Slováci prišli na využitie kazašských mŕtvych uhoľných jazier

Desiateho septembra sa skončí v kazašskej Astane Expo 2017. Získať nové objednávky vďaka veľtrhu môžu aj slovenské firmy. "Kazachovia hľadali predovšetkým projekty, ktoré by lepšie zhodnotili ich rozprávkové prírodné bohatstvo. Ponúkli sme im také,“ hovorí Stanislav Kučírek, konateľ a manažér slovenskej projekčno-konzultačnej firmy Farm Trade, ktorá sa špecializuje na projektový manažment a inžiniering v energetike, ale aj v petrochémii a plynárenstve.

03.09.2017 15:15
debata (20)

Prečo ste sa vydali hľadať šťastie do Kazachstanu?

Pretože je to krajina s obrovskou budúcnosťou, ktorá od osamostatnenia hospodársky prudko akcelerovala. Jej hospodársky rast bol doteraz založený najmä na vývoze surovín a energií. Vláda v Astane to chce zmeniť, usiluje sa o budovanie ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou. A to je príležitosť aj pre našu spoločnosť.

Ste malá firma s čosi vyše dvadsiatimi pracovníkmi. Kazachstan zdedil sovietsku infraštruktúru, kde operovali vždy obrovské podniky a projekčné kancelárie. Môže sa v takýchto pomeroch presadiť malá spoločnosť?

Môže, ak je nositeľom zaujímavých know-how. To naše tvorivo zhodnocuje poznanie japonských či nemeckých firiem, ktoré sa dá dobre uplatniť práve v postsovietskych podmienkach. Časy sa zmenili. Veľa závisí od toho, aké máte referencie. My sme sa podieľali na realizácii projektov, ktoré hovoria, že sú za nami dobré výsledky. Ponúkame pre energetiku a priemysel ťažby nerastných surovín riešenia, ktoré vedú k násobnému zhodnoteniu. A to sa cení nielen v Kazachstane.

Aké veľké projekty máte za sebou?

Za 25 rokov existencie našej firmy je ich viac. Z tých ostatných – v rokoch 2009–2011 som sa podieľal v rámci nemeckého konzorcia ako projektový riaditeľ na modernizácii a rekonštrukcii Belchatowskej elektrárne v Poľsku. Ide o výkonovo najväčšiu elektráreň na hnedé uhlie na svete. Spomeniem tiež projekt naftového terminálu v Gdansku, ktorý sme realizovali v rokoch 2013 až 2015 spolu s ďalšími dvoma slovenskými firmami a poľským lídrom konzorcia. Šlo o vládou sledovaný projekt a urobili sme si dobré meno, pretože sme projekt realizovali v stanovených termínoch a kvalite. Poľský projekt kazašskú stranu veľmi zaujal, veď má veľké zásoby ropy a potrebuje s nimi rozumne hospodáriť. Veľký záujem vyvolal tiež projekt spaľovania uhoľných kalov.

Kazachstan roztáčal svojím uhlím industrializáciu bývalého Sovietskeho zväzu. Zlou spomienkou na ňu sú obrovské kalové polia. Máte recept, ako ich zlikvidovať?

Máme. Pred vyše pätnástimi rokmi som robil projektového manažéra pre konzorcium nemecko-holandsko-francúzskych firiem, ktoré realizovali projekt spaľovania uhoľných kalov v Starobeševskej uhoľnej elektrárni v Doneckej oblasti na Ukrajine. Ťažilo sa tam kamenné uhlie, to sa prepieralo a zostali po ňom obrovské lagúny uhoľných kalov. Vieme, ako kaly, ktoré obsahujú ešte veľa uhlíka, vysušiť a následne spáliť. Kazachstan má veľké kalové polia napríklad v Petropavlovskej oblasti. Sú tam milióny ton kalu, ktoré by sa dali ešte využiť.

Ako na vašu ponuku reagovali kazašskí partneri?

Pozitívne, pretože v stepiach Kazachstanu vznikli za uplynulé desaťročia mŕtve čierne jazerá, v ktorých nič nežije. Sú chrastou na krajine, ktorú možno odstrániť a ešte mať z nej dvojaký úžitok – ekologický aj ekonomický. Kaly tvorí zo 40 až 50 percent voda a 50 až 60 percent pripadá na tuhú zložku. Tá obsahuje 30 až 80 percent uhlíka. Popol zo spálených kalov zachytia filtre a možno ho použiť napríklad do cementových zmesí na výstavbu diaľnic. Sovieti sa v minulosti pokúšali zbaviť kalov technológiou hydroflotácie. My prinášame oveľa efektívnejšie riešenie.

Veľké projekty vzniknú niekedy náhodou, zväčša sa však cieľavedome pripravujú. Čo predchádzalo ceste do Kazachstanu?

Dlhé spoznávanie tejto pozoruhodnej krajiny. Priviedli ma sem pracovné povinnosti. Pred 18 rokmi som tu robil pre jednu francúzsku firmu filtračnú stanicu na mlynicu uránovej rudy. Vtedy som nadviazal prvé pracovné aj osobné kontakty. Kazachstan ma od prvej chvíle zaujal svojou divokou krásou a tiež ako chemika. Predstavte si, že tu nájdete takmer celú Mendelejevovu tabuľku prvkov, majú plyn, ropu, železnú rudu, urán. Dnes je Kazachstan druhý najväčší vývozca uránu. Majú tu tiež napríklad titán. Hovorili sme o tom, načo vyvážať vlakmi titánové piesky, keď by surovinu mohli premeniť na kysličník titaničitý a exportovať už finálne titánové tyče. Naozaj sú tu obrovské možnosti, také, o akých sa väčšine Slovákov ani len nesníva.

Čím to je, že stále podnikateľsky nedoceňujeme možnosti v bývalom postsovietskom priestore?

Možno je to do istej miery reakcia na minulosť a tiež skreslená predstava o postsovietskej strednej Ázii. Bývalé následnícke štáty sa od seba dosť líšia. Kazachstan sa vyznačuje politickou aj ekonomickou stabilitou, veľa investuje do vzdelania mladých ľudí. Časy, keď tu ešte v deväťdesiatych rokoch ľudia stáli v radoch na chlieb, sú minulosťou. Kazachstan chce byť veľmocou v mierke strednej Ázie, krajinou, s ktorou treba počítať v tomto priestore práve tak ako s jej dvoma veľkými susedmi Ruskom a Čínou, ale aj Indiou. Mnohé veci človek pochopí, až keď sa bližšie zoznámi s touto krajinou. Slováci, ktorí sa vybrali na Expo do Astany, sa určite pozerajú teraz na Kazachstan ako na sebavedomú krajinu.

Mnohých nepochybne nadchol veľkolepý kazašský pavilón. Zodpovedal realite alebo bol skôr túžbou, víziou, kam by sa raz krajina chcela dostať?

Bol jedným aj druhým, veď bez snov a smelých vízií sa nedá budovať nová spoločnosť. Kazachstan je mnohonárodnostný štát. Výhodou pre Slovákov je, že sa tu stále dá dohovoriť po rusky a samozrejme aj po anglicky. Krajina je mostom medzi Východom a Západom. Kazachstanom ako dôležitou železničnou križovatkou prechádza obnovovaná Hodvábna cesta. Nedávno po nej prešiel prvý vlak z Prahy až do Číny. Obrovské terminály na tejto komunikácii budúcnosti budujú v Poľsku Poliaci. Zdá sa mi, že niekedy iba registrujeme tieto grandiózne ekonomické zmeny, namiesto toho, aby sme sa cieľavedome do nich zapojili a profitovali z nich.

Nebola teda cesta do Kazachstanu márna?

Nie, mali sme vopred dohodnuté tri stretnutia. Kazašskí partneri teraz študujú naše návrhy. Zhruba o dva-tri mesiace uvidíme, aká príde odpoveď. Krajinu nemožno spoznať tým, že budeme vysedávať doma. V Kazachstane si dnes podávajú kľučky na dverách všetci, čo niečo znamenajú v petrochémii, energii, ale povedzme aj v poľnohospodár­stve. Sú tu veľké nadnárodné spoločnosti z celého sveta: z Číny i EÚ, ale napríklad aj mnohé kvalitné firmy z neďalekého Turecka. Ak sa má Slovensko rýchlejšie rozvíjať, musíme viac cestovať a komunikovať. Nech sú nám v tomto príkladom Česi, ale povedzme aj Poliaci. Práve s nimi by sme sa mohli a mali spájať.

Stanislav Kučírek (58)

je chemický inžinier. Vyštudoval Martin Luther Universität Halle-Wittenberg, začínal ako projektant v Pôdohospodárskom projektovom ústave Bratislava. Neskôr sa osamostatnil a vybudoval spoločnosť Farm Trade, ktorá je členom FT Group. Tá sa zameriava na projektový manažment a inžiniering v energetike, petrochémii, plynárenstve.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #kazachstan #úspech #firma #astana #Expo 2017 #prírodné bohatstvo