Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná vyhlásila mimoriadne opatrenia a vyzvala poľnohospodárov, poľovníkov aj spotrebiteľov na mimoriadnu opatrnosť a dodržiavanie všetkých odporúčaní.
Veterinárom a poľovníkom sa zatiaľ darí udržiavať africký mor na dištanc od slovenského územia. Lenže napriek všetkej opatrnosti sa nedá vylúčiť, že cez vyše 250-kilometrovú česko-slovenskú hranicu neprekĺzne diviak infikovaný morom do slovenských lesov a chotárov. V okrese Zlín, ktorý susedí s okresom Nové Mesto nad Váhom a Trenčín, registrujú od poslednej júnovej dekády 144 uhynutých diviakov, pričom 82 z nich uhynulo na africký mor ošípaných.
Česi robia všetko pre to, aby udržali chorobu v medziach Zlínskeho okresu. Intenzívne napríklad lovia diviaky, aby znížili denzitu – hustotu ich výskytu. Od začiatku moru ich ulovili v Zlínskom aj priľahlých okresoch takmer 1¤400. Začiatkom augusta dala česká veterinárna správa celé rizikové pásmo uzavrieť špeciálnymi ohradníkmi. Slovensko však ani tak nemôže pokojne spávať. Vírus a jeho nositelia, čo nie sú len zvieratá, ale aj ľudia, vozidlá, krmivá či zvyšky potravy pripravenej z diviačieho mäsa alebo nakazených ošípaných, sa totiž môžu dostať mnohorakými spôsobmi na naše územie. Aj preto Matečná apelovala na farmárov, drobnochovateľov a celú verejnosť, aby všetci dodržiavali zásady hygienickej bezpečnosti.
Ako odvrátiť morový knokaut
Africký mor je síce na ľudí neprenosný, ale zvieratá, ktoré sa ním nakazia, majú stopercentnú úmrtnosť. Preto ak ľudia nájdu v prírode uhynutého diviaka, je nevyhnutné bezodkladne kontaktovať najbližšiu regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, pripomenula ministerka jedno z pravidiel, ktoré má zabrániť zavlečeniu nákazy do domácich chovov ošípaných.
Slovensko sa ocitlo vo zvláštnej situácii. Hraničí s troma krajinami, ktoré už mor majú, a štvrté Maďarsko ho môže z Ukrajiny kedykoľvek dostať. Ak by vírus preskočil na slovenské územie, môže to mať katastrofálne dôsledky na chov ošípaných. A to nielen preto, že stavy zvierat klesli na historické minimum pod 600-tisíc zvierat, ale aj preto, že krajina by mala vážne problémy, kde vlastne likvidovať prípadne nakazené produkčné chovy. V súčasnosti totiž 80 percent ošípaných dochovaných na Slovensku odchádza na maďarské a poľské bitúnky. Krajine zostali už len malé bitúnky.
„Zatiaľ máme situáciu pod kontrolou,“ tvrdí ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Z doteraz vyšetrených 260 diviakov ulovených pozdĺž slovensko-českej hranice nebolo ani jedno zviera infikované morom. Bíreš hovorí, že veterinári si dávajú na mor zvýšený pozor už tretí rok po sebe, lebo toľko je napätá situácia na hraniciach predovšetkým s Ukrajinou, ale aj Poľskom.
Diviakov je priveľa
Vírus sa však nečakane objavil na západnej hranici. Prečo? Ako sem domigroval? Česi si nad tým lámu hlavu a uvažujú nad antropogénnou príčinou, teda spôsobenou správaním ľudí. Možno sa ocitol v smetnom koši zvyšok bravčového či diviačieho mäsa, ktoré tam odhodili šoféri kamióna či iní cestujúci. Aj preto slovenské orgány žiadajú cestárov, aby dbali o čistotu odpadkových košov, ktoré môžu prilákať diviaky na „občerstvenie“.
Slovenská veterinárna služba vlani analyzovala 11-tisíc vzoriek, česká necelú stovku. Možno tu je odpoveď na to, prečo susedom vybuchla morová bomba na zadnom dvorčeku. Jedno je isté – diviaky sú premnožené, a to v celej Európe, niekde viac, niekde menej. Únosná záťaž je podľa profesora Jozefa Bíreša necelý jeden diviak na štvorcový kilometer. V Česku ich miestami majú až sedem, na Slovensku je to medzi dvoma až piatimi diviakmi, čo je, samozrejme, tiež veľa.
„Potrebujeme znížiť populáciu diviakov, ak to neurobíme my, urobí to za nás vírus, a potom by niektoré územia krajiny mohli prísť na dlhé obdobie o diviaky úplne,“ povedal riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba. "Dôležité je teda zregulovať stavy. Cielenými odstrelmi sa podarilo pribrzdiť šírenie vírusu afrického moru ošípaných v Poľsku či Litve, dodal Imrich Šuba.
Čo je africký mor ošípaných a ako s ním bojovať
- Africký mor ošípaných je vysokonákazlivé neliečiteľné ochorenie ošípaných. Zvieratá trpia horúčkami a hynú.
- Choroba nie je prenosná na ľudí ani iné druhy zvierat. Prenáša sa kontaktom s chorým či uhynutým zvieraťom, jeho výkalmi, sekrétmi, ale aj zvyškami potravy.
- Každého uhynutého diviaka treba bezodkladne hlásiť veterinárnej službe.
- Chovatelia musia dbať o oplotenie fariem, dezinfekčné brody, evidenciu osôb a dopravných prostriedkov, prezliekanie zamestnancov a návštevníkov fariem. Neskrmovať kuchynské odpady z diviačieho mäsa.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.