Miliardový spor o rozpočet: Politici delia peniaze na rok 2018

Popri tohtotýždňovom požiari v koalícii, ktorý založila SNS, sa rozdúchava ešte jeden možno podstatnejší spor. Týka sa rozpočtu. Rozhodnutie o ňom bude najdôležitejším rozhodnutím súčasnej vlády.

11.08.2017 07:00
debata (10)

Vládne strany sa nevedia dohodnúť, kam v rozpočte verejnej správy na budúci rok nasmerujú celkové výdavky 40 miliárd eur. Otázka je, či koalícia dá prednosť znižovaniu deficitu verejných financií k nule, alebo uvoľní uzdu masívnejším investíciám do nových diaľnic, či zníži dane zo mzdy.

zväčšiť Foto: Pravda, SHUTTERSTOCK, MF SR
INFOGRAFIKA,financie, deficit, štátny rozpočet

Odpoveď môže byť pre ľudí ešte dôležitejšia ako posledná roztržka, pri ktorej chce SNS zmeniť zmluvu o ďalšom vládnutí so Smerom a s Mostom – Híd. Rozpočet na rok 2018 s výhľadom na roky 2019 a 2020 dá rámec pre zvyšok vládnutia súčasnej zostavy. Ak koalícia nezačne stavať nové diaľnice, nebude pred voľbami strihať pásky.

Otázka tiež je, ako skĺbiť navrhovaný pokles daní, rast penzií a investície s poklesom deficitu, keď daňové príjmy už prestávajú rásť. Nová daňová prognóza v septembri zrejme z väčšej časti potvrdí avizovaný pokles daňových príjmov pre budúci rok o vyše 200 miliónov eur z dôvodu nižších ziskov firiem. Vláda tak bude mať na výber, či okresá diaľničné plány, odsunie zvažovaný pokles daní, či plán na nulový deficit, alebo nič neodsunie, ale za cenu vyšších daní. „Bude rozhodovať koaličná rada,“ povedal pre Pravdu zdroj blízky koalícii.

Minister financií Peter Kažimír (Smer) avizoval, že presadzuje pokles deficitu verejných financií. Deficit dosiahol vlani necelé dve percentá výkonu ekonomiky a plán je ho do roku 2019 znížiť na nulu. Pri pokračovaní doterajšieho vývoja daňových príjmov a dokončení niektorých investícií, ako je infraštruktúra pre Jaguar v Nitre alebo výkup pozemkov pre bratislavský obchvat, je nulový deficit reálny, ak by vláda už neprišla s novými výdavkami. Kabinet však má v pláne viaceré priority.

Rezort zdravotníctva oznámil zámer oddlžovania nemocníc v sume do 585 miliónov eur. Rast penzií o 8,40 eura mesačne má stáť vyše 90 miliónov eur. Diaľničiari zase odštartovali tender na obchvat Tvrdošína a zo štátnej kasy sa má začať na budúci rok stavať severný obchvat Prešova aj úsek R2 z Lovinobane do Mýtnej. Premiér Robert Fico hovorí o potrebe dodatočných až šesť miliárd eur na diaľnice. Má ísť aj o úseky na Kysuciach, v Turci, pri Bratislave či na juhu Slovenska. Premiér však zároveň hovorí o potrebe znižovať deficit, aby zdravé verejné financie umožnili Slovensku začleniť sa po roku 2020 do jadra EÚ a výraznejšie čerpať eurofondy.

V rámci strán koalície Smer navrhol tiež rast príplatkov pre ľudí za prácu cez sviatky či za prácu v noci, čo by príliš nezaťažilo verejné financie. SNS a Most – Híd hovoria o návrhoch, ktoré narážajú na možnosti štátnej kasy. Ide o zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a následný rast čistých platov alebo SNS presadzovaný povinný 13. plat.

Premiér Robert Fico povedal, že „ekonomika šliape ako dobré hodinky, verejné financie sú vo výbornom stave, a máme veľmi nízky verejný dlh, stále však nedokážeme tento ekonomický rast pretavovať do rýchlejšieho tempa zvyšovania životnej úrovne“.

Chýbajú nové diaľnice

Z regiónov sa však čoraz viac ozýva, že bez nových ciest sa situácia v zaostalejších oblastiach výrazne nezmení. „Slovensko nemusí za každú cenu znižovať svoj dlh. Napríklad budovanie kvalitnej infraštruktúry je určite veľmi dôležité, a aj za cenu vyššieho dlhu to je z dlhodobého hľadiska výhodnejšie,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Európska komisia v monitoringu udržateľnosti verejných financií v EÚ uviedla, že zo strednodobého hľadiska slovenské verejné financie výraznejším rizikám nečelia. Z dlhodobého hľadiska však môžu byť hrozbou rastúce výdavky na starnutie populácie, teda najmä oblasť dôchodkových systémov, zdravotníctva či dlhodobej starostlivosti.

„Príprava na ekonomické spomalenie môže mať rôzne formy, nemusí ísť len o znižovanie dlhu. Efektívnejšie je napríklad investovanie do rozvoja činností s vysokou pridanou hodnotou, ako sú vzdelávacie a vedecké zariadenia, kvalitné zdravotníctvo, infraštruktúra, podpora medzinárodného obchodu. Ak bude vláda v nasledujúcich rokoch efektívne investovať v týchto oblastiach, tak krátkodobé zvýšenie dlhu nebude problémom,“ myslí si Tomčiak.

Znižovanie daní pre firmy v tomto prípade podľa neho nie je nutné. „Lepšie je odstránenie byrokratických procesov a zrýchlenie podnikateľských procesov. To priláka zahraničné spoločnosti, pre ktoré je slovenská daňová politika stále relatívne prijateľná. Odstránenie byrokracie by taktiež podporilo malé a stredné podniky, ktoré tiež tvoria mnoho pracovných miest,“ skonštatoval Tomčiak.

Strana Most – Híd napríklad navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane z 3¤803,33 eura na 4¤650 eur ročne. Pomohlo by to všetkým 2,3 milióna pracujúcich vrátane zamestnancov aj živnostníkov, pričom priemernému zamestnancovi by sa ročný príjem zvýšil o 160 eur. Štát by však musel ročne oželieť 300 miliónov eur.

Súčasným hnacím motorom slovenskej ekonomiky sú spotrebitelia. Spotreba domácností by mala tento rok dosiahnuť najrýchlejšie tempo rastu od krízy v roku 2009. Súvisí to s poklesom nezamestnanosti a rastom miest. Nezamestnanosť klesla na úroveň 6,9 percenta a podľa analytikov z Tatra banky by v prvej polovici roka 2019 mala dosiahnuť hranicu päť percent. Mzdy by v roku 2017 mali rásť približne o štyri percentá a vo štvrtom kvartáli 2017 by priemerná mzda mohla prekonať aj hranicu 1 000 eur mesačne.

Neskôr by sa ťahúňom slovenskej ekonomiky mohli stať aj investície. Tie sú podporené aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Oživenie očakávajú analytici aj v ďalších sektoroch ekonomiky. Stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností, nielen rezidenčných.

Dlh je udržateľný 50 rokov

Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa aktuálne slovenské verejné financie dostali do stavu dlhodobej udržateľnosti. V praxi to znamená, že po zohľadnení makroekonomického a demografického vývoja a súčasne nastavených politík by najbližších 50 rokov nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, čo predstavuje 50 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Aj ďalší ekonómovia poukazujú na to, že zadlženie krajiny klesá, a súčasne sa darí aj okolitým krajinám, čo je pre Slovensko ako otvorenú krajinu dobrá správa. Dlh Slovenska k hrubému domácemu produktu je v súčasnosti na úrovni 51,9 percenta, pričom v roku 2013 bol na úrovni 55 percent. „V roku 2008 bol dlh menej ako 30 percent, čo Slovensku určite pomohlo ustáť globálnu krízu. Na druhej strane by sme sa mali porovnávať s inými štátmi EÚ. V Českej republike je dlh k HDP 37 percent, v Nemecku 68 percent, v Poľsku 54 percent a v Maďarsku okolo 74 percent. Pre Slovensko sú najvýznamnejším obchodným partnerom Česko a Nemecko. Obe krajiny majú relatívne dobrú finančnú situáciu. Ak by teda prišlo ekonomické spomalenie, tak by v týchto štátoch mala vláda priestor na fiškálnu podporu. Nepriamo by tak boli podporené aj slovenské firmy,“ skomentoval Tomčiak.

Ľudovít Ódor, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ohodnotil dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií pozitívne. Znamená to, že nie je potrebné prijímať úsporné opatrenia nad rámec tých, čo prináša priaznivý ekonomický vývoj a penzijná reforma. „Mohlo to prísť aj skôr, ale dôležité je, že sme na dobrej ceste. Treba len vydržať, zbytočne sa neodkláňať a dobre zmapovať všetky nástrahy pred sebou,“ doplnil Ódor.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #diaľnice #financie #nemocnice #štátny rozpočet #koalícia