Štátna VšZP sa vraj odráža od dna

Bilancia za prvý polrok plnenia ozdravného plánu, ktorý minulý rok v decembri poisťovni schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, naznačuje, že pôvodne očakávaná strata na tento rok v sume 197 miliónov eur by mala byť o 80 miliónov nižšia. „Pod pozitívny trend vývoja hospodárenia sa podpísali vyššie príjmy za ekonomicky aktívnych poistencov a plnenie úsporných opatrení,“ povedal generálny riaditeľ poisťovne Miroslav Kočan. Dodal, že sa im podaril stlmiť rast nákladov bez toho, aby sa opatrenia dotkli pacientov. „Práve naopak, evidujeme napríklad o 30-tisíc viac hospitalizácií oproti prvému štvrťroku 2016,“ doplnil Kočan. Poisťovňa sa zaviazala, že stabilizuje náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť v porovnaní s minulým rokom na maximálne tri percentá. Rast nákladov minulý rok dosahoval 7 percent. „Na konci roka zostaneme v strate, ale ak budeme napredovať takýmto tempom, poisťovňa by sa mohla dostať z červených čísel už na budúci rok,“ verí Kočan.

Štátna poisťovňa sa pri šetrení zamerala na lieky, zdravotnícke pomôcky a revíziu platieb pre lekárov a nemocnice. Práve v poslednej oblasti ušetrila najviac, za päť mesiacov až 23 miliónov eur. Lekárov preverovala priamo a tiež cez svoj informačný systém. Podľa riaditeľky zdravotného a revízneho odboru VšZP Beaty Havelkovej sa pri priamych kontrolách zamerali na fiktívne výkony, ktoré si od poisťovne nechali lekári uhrádzať. Uviedla tiež jeden odhalený prípad, keď poistencovi lekár mesačne predpísal 46 balení liekov, 60 kusov výživových doplnkov a 49 zdravotníckych pomôcok.

Lekári zvýšené kontroly predpokladali. „Dalo sa čakať, že sa udeje niečo podobné v prípade ozdravného plánu,“ konštatoval viceprezident Asociácie súkromných lekárov Mário Moro. Na obvinenie, že lekári vykazujú fiktívne výkony, reagoval, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca. „Jedna vec sú hromadné pochybenia, iné je, keď si vyberieme pikošku,“ poznamenal Moro. Zdôrazňuje, že pri odhalených nedostatkoch pri lekároch ide o ojedinelé prípady. „Poisťovňa má v rámci revízneho systému právo na kontrolu, mala by však spresniť, koľko kontrol urobila a koľko percent pochybení odhalila,“ myslí si lekár. Dodáva, že ak by šlo o niečo hromadné, bol by z toho väčší škandál.

Sériové nesedia na každú diagnózu

V rámci revízie začala VšZP tlačiť na to, aby lekári viac predpisovali sériovo vyrábané zdravotnícke pomôcky namiesto individuálnych, vyrobených na mieru pacienta. Ide napríklad o ortézu na koleno či korzet pri liečbe chrbtice. „Od roku 2014 evidujeme najvyšší medziročný nárast v tejto oblasti. Na náraste sa však nepodieľajú typické zdravotnícke pomôcky zhotovené na mieru ako protézy končatín, ale podieľajú sa na tom pomôcky, ktoré sú sériovo zameniteľné,“ vysvetlila Havelková.

Primár pediatrickej ortopédie Juraj Popluhár z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina upozorňuje, že tlak na zamieňanie individuálne vyrobených pomôcok tými sériovými nie je vždy správnym riešením. „Skolióza chrbtice sa určite nedá riešiť sériovo vyrábanou pomôckou. Každá skolióza je iná, iného tvaru, každé dieťa má inú výšku či krivky,“ vysvetlil odborník.

Uprednostňovanie sériovo vyrábaných ortéz na spevnenie členku či kolena však víta. „Sú rovnako kvalitné a účinné ako tie na mieru, a najmä lacnejšie“ vysvetľuje ortopéd. Kým na mieru urobená ortéza pri liečbe kolena stojí 1 350 eur, za sériovú sa platí 560 eur.

Vyšetrení je viac, peňazí je naopak menej

Dodávatelia zdravotníckych pomôcok si uvedomujú, že ich komodita znamená pre poisťovňu finančnú záťaž. „Riešením by bolo, keby sa stali predmetom kategorizácie a výška úhrady by podliehala jasným pravidlám podobne ako špeciálny zdravotnícky materiál,“ navrhla výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu SK+ MED Patrícia Kubicová. Pomôcky na mieru sú dnes hradené na základe limitov, ktoré sú určené rezortom zdravotníctva.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth pripomenul, že znižovanie cien a objemov sa skôr prejavilo v laboratórnej diagnostike. Doplnil, že vyšetrení je viac, ale laboratóriá dostanú menej peňazí, v priemere asi o 5 až 10 percent. Dúfa preto, že s ozdravným plánom sa rýchlo skončí.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.