„Minister práce príde s opatreniami, ktoré sa pretavia do rastu životnej úrovne ľudí,“ zdôraznil minulý týždeň premiér Robert Fico (Smer). Šéf rezortu a jeho spolustraník Ján Richter vzápätí naznačil, že napríklad príspevok na opatrovateľov, ktorí sa doma starajú o ťažko chorých príbuzných, mieni vláda čoskoro zdvihnúť až kdesi k úrovni čistej minimálnej mzdy.
A aj tú chce Smer rekordne navýšiť, z terajších hrubých 435 na 480 eur mesačne. Vianočné príspevky plánuje v decembri nízkopríjmovým dôchodcom vyplatiť prinajmenšom v rovnakej sume ako vlani.
Národniari sa však takisto nedajú zahanbiť. Ak sa krajine dobre darí, tak nielen vianočné, ale aj veľkonočné príspevky pre dôchodcov by mali byť „samozrejmosťou“, vyjadrili sa. Už od marca pritom SNS živí aj tému vyplácania dvoch platov navyše nad bežných dvanásť.
A presadiť chce tiež „motivačný príspevok" na založenie rodiny, pomoc matkám prostredníctvom tvrdej kontroly výživného, podporu tehotným a matkám v núdzi, voľné vstupy pre rodiny do múzeí a galérií, do divadiel pre deti počas voľných dní a ďalšie benefity.
Tieto návrhy však vyžadujú rozsiahlu prípravu, treba ich prerokovať so sociálnymi partnermi, analyzovať dosahy na rozpočet, schváliť vo vláde aj v parlamente. Ak by sa mali realizovať už od januára, na začatie tohto procesu je najvyšší čas, ak nie neskoro. Meškajú však aj niektoré dlho chystané zákonné úpravy.
Parlament musí napríklad schváliť novelu zákona o sociálnom poistení s upraveným modelom valorizácie dôchodkov. Ako už Richter avizoval, zvyšovať sa zase začnú percentuálne, v závislosti od dôchodcovskej inflácie.
Ak by však tá bola veľmi nízka, poberatelia majú dostať navyše aspoň dve percentá priemernej sumy dôchodku príslušného typu. Zavedenie „minimálnej valorizácie“ navrhuje minister len pre roky 2018 až 2021.
„Účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie penzijných dávok je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodkov, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou,“ zdôvodňuje ministerstvo práce.
V rovnakom období mieni sociálny rezort zvýšiť na dve percentá aj minimum valorizácie vyplácanej úrazovej renty. Zároveň sa počnúc budúcim rokom má zvýšiť minimálny dôchodok, a to každému poberateľovi približne o 0,7 percenta jeho sumy.
Našťastie, istotu prilepšenia k penzii už má asi 116-tisíc starodôchodcov, keďže príslušnú novelu zákona sa podarilo schváliť už v júni, pred vládnou krízou.
Prelomovou avizovanou novinkou Smeru má byť aj platená „otcovská dovolenka“, keď by mal otec novorodenca dostať možnosť 10 dní poberať alikvotnú čistú sumu priemernej mzdy. Tento sľub ohlásil premiér 1. mája v Nitre a na stôl poslancov parlamentu sa podľa jeho vyjadrení mal takisto dostať už v septembri.
Sociálne služby aj nezamestnaní
Od januára má začať platiť aj novela zákona o sociálnych službách, ktorá má priniesť nové výšky finančných príspevkov pre klientov v zariadeniach sociálnych služieb podľa stupňa ich odkázanosti, ale aj zvýšiť príspevok pre obcami zriadené útulky krízovej intervencie zo súčasných 120 na 150 eur na jedno miesto či zvýšiť ochranu zostatku príjmu prijímateľa domácej opatrovateľskej služby, pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa a ambulantnej sociálnej služby po zaplatení úhrady zo súčasného 1,4-násobku sumy životného minima na 1,65-násobok. Návrh novely zatiaľ prešiel vládou, pre parlament je to však ďalšia úloha na jeseň.
Veľké zmeny s účinnosťou od januára sú avizované aj v oblasti sociálneho zabezpečenia zamestnancov a podpory zamestnanosti. Má sa napríklad rozšíriť okruh osôb s nárokom na podporu v nezamestnanosti. Momentálne ho má ten, kto si počas ostatných troch rokov platil poistenie v nezamestnanosti aspoň dva roky.
Po novom by sa mala podmienka dvojročného poistenia viazať až k štvorročnému obdobiu pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Aj spolu s ďalším zmiernením požiadaviek by zmeny mali pomôcť k podpore asi 4,5-tisíca poistencom.
Koncom júna tiež premiér predstavil nové opatrenia na podporu mobility pracovnej sily, ktoré majú ľuďom zo zaostalejších regiónov pomôcť dochádzať či presťahovať sa za prácou tam, kde je jej dostatok. Podľa Richtera by obsahom novely zákona o službách zamestnanosti mala byť aj „špeciálna podpora“ 4000 eur pre tých, ktorí využijú možnosť presťahovania sa.
Najvyšší čas
„Platí, že v medziach štandardného legislatívneho procesu a potreby širšej diskusie so sociálnymi a koaličnými partnermi je ambíciou predložiť návrhy zmien na vládu v lete, aby vzápätí mohli byť predmetom rokovania septembrovej schôdze v Národnej rade,“ vyhlásil minister v máji. Je koniec augusta a kabinet zatiaľ návrhy neprerokoval.
Je otázne, či sa tento rok stihnú schváliť sľubované zmeny v Zákonníku práce, na základe ktorých by sa mala lepšie zaplatiť mimoriadna práca počas sviatkov, v sťaženom prostredí či v noci. Na Slovensku pritom nočnú prácu vykonáva asi 240-tisíc ľudí, čo je v pomere k počtu obyvateľov najviac spomedzi štátov EÚ. Aj plánovanú novú výšku minimálnej mzdy na úrovni 480 eur, ktorá má platiť od januára, musí ešte potvrdiť vláda.
Podrobnosti a časový plán zámerov národniarov sú nateraz úplne nejasné. Najviac sa dosiaľ rozoberal ich koncept zavedenia 13. a 14. platu, ale ani tam sa k žiadnym definitívnym záverom nedošlo.