Fipronilové vajcia jedia ľudia celé mesiace

Kauza s fipronilovými vajíčkami prináša každý deň nejaké prekvapenie a nové pohľady na spôsoby chovu hydiny, ale aj distribúcie a spracovania vajec. Aj v prípade vajec platí, že susedova tráva je zelenšia ako vlastná. Slovenský spotrebiteľ si kúpil 4. júla vo viedenskom Metre v Simmeringu tekutú vaječnú zmes. Bola to "dobrá kúpa" - 60 vajec v litrovom balení za necelých sedem eur. Vo štvrtok hlavný hygienik SR vydal varovanie pred nákupom týchto vajec. Varovanie z Rakúska prišlo po siedmich týždňoch.

25.08.2017 07:00
fipronil, vajcia, Foto: ,
Na Slovensko sa dostali ďalšie fipronilové vajcia tak, že slovenský spotrebiteľ zakúpil v rakúskom obchodnom reťazci pasterizované vaječné zmesi pôvodom z Nemecka.
debata (34)

Vajíčka z rakúskeho Metra sú výrobkom nemeckej spoločnosti Wiesenhof Eifix-Eigelb Bodenhaltung flüssig, pasteurisiert, šarža L 6061–0. Ide o tekutý vaječný žĺtok v litrovom balení, ktorý výrobca prezentuje „ako ideálny a praktický výrobok pre pekárne a cukrárne“. Jedno balenie obsahuje 60 čerstvých vajec v aseptickom balení, „aby mal spotrebiteľ čo najväčšiu istotu“. Neškodnosť výrobku má podčiarknuť konštatovanie, že „ide o vajcia bez konzervačných látok“. Až na to, že obsahovali fipronil z niektorej z holandských fariem… Za to samozrejme nemecký výrobca nemôže. Ďalšou nebezpečnou šaržou, ktorá sa dostala na Slovensko, bola L 6073–0.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas preto odporučil slovenským spotrebiteľom, aby zakúpené výrobky nepoužívali a prípadne vrátili späť do miesta predaja Metro, Viedeň – Simmering, Rakúsko. Túto správu vydala agentúra SITA vo štvrtok o desiatej dopoludnia, vo chvíli, keď slovenskí hydinári informovali o tom, ako funguje výroba a obchod s vajcami.

Ako prichádzajú správy jedna za druhou, možno si postupne vyskladať obraz, ako sa vlastne rodila kauza.

Globálny trh, globálne nebezpečenstvo

„Holanďania už vo februári tohto roku zistili, že do vajíčok na ich farmách prenikol fipronil. No až v lete sa kauza prevalila a zasiahla nielen Holandsko, ale aj Belgicko a, pravdaže, Nemecko, ktoré bolo hlavným odberateľom vajec, ale aj ďalších 15 európskych krajín,“ rekapituloval kauzu slovenský hydinár Ladislav Birčák zo spoločnosti Novogal. Podľa Birčáka sa na trh mohlo dostať obrovské množstvo vajec, ktoré boli spracované na sušené či tekuté vaječné zmesi.

Kontaminované vajcia rozkotúľané po celom svete ilustrujú, že svetový trh s potravinami je napriek obrovským vzdialenostiam logisticky perfektne zosieťovaný a ani do najvzdialenejšieho bodu nie je problém dopraviť aj taký banálny produkt, ako je vajce.

Vajíčka sú posledným produktom, kde je ešte Slovensko sebestačné. Nemá však ani jednu potravinársku prevádzku, ktorá by spracúvala vajcia na melanž alebo by vajcia sušila. Zanikli s rozpadom potravinárskeho priemyslu. Krajina tým pádom stráca kontrolu nad produkciou, ktorá sa sem dováža, pretože, pokiaľ má príslušné európske pečiatky, považuje sa za bezpečnú.

Hoci sa na Slovensku vyrobí 104 percent z celkovej spotreby vajec, v obchodoch sa ponúka podľa jarného prieskumu SPPK len 72 percent vajec zo Slovenska – import predstavujú české, poľské a maďarské vajcia. To, čo sa doma nepredá ide na vývoz najmä do krajín visegrádskej štvorky, kde vajcia vedia aj spracovať do rôznych zmesí. Je to jedna z ukážok toho, ako sme sa stali len a len producentom surovín, a nie výrobkov.

Pred časom hydinárom niektoré veľké reťazce oznámili, že v roku 2025 budú nakupovať vajcia len z podstielkových chovov. Prejsť z prevažne klietkových chovov (88 percent v SR) na podstielkové si však vyžiada investície v rozsahu okolo 15 miliónov eur. V roku 2012 vydal Brusel smernicu na modernizáciu klietkových chovov nosníc.

Klietka versus podstielka

Prechod na farmy nosníc chované na podstielke nepovažujú hydinári za najšťastnejší krok. Môže podľa nich ohroziť sebestačnosť. Poukazujú tiež na to, že kvalita a zloženie vajec vôbec nazáleží od toho, či bola nosnica chovaná v obohatenej klietke, na podstielke, alebo vo voľnom výbehu. Výskum, ktorý urobil VÚ živočíšnej výroby v Prahe, napríklad ukázal, že z hľadiska mikrobiálnej kontaminácie škrupiny je navhodnejší spôsob chovu v obohatených klietkach, z hľadiska veľkosti vajca sú najvhodnejšie voliéry.

Reťazce si však želajú podstielkové chovy. Tesco to zdôvodnilo nasledovne. „Máme záujem zabezpečiť produkciu udržateľným a etickým spôsobom.“ Sliepky z klietkových chovov podľa Tesca tieto podmienky nespĺňajú. „Uvedomili sme si, že treba zmenu, ale tá sa nedá urobiť za noc. Máme svojich dlhodobých dodávateľov a mnohí na základe toho, že EÚ zmenila smernice, investovali do lepších zariadení, klietok. My s nimi nechceme zo dňa na deň prerušiť kontakty, ani ich sklamať. Cieľom spoločnosti je poskytovať vysokokvalitné produkty za atraktívne ceny a zároveň riešiť problémy, týkajúce sa životného prostredia a sociálnych otázok, na ktoré zákazníci dbajú.“

Hydinári však poukazujú na to, že tzv. obohatené klietky sliepkam životné pohodlie zabezpečujú a že napríklad Nemecko zrušilo podstielkové chovy už o pred dvoma rokmi. V kopiacom sa truse mali sliepky neznesiteľné životné podmienky. Preto sa prešlo na volierové chovy. Nájsť úplne ideálny spôsob veľkochovu sliepok je takmer nemožné, veď chovy s voľnými dvorovými výbehmi majú najnižšie zastúpenie. Tzv. biovajcia sú dvojnásobne drahšie, klasické podstielkové, na adresu ktorých sa sype tiež kritika, stoja o 40 percent viac ako vajcia z klietok. Zrejme až čas ukáže, aký typ fariem sa presadí. Pred ekonomikou neuhnú nielen farmári, ale ani spotrebitelia. Slovenskí obzvlášť.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #hygiena #metro #vajcia #fipronil