Šariš za polstoročie vymenil troch majiteľov

Koniec horúceho leta oslávia východniari s pohárom piva. Pivovar Šariš otvoril v sobotu svoje brány a pozval ľudí na veľkolepú ochutnávku zlatého moku. Má na to dobrý dôvod: tieto prázdniny uplynulo 50 rokov, čo vo Veľkom Šariši začali variť pivo, ktoré zmenilo celý región.

04.09.2017 09:00
pivovar, Šariš     Foto:
Súčasný vzhľad pivovaru vo Veľkom Šariši pri Prešove.
debata (33)

Šesťdesiate roky minulého storočia dostali v bývalom Československu množstvo prívlastkov. Bola to éra nielen politického oteplenia či obdobie, keď v Mladej Boleslavi vyrobili legendárnu Škodu 1000 MB, ale na Slovensku stavali jeden pivovar za druhým. V roku 1964 navarili pivo v Topoľčanoch, o tri roky neskôr vo Veľkom Šariši a o ďalšie dva v Hurbanove. Z veľkého trojlístka pivovarov prežili dva – hurbanovský a šarišský.

Druhého júla roku 1967 mali Prešovčania veľký deň. V ten deň pohostinstvá v meste po prvý raz čapovali svetlú desiatku Šariš. Skončilo sa obdobie, keď celé východné Slovensko bolo odkázané na dovoz piva z moravských a českých pivovarov, pretože malé miestne pivovary v Poprade, Levoči, Košiciach a Michalovciach nevládali kryť rastúci dopyt po zlatom moku. Na východnom Slovensku sa dokončievala industrializácia a keď sa robotníci popoludní vyhrnuli z fabrík, mali chuť na pivo. A nie jedno.

Smädný kraj

Nečudo, že pivo vo Veľkom Šariši začali variť ešte v nedostavanom pivovare. „Pamätám si, že v máji roku 1967 bol pivovar obohnaný lešením, schodiská boli čerstvo zabetónované a my sme skákali po foršniach, aby sme sa dostali k varným nádobám,“ spomína Štefan Bajúz, vtedy vedúci cechu. Mal tridsaťdva rokov, keď dostal ponuku, aby začal variť pivo vo Veľkom Šariši. Prvá výplata bola 1 600 korún, krígeľ rezkej iskrivej horkastej dvanástky vtedy čapovali po korune a sedemdesiat halierov. Kde sú tie časy…

Pivovar, ktorý postavili vo Veľkom Šariši, mal dobrých projektantov a stelesňoval najlepšie tradície československého, presnejšie českého pivovarníctva. Ešte aj s odstupom rokov, keď sa uskutočnilo viacero modernizačných vĺn a povymieňali technológie, sa pivo vyrába stále v tých istých budovách. „Mali sme solídny základ, dobre zvolenú lokalitu v centre východného Slovenska. Z toho pramení aj súčasná životaschopnosť pivovaru,“ hovorí Ján Čerkala, manažér závodu, ktorý je súčasťou nadnárodnej pivovarníckej skupiny Asahi sídliacej v Japonsku. V Kodani na priečelí jedného z najznámejších pivovarov sveta dánskeho Carlsbergu svieti nápis Laboremus pro patria – Pracujeme pre vlasť. Šariš, hoci v priebehu polstoročia tri razy menil majiteľov, zostal pivom východniarov, stelesnením ich sna o poctivom nápoji, podnikom, ktorý im dáva prácu a potešenie.

„Princíp, že pivo musí vyjadrovať chute ľudí, ktorí sa v regióne narodili spolu s ním, dodržiavajú všetci majitelia,“ vraví Ján Čerkala a dodáva: „Pivo je síce globálny nápoj, pijú ho v každom kúte sveta, ale všade vyjadruje odtienky miestnych chutí. Moderný Šariš je vyjadrením tohto konceptu.“

Vari najväčší rozruch vzbudil v roku 1997 príchod juhoafrického investora spoločnosti South African Breweries. Afričania vtedy kúpili pivovar od podnikateľa Rudolfa Mosného. Ten stelesňoval dobu privatizácie: pivovar poopravoval, ponatieral, pritiahol opraty disciplíne a dobre predal.

Ži a nechaj žiť

Keď sa objavili na scéne Afričania, pýtali sa ľudia, či Afričania budú vari Slovákov učiť, ako sa varí pivo. Rešpektovaní boli vždy Česi, lenže spoločnosť SAB nebola hocikto, ale vtedy štvrtý najväčší výrobca na svete, s bohatými výrobnými aj marketingovými skúsenosťami a práve v jej réžii, ako spomína Ján Čerkala, sa uskutočnila modernizácia pivovaru.

„SAB v porovnaní s inými pivovarníckymi gigantmi bola konzervatívna spoločnosť. Vždy zdôrazňovali, aby sme robili a my sme aj robili čisté prírodné pivo. Nepoužili sme gram chémie na to, aby sme napríklad stabilizovali penu alebo urýchľovali výrobu piva,“ hodnotí pôsobenie SAB Ján Čerkala.

Keď do juhoafrickej spoločnosti vstúpili Američania, čo sa prejavilo v názve SABMiller, bolo jasné, že na svetovej scéne piva sa schyľuje ku gigantickým fúziám. V česko-slovenskom priestore mala globalizácia podobu licenčnej výroby známych českých pív Kozel a Gambrinus, pretože majiteľom týchto značiek sa stal SABMiller. „Nebola za tým len ekonomika, snaha využiť kapacity, ale prirodzená popularita českých pív medzi slovenskými pivármi,“ hodnotil tento krok Ján Čerkala.

Dnes sa v Šariši už pod japonskou réžiou varí ročne okolo jedného milióna hektolitrov piva. Sú to známe značky ako Šariš a Smädný mních, spomínané licenčné pivá a pravdaže aj Topvar, veľký rival Šariša z prelomu tisícročí, ktorý sa tiež stal súčasťou SABMiller. V pivovare varia aj o ovocné zložky ochutené pivá. Chuť ľudí sa jednoducho vyvíja a kým 20. storočie sa nieslo v znamení klasiky, súčasnosť priniesla prekvapujúce rozvrstvenie chutí.

Lenže klasické pivo, a toho sa držia aj Japonci, zostane stále hlavným prúdom. Je to niečo podobné ako vo víne, kde sa teraz objavuje napríklad prúd autentistov a výrobcov tzv. oranžových vín. Pije sa však najmä čisté ľahké víno. A práve tak si zachováva dominanciu tradičné pivo – v prípade Šariša je to horkejšie pivo s plnou chuťou a vynikajúcou pitnosťou.

Tento termín neznamená nič viac a nič menej ako to, že pohár piva si vypýta v dobrej partii ďalší pohár. A je to preto, lebo je v ňom skvele vyvážený pomer medzi horkosťou, sladkosťou a kyslosťou. Žiadna z týchto chutí nevytŕča, ale sa navzájom dopĺňajú.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Šariš #pivovar #Prešovský kraj