Je na to viac ako dosť dôvodov, ale tým, ktorý mimoriadne podčiarkuje nevyhnutnosť seriózne riešiť vplyv rastúcej frekvencie extrémnych prejavov počasia, je oslabená potravinová sebestačnosť krajiny. Slovensko síce nebude hladovať po tohtoročnej slabšej úrode obilia, ale už aprílové mrazy, ktoré zdecimovali množstvo ovocia, hrozna a zeleniny, pripomenuli, že je najvyšší čas citlivo reštrukturalizovať poľnohospodársku výrobu a posilniť nielen jej produkčnú, ale zároveň aj spracovateľskú schopnosť.
Sucho, ktoré najviac dolieha na úrodný juhozápad krajiny, pripravilo poľnohospodárov zatiaľ o státisíce ton zrna a krmovín pre hospodárske zvieratá. Medziročný pokles produkcie odhadovaný na 20 až 30 percent oproti vlaňajšku mohol byť nižší, keby krajina lepšie využívala investície vložené do závlah.
Drahý zavlažovací systém, do ktorého sa od konca 50. rokov minulého storočia až do roku 1990 investovalo viac ako dve miliardy korún, sa však v priebehu posledných troch desaťročí rozpadol doslova pred očami celej verejnosti. Dnes sa reálne zavlažujú plodiny na ploche zhruba 60-tisíc hektárov. Devastácia takéhoto druhu nemá obdobu zrejme v celej Európe.
O čo prichádzame, najlepšie ukazuje tohtoročná žatva. Tam, kde poľnohospodári podľa odborníka na závlahy Petra Andráša mali možnosť využiť zavlažovanie, dosiahli aj sedemtonové úrody pšenice priemerne z hektára, tam, kde čakali len na dážď, klesli hektárové úrody k tri a pol tony obilia. Na Slovensku budú aj tohto roku regióny s dobrými úrodami, to však nič nemení na fakte, že kľúčové produkčné oblasti, akými sú Žitný ostrov, Trnavská tabuľa, Považie, prispejú do komory Slovenska podstatne nižšou produkciou, a nielen obilia.
"Slovensko potrebuje národnú adaptačnú stratégiu pre poľnohospodárstvo a v rámci nej musí vyznačiť regióny, ktoré sú z hľadiska vodnej bilancie a požiadaviek rastlín na vodu najrizikovejšie,“ povedal pre Pravdu Štefan Rehák, riaditeľ odboru koncepcií, programov a vodného plánovania vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva ešte v januári tohto roku.
„Suchu môžeme čeliť len tak, že začneme urýchlene realizovať adaptačné opatrenia,“ nalieha Rehák. Z rôznych odborných štúdií, ktoré vznikli na univerzitách, v ústavoch Slovenskej akadémie vied a vo výskumných ústavoch vyplýva, že krajina kráča v ústrety klimaticky zložitej budúcnosti. Susedná Česká republika minulý mesiac prijala plán na boj proti suchu. Jeho prijatie urýchlilo aj extrémne sucho na južnej Morave, ktorá je najprodukčnejšou oblasťou ČR. Sucho tam prekonalo svojimi účinkami aj slovenskú realitu na Záhorí či v Podunajskej nížine.
Česi sa pripravujú na extrémne situácie, ktoré rátajú aj s fatálnym nedostatkom vody, čo by viedlo k úsporným režimom pitnej vody a zavedeniu pásmových cien vodného a stočného. Dva kľúčové rezorty – ministerstvo životného prostredia a poľnohospodárstva vyčlenili na boj proti suchu z európskych peňazí jeden 6,5 miliardy a druhý 14,2 miliardy korún do roku 2020.
V porovnaní s tým na Slovensku stále len hovoríme o hrozbe sucha. Máme síce jeden z najväčších zdrojov pitnej vody na Žitnom ostrove a obyvateľstvo netrpí akútnym suchom ako napríklad Rím v Taliansku, ale je najvyšší čas konať. Jeden z expertov, klimatológ Pavol Nejedlík síce upokojuje obavy, že extrémy v najbližších 30 až 50 rokoch zostanú zhruba na súčasnej úrovni, ale rozhodne nabádal urýchliť práce na oživení zdevastovanej závlahovej sústavy. Potrebujeme ju vyložene zo strategických dôvodov. V roku 2050 už bude na planéte 9,7 miliardy ľudí a nebudeme sa môcť spoliehať na to, že krajina si dovezie mäso, mliečne výrobky, ovocie a zeleninu zo zahraničia ako dnes. Je to trestuhodné, tobôž keď Slovensko má možnosti uživiť o milión ľudí viac, ako ho dnes obýva.
Odkiaľ teda začať? Peter Andráš navrhuje spracovať ucelenú koncepciu závlah. Ešte v roku 2014 sľuboval exminister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, že vyčlení na oživenie celej melioračnej sústavy sto miliónov eur. Napokon z toho nič nebolo. Brusel okrem iného nesúhlasil s použitím peňazí na obnovu starých čerpacích staníc. Najmladšia bola postavená v polovici osemdesiatych rokov.
Andráš v zhode s názorom hovorcu rezortu pôdohospodárstva Vladimíra Machalíka navrhuje urobiť analýzu reálnych používateľov závlah. Do diskusie prichodí zapojiť samosprávu, vedcov, všetkých kompetentných. "Štát predsa nebude investovať do niečoho, čo niekto nebude robiť.“ Len proklamácia záujmu o závlahy nestačí. Treba vytypovať červené zóny najohrozenejších produkčných území a k nim pridať miernejšie zóny.
Zdroje, ktoré má ministerstvo k dispozícii, nie sú veľké. Ide o 20 miliónov eur. Vlani bola výzva na oživenie závlah aj pre pripomienky Bruselu pozastavená. Tento rok nebola v indikatívnom pláne, ale ako povedal Vladimír Machalík, to neznamená, že ministerstvo situáciu nebude riešiť. Problém je totiž zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá. Spolu so závlahami treba riešiť celý rad iných problémov. Napríklad oslabená živočíšna výroba sa prejavila tým, že v pôde chýbajú organické látky. Väčšina poľnohospodárov hnojí priemyselnými hnojivami. Dochádza k zhoršovaniu štruktúry pôdy a vyplavovaniu zvyškov aj v dôsledku sucha plodinami "neskonzumovaných“ hnojív, ktoré prenikajú do podzemných vôd.
Celé poľnohospodárstvo si zaslúži väčšiu pozornosť a závlahy vari celkom určite vyššiu mieru operatívnosti. Lebo v konečnom dôsledku nejde len o deficit zrážok, ale aj o deficit v obchode s potravinami. Ten vlani dosiahol takmer 1,3 miliardy eur a z troch štvrtín sa na ňom podieľali produkty, ktoré sme si mohli vyprodukovať na vlastnej pôde.