Na dom z dreva by tak mohol jeho majiteľ získať dotáciu 11-tisíc eur, ak pôjde o stavbu s takmer nulovou spotrebou energie. Investícia musí byť aspoň vo výške 65-tisíc eur. Pre ultranízkoenergetický dom bude dotácia o tisícku nižšia. „Rovnaká výška dotácie sa poskytuje na hrubú stavbu aj dom na kľúč, ale v oboch prípadoch musia byť domy v rovnakej energetickej triede a dotácia sa poskytne až po kolaudácii,“ vysvetľuje Zuzana Peiger Ačjaková z komunikačného oddelenia rezortu pôdohospodárstva.
Ak si dom postaví v niektorej z obcí z najmenej rozvinutých okresov, napríklad v okrese Poltár, Gelnica či Sobrance, dostane k tomu ďalších dvetisíc eur. O peniaze môžu požiadať majitelia domov skolaudovaných najskôr v novembri 2017.
Rezort plánuje podporiť od 100 do 200 drevených stavieb. Zo svojho rozpočtu vyčlenil na tento rok jeden milión eur. Rovnakou sumou by mali byť drevostavby podporené aj v nasledujúcich troch rokoch.
Na získanie dotácie bude musieť majiteľ drevodomu predložiť certifikát kvality stavby, prípadne kvality konštrukčných prvkov. Držiteľom certifikátov je stavebná firma. „Dotáciu možno poskytnúť len na dom, ktorý bol zhotovený dodávateľsky,“ vysvetľuje Peiger Ačjaková. Na dom postavený svojpomocne ministerstvo pôdohospodárstva dotáciu nedá. Jedna firma bude môcť počas jedného roka stavať len pre 10 žiadateľov dotácie. Rezort chce takto zabezpečiť rozloženie podpory na viacerých staviteľov.
„Drevodomy sa dostanú do povedomia ľudí, keďže takéto dotácie sú žiadané a vedia pomôcť obyčajnému človeku,“ hovorí riaditeľ zvolenskej firmy, ktorá sa stavbe domov z dreva venuje už od roku 2013, Peter Kadeřábek. Záujem o drevodomy podľa neho síce rastie, no väčšina ľudí stále viac verí murovaným stavbám. Na Slovensku majú podľa Kadeřábka certifikáty, ktoré vyjdú aj na niekoľko tisíc eur, necelé dve desiatky firiem.
„Drevodom samotný len vytvára predpoklady na splnenie ukazovateľov ultranízkoenergetického domu,“ hovorí riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzana Sternová. Splnenie úrovne A1 je tak podľa nej až na základe ostatného vybavenia domu – teda vplyvom technických systémov. Zaváži tak, či v dome budú inštalované tepelné čerpadlá, alebo sa majiteľ rozhodne pre kotol na biomasu. O energetickej hospodárnosti budovy rozhoduje aj využitie obnoviteľných zdrojov. Fotovoltické panely však nie sú lacná záležitosť. No bez nich nie je možné triedu A0 dosiahnuť, upozorňuje Sternová.
Pri triede A1 sa hodnotí hlavne potreba energie na vykurovanie a výrobu teplej vody. Splnenie predpokladov na dosiahnutie ultranízkoenergetickej úrovne výstavby je otázkou tepelnej ochrany. Od 1. januára 2016 musí súčiniteľ prechodu tepla U dosahovať najviac hodnotu 0,22 W/(m2.K) pre vonkajšie steny a 0,15 W/(m2.K) pre strechy. To podľa Sternovej drevodomy spĺňajú. Zvyšok závisí od technického systému budovy – dôležité je spätné získavanie tepla rekuperáciou, ktoré má byť zabudované už v drevených konštrukciách alebo riešené centrálne. Pre triedu A1 platí požiadavka na 60-percentnú účinnosť. „Takmer dve tretiny vzduchu sa tak použijú na zohriatie privádzaného studeného vzduchu,“ vysvetľuje Sternová.
Od 1. januára 2016 sa požaduje pre všetky nové domy splnenie ultranízkoenergetickej úrovne výstavby, teda triedy energetickej hospodárnosti budovy A1. Merná spotreba tepla na vykurovanie tak musí byť pod 25 až 50 kilowatthodinami na štvorcový meter. Od 1. januára 2021 budú požiadavky sprísnené ešte viac.