1,8 do 3,3 percenta. Od svojho vzniku zatiaľ riziko vysokých strát dokázali kompenzovať len indexové dôchodkové fondy, ktorých ročné výnosy sa pohybujú v rozmedzí od 8,4 do 10,4 percenta.
V súčasnosti už nie je optimálny čas na presun dôchodkových úspor do indexových fondov. V minulosti vysoké zisky totiž začínajú nahradzovať straty a od začiatku roka sú v mínuse štyri z piatich indexových fondov.
Priemerné straty sa pohybujú v rozmedzí od mínus 0,76 percenta do mínus 1,16 percenta. V tomto roku si len jeden indexový fond dokázal udržať nadpriemerné zisky v hodnote 6 percent. Za súčasnými stratami indexových fondov stojí posilňovanie eura oproti americkému doláru, ktoré dokázalo vymazať aj súčasný rast amerických akcií.
Na druhej strane, prípadné posilňovanie dolára dokáže indexové fondy udržať v zisku aj v čase mierneho pádu amerických akcií.