Riziká 2017: Svetové clá, prepad Číny a teroristi

Pre dobre našliapnutú slovenskú ekonomiku sú jednými z najväčších možných svetových rizík pre tento rok obchodné clá zo strany USA, ale postupne aj zo strany Veľkej Británie. K tomu sa pridáva hospodárska časovaná bomba v podobe spomaľujúcej ekonomiky Číny.

, 01.08.2017 07:00
debata (7)

Nové clá na dovážané tovary, o ktorých dlhodobo hovorí americký prezident Donald Trump, by otočili svetovú ekonomiku opačným smerom, na aký sme boli dlhé roky zvyknutí. Tzv. obchodná vojna by otvorenú slovenskú ekonomiku a jej export poškodila do veľkej miery. Žiadne z aktuálne prezentovaných rizík však nateraz nie je štádiu, že by sa dalo hovoriť o príchode novej krízy. Je možné, že svet obavy dokáže odvrátiť. Napriek tomu všetko stojí na hrane.

Podľa môjho názoru je najväčším rizikom prehriatie globálnej ekonomiky, keďže to ovplyvňuje nielen vyspelé štáty, ale aj rozvíjajúce sa ekonomiky.
ekonóm Boris Tomčiak

Britská výskumná organizácia Economist Intelligence Unit (EIU) každý rok zverejňuje najnaliehavejšie riziká, okrem Číny a obchodnej vojny je aktuálne nielen pre svetovú ekonomiku, ale najmä globálnu bezpečnosť a stabilitu čoraz väčším nebezpečenstvom nárast teroristických organizácii.

Do zoznamu nedávno pribudla aj kybernetická vojna, ktorá môže paralyzovať jednak štátny, ale aj privátny sektor. Hroziace kybernetické útoky zo strany hackerov alebo teroristov môžu byť vedené napríklad na elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá by mohla skolabovať s následkami na nemocnice, čerpacie stanice, dopravu či chladiace systémy jadrových elektrární.

Analytici EIU sledujú pozorne aj situáciu medzi Saudskou Arábiou a Katarom, kde hrozí vojnový konflikt. K tomu sa pridáva stupňujúce sa svetové zbrojenie mocností.

Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak však upozorňuje aj na postupné prehrievanie svetovej ekonomiky. „Podľa môjho názoru je najväčším rizikom prehriatie globálnej ekonomiky, keďže to ovplyvňuje nielen vyspelé štáty, ale aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Miera nezamestnanosti v mnohých krajinách je na historických minimách a centrálne banky stále udržujú uvoľnenú menovú politiku,“ uviedol Tomčiak.

Americký prezident Donald Trump už mesiace... Foto: SHUTTERSTOCK
donald trump Americký prezident Donald Trump už mesiace otvorene hovorí o novej obchodnej vojne USA so svetom.

„Súčasné prostredie nahráva špekuláciám. Investori sa neboja umiestňovať peniaze ani do výslovne nevýnosných projektov. V takomto prípade stačí, aby sa ekonomický rast mierne spomalil, a mnohé nadmerne zadlžené spoločnosti sa môžu dostať na pokraj krachu. Slovensko je závislé od vývoja v západnej Európe. Ak nastane uvedený scenár, tak je možné očakávať výrazný prepad slovenského exportu,“ skomentoval Tomčiak.

Podľa štúdie EIU obavy na svetových finančných trhoch robí už vyše dvoch rokov najmä Čína. V prípade spomalenia rastu čínskej ekonomiky o jeden percentuálny bod príde slovenská ekonomika približne o 0,25 až 0,3 percentuálneho bodu zo svojho rastu. V prepočte to predstavuje pokles takmer o 243 miliónov eur.

Za celý minulý rok sa hrubý domáci produkt Číny zvýšil o 6,7 percenta. To bolo najpomalšie tempo jeho rastu takmer za tri dekády, presnejšie za 26 rokov. Oficiálna vládna prognóza počíta tento rok s hospodárskym rastom na úrovni 6,5 percenta. Spomaľovanie čínskej ekonomiky bude podľa Medzinárodného menového fondu pokračovať aj v ďalších rokoch. Na rok 2021 predpokladá fond tempo expanzie okolo 5,8 percenta.

Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky dotkne v tomto prípade nepriamo. Pokles tamojšej ekonomiky ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe, a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.

Obchodné vojny vo svete

Americký prezident Donald Trump už mesiace otvorene hovorí o novej obchodnej vojne USA so svetom. Chce u republikánov presadiť zákon, ktorý by zdaňoval import do USA a, naopak, export by bol vyňatý z dane z príjmu. Podľa ekonómov existujú obavy, že Trump daň zavedie buď globálne, alebo voči štátom, s ktorými má USA negatívnu obchodnú bilanciu. Negatívne dosahy by to malo nielen pre globálnych hráčov, ale aj pre samotné USA.

Európske podniky budú mať tak náročnejší prístup na americký trh a hlavne budú vyzvané, aby v USA postavili továrne, ak tam budú chcieť predávať. To môže podľa slov ekonómov do istej miery ohroziť zisky aj automobiliek pôsobiacich na Slovensku. Každé desiate auto vyrobené v bratislavskom závode Volkswagenu smeruje práve do USA.

Krajinu však americký protekcionizmus zasiahne nepriamo, cez Nemecko. Vlani bolo práve Nemecko jedným z najväčších obchodných partnerov USA. Nemecko je zase previazané so Slovenskom, pretože je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. Ak sa nedarí Nemcom, poškodzuje to aj domácu ekonomiku.

Najväčšie svetové ekonomické riziká roku 2017

  • Čínska ekonomika pokračuje v dlhotrvajúcom hospodárskom poklese.
  • Nárast teroristických skupín destabilizuje globálnu ekonomiku.
  • Pozastavenie investícií v ropnom priemysle a plnenie dohody OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) o znížení produkcie vyvolá ropné šoky v roku 2018.
  • Konflikt zbraní vo Východnej Ázii.
  • Kybernetické útoky na firmy a štátnu správu.
  • Prehriatie globálnej ekonomiky.
  • USA môžu uvaliť clá na dovážané tovary.
  • Svetové preteky v zbrojení.
  • Devalvácia meny a rastúce úrokové sadzby v USA môžu vyvrcholiť podnikovou dlhovou krízou.
  • Veľká Británia nedosiahne dohodu s EÚ po brexite a pristúpi k pravidlám WTO (Svetová obchodná organizácia).
  • Saudská Arábia môže začať vojenskú intervenciu do Kataru.

Zdroj: Štúdia britskej výskumnej organizácie Economist Intelligence Unit (EIU)

Svetoví ekonómovia sledujú aj rokovania medzi EÚ a Britmi. Tí sú aktuálne v procese odchodu zo spoločného európskeho bloku. Tzv. brexit sa očakáva v roku 2019. Väčší protekcionizmus by zatriasol celou obchodnou politikou krajiny a únie. A to hlavne v prípade, ak by predsa len došlo k návratu k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Opätovne by sa zaviedli clá na tovary. Zavedenie vyšších taríf na dovážané a vyvážané tovary by znamenalo pre obe strany veľké finančné straty. Bežným ľuďom by mohli zdražieť autá, mäsové a mliečne výrobky či letenky. Napríklad na autá by sa mohli uvaliť 10-percentné clá, na mäsové výrobky 9-percentné tarify a v prípade mliečnych produktov by to boli až 36-percentné clá pre import a export. Teraz clá nie sú, pretože sa tovary voľne pohybujú medzi EÚ a Britániou v rámci 500-miliónového jednotného voľného trhu.

Prehriatie globálnej ekonomiky

Prehriatie ekonomiky hrozí v nasledujúcom období nielen globálne, ale čoraz častejšie sa toto slovné spojenie skloňuje aj v prípade Slovenska. Nekontrolované prehrievanie by mohlo byť zdrojom budúcej krízy. Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth v nedávnom rozhovore pre Pravdu vysvetlil, že „ak by dlhodobo na Slovensku rástli mzdy rýchlejšie ako produktivita, tak by ekonomika strácala konkurencieschop­nosť. Zároveň ľahko nastane prílišný optimizmus, často akcelerujú ceny nehnuteľností a začnú sa poskytovať úvery aj na také projekty, ktoré sú zmysluplné len vo veľmi dobrých časoch, ale inak nie.“

To znamená, že takéto financovanie nemusí byť „zdravé“. Keď zvonku príde negatívny šok, tak sa môže stať, že bankám narastú nesplácané úvery a v konečnom dôsledku bankový sektor môže zamrznúť a dôjde k pádu ekonomiky. Čím väčšie prehrievanie ekonomiky, o to je väčší pád v prípade negatívneho šoku.

Hrozba vojnových konfliktov a kybervojny

Ekonómovia z EIU ppripomínajú aj viacero svetových konfliktov, ktoré môžu naberať na sile. Pred časom upozorňovali na preteky v jadrovom zbrojení medzi USA a Ruskom, teraz poukazujú na celosvetové stupňujúce sa zbrojenie. Spor medzi Saudskou Arábiou a Katarom podľa nich môže vyústiť až do vojnového konfliktu.

Svet stojí aj pred ďalšími bezpečnostnými hrozbami. Spoločnosť McAfee nedávno vo svojej správe uviedla, že práve kybernetická studená vojna sa pravdepodobne stane jednou z najväčších hrozieb celosvetovej bezpečnosti počas nadchádzajúceho desaťročia. Podľa nej zhruba 120 krajín systematicky vyvíja mechanizmy, ktoré by umožnili využiť internet ako zbraň na nabúranie sa do finančných trhov, vládnych systémov a infraštruktúry.

„Vlády musia naliehavo zlepšiť svoje obranné mechanizmy, aby sa zabezpečili proti priemyselnej špionáži a útokom na infraštruktúru. Kybernetické zločiny sa stávajú globálnym problémom, predstavujú už nielen ohrozenie priemyslu, ale aj národnej bezpečnosti,“ uviedol podľa agentúry Reuters Jeff Green, viceprezident McAfee. V predných líniách kybernetickej vojny je Čína, ktorú obviňujú z útokov na siete Spojených štátov, Indie a Nemecka. Ázijská veľmoc ako jedna z prvých použila nabúranie sa do počítačových systémov na politické a militantné ciele.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #Čína #USA #clo #teroristi #Donald Trump
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy