„Za predpokladu, že by sa priemerná dynamika poklesu nezamestnanosti z prvého polroka udržala aj v ďalších mesiacoch, tak o rok máme registrovanú mieru nezamestnanosti na úrovni 4,44 percenta. Dosť ťažko predstaviteľná situácia, a preto si myslíme, že tempo poklesu nezamestnanosti sa spomalí,“ povedal Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. Približovanie k piatim percentám, ktoré si za svoj cieľ stanovilo ministerstvo práce, má byť aj tak pomerne dynamické. „Aj keď by tempo poklesu bolo polovičné, v porovnaní s prvým predpokladom s dosiahnutím hodnoty 5 percent v prvej polovici roka 2019 by nemal byť problém,“ dodal Fojtík.
Súčasný razantný pokles nezamestnanosti už o pár mesiacov narazí na problém dlhodobo nezamestnaných. Viac ako štyri roky bez práce je na Slovensku vyše 51-tisíc ľudí. Viac ako rok bez práce je takmer 106-tisíc nezamestnaných. „Miera nezamestnanosti na Slovensku prelamuje momentálne historické minimá. Zároveň prudko rastie počet voľných pracovných miest, ktoré majú firmy problém obsadiť. S tým sa logicky zhoršuje aj štruktúra nezamestnaných, ktorí sú stále evidovaní na úradoch práce. Väčšina tých, čo chcú a môžu pracovať, už totiž pracuje. Znižovanie dlhodobej nezamestnanosti je preto pomerne zložité,“ uviedol Luboš Sirota, podpredseda predstavenstva personálnej agentúry McROY Group.
Problémové dlhy
Ľudia niekoľko rokov bez práce podľa skúseností personálnych agentúr nemajú šancu zvládnuť náročné výrobné tempo slovenských fabrík. Za výrobným pásom sa dokážu uplatniť hlavne ľudia v minulosti pracujúci na čierno a čerstvý absolventi stredných odborných škôl. Vláda v snahe prilákať do oficiálneho pracovného pomeru čo najviac Slovákov pripravuje úverovú amnestiu. Dnes sa totiž približne 60-tisíc ľuďom neoplatí zamestnať, lebo v prípade oficiálneho zamestnania väčšina ich príjmu skončí u exekútora, a tak radšej pracujú na čierno. Pracovníci úradov práce otvorene hovoria o nezamestnaných, ktorí na pravidelný podpis prídu v zašpinených montérkach a po vybavení všetkých potrebných dokumentov utekajú na stavbu.
Opatrenia na znižovanie nezamestnanosti
- Ministerstvo práce navrhuje zaviesť príspevok na presťahovanie vo výške 4-tisíc eur
- Tento príspevok je aktuálne vo výške 1 327,76 eura
- Pracovné návyky môžu dlhodobo nezamestnaní získať vo vznikajúcich štátnych sociálnych podnikoch
- Štát tiež plánuje stavať nájomné byty v priemyselne rozvinutých slovenských okresoch
- Úrady práce tiež poskytujú uhradenie 75 percent cestovných výdavkov minutých na absolvovanie pracovného pohovoru maximálne do sumy 35 eur za mesiac
- Ak nezamestnaný získa novú prácu mimo svojej obce, má nárok na uhradenie cestovných nákladov až do výšky 135 eur za mesiac
Zdroj: Zdroj: MPSVR SR, UPSVaR
Problémy s nesplácanými úvermi môžu aj v budúcnosti narobiť veľké problémy domácemu trhu práce. Napriek klesajúcej nezamestnanosti a rastúcim platom má problémy so splatením spotrebného úveru každý desiaty Slovák. Národná banka Slovenska preto už v najbližších dňoch plánuje predstaviť nové pravidlá, ktoré súkromným bankám aj nebankovým spoločnostiam obmedzia poskytovanie rizikových pôžičiek. „Pre nesplatený spotrebný úver pracujem za minimálnu mzdu a zvyšok peňazí mi zamestnávateľ dáva na ruku. Nie je to žiadna výhra, lebo všetky zarobené peniaze musím mať na bratovom účte, a nemôžem sa sťažovať napríklad za nevyplatené nočné príplatky. Samotná práca ma inak baví a bolo by fajn, ak by sa v praxi naozaj dodržiavali všetky povinnosti Zákonníka práce,“ povedal Peter z Trnavy. Ten nechcel zverejniť celé svoje meno práve pre obavy z možnej straty zamestnania.
Vysokoškoláci zarobia viac
Osobitným problémom slovenského trhu sú veľké regionálne rozdiely. V časoch, keď úrady práce evidujú takmer 65-tisíc neobsadených pracovných miest, v menej rozvinutých regiónoch Slovenska sa stále drží nezamestnanosť aj nad úrovňou 20 percent. „Recept na oživenie najzaostalejších regiónov Slovenska je jasný, ale nákladný, a realizovanie všetkých riešení bude trvať desiatky rokov. V skratke, rozvoju najviac pomôže vybudovaná sieť diaľnic, posilnené vlakové spoje, otvorenie odborných stredných a vysokých škôl,“ vymenoval Jiří Halbrštát, manažér náborov v personálnej agentúre ManpowerGroup.
Aktuálne sa odborné školstvo snažia formou duálneho vzdelávania rozbehnúť na Slovensku hlavne nemecké firmy. V prichádzajúcom školskom roku ponuku na praktické vzdelávanie priamo vo výrobných halách domácich akceptovalo približne 1 100 deviatakov. Zvyšných 39-tisíc čerstvých stredoškolákov bude aj naďalej navštevovať stredné školy zamerané viac na teóriu ako prax. Z čisto ekonomického pohľadu sa všeobecné vzdelanie oplatí hlavne tým deťom, ktoré budú pokračovať v štúdiu na vysokej škole.
„Bežný absolvent vysokej školy môže stále očakávať približne o tretinu lepší zárobok, ako keby absolvoval odbornú strednú školu. Navyše práve mzdy najhoršie zarábajúcich vysokoškolákov rastú najrýchlejšie. Nejsť na vysokú školu a nedokončiť ju je tak rovnaké rozhodnutie, ako nechať na ulici ležať 190-tisíc eur,“ uzavrel analytik Tatra banky Tibor Lorincz. Pri vysokoškolskom vzdelaní sú najviac žiadanou pozíciou IT odborníci. Pri stredných školách zasa výrobní robotníci, ktorí nemajú problém zarobiť okolo tisíc eur v hrubom v prípade, ak ide o vysoko kvalifikovaných programátorov CNC strojov alebo mechatronikov.