„Odhad dopadu zvýšenia minimálnej mzdy na rok 2018 je približne 5 miliónov eur. Odhadovaný ročný dopad zvýšenia minimálnej mzdy a nárastu priemernej mzdy na mzdové nároky nemocníc ANS v roku 2018 vrátane odvodov je zhruba 13,4 milióna eur, v dôsledku čoho bude potrebné ďalšie dofinancovanie rezortu zdravotníctva,“ vysvetlila asociácia.
Podľa ANS v decembri 2016 hrozila situácia, že v prípade nezabezpečenia dodatočných zdrojov pre nemocnice na pokrytie zvýšených mzdových nárokov od 1. januára tohto roka v zmysle platnej legislatívy nastane kolaps zdravotníckych zariadení.
„Situácia sa začiatkom roku 2017 na základe dohôd so zdravotnými poisťovňami o podmienečnej úprave platieb dočasne stabilizovala, no kolaps vzhľadom na podmienečnosť úprav v prípade nedofinancovania zdravotníctva na úrovni okolo 150 miliónov eur hrozil aj v druhom polroku,“ upozornila asociácia.
Dohoda so zdravotnými poisťovňami na úprave platieb, ktorá umožňujú nemocniciam združeným v asociácii pokryť zvýšené mzdové nároky od začiatku tohto roka, je podľa ANS podmienečná a v prípade, že štát dodatočne nezvýši zdroje, zdravotné poisťovne pristúpia k úhradám platným k 31. decembru 2016 a budú žiadať vrátiť navýšené finančné prostriedky. „ANS v tejto súvislosti opakovane žiadala o dofinancovania rezortu zdravotníctva, ktoré by stabilizovalo situáciu v zdravotníctve a umožnilo by zachovanie dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany nemocníc združených v ANS,“ uvádza sa v stanovisku.
Možnosti nemocníc združených v ANS sú v prípade nedofinancovania podobné ako v minulosti. Museli by ich podľa asociácie pocítiť zamestnanci formou prepúšťania, delenia a krátenia úväzkov. „ANS však nepokladá za správne, aby sa problém nedofinancovania zákonných nárokov preniesol na nemocnice a ich zamestnancov. Upozornila tiež, že by mohlo dôjsť k podaniu na Ústavný súd SR, či zákon nie je v rozpore s ústavou tak, ako kedysi sesterský zákon. Rozhodnutie (Ústavného súdu SR – pozn. red.) bolo v tom zmysle, že nie je možné prikázať neštátnym zdravotníckym zariadeniam zvyšovať mzdy a bez ich finančného krytia,“ uzavrela asociácia.
Ministerstvo zdravotníctva robí podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej maximum pre to, aby bolo v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. „Otázku prípadného dofinancovania sektora budú rezorty zdravotníctva a financií spoločne riešiť po zverejnení septembrovej daňovej prognózy. Sektor zároveň môže tento rok počítať aj s navýšením platieb za poistencov štátu na 4,73 percenta na november a december tohto roka, čo prinesie do zdravotníctva približne 50 miliónov eur,“ dodala. Budúcoročný rozpočet bude podľa hovorkyne ešte témou rokovaní.