„Nakoľko má Váhostav za to, že obidve rozhodnutia boli nesprávne, podala spoločnosť v zákonnej lehote žalobu na miestne príslušný súd,“ povedal pre denník Nový Čas hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Všetko sa to malo začať v novembri 2015, keď do registra konečných užívateľov výhod zapísal Váhostav troch štatutárov spoločnosti Druhá strategická, ktorá ho nepriamo vlastní. ÚVO sa nepozdávalo, že medzi konečnými užívateľmi výhod nie je zapísaný Juraj Široký, a tak začal zisťovať pravých vlastníkov. ÚVO o spoluprácu požiadal aj Centrálny depozitár cenných papierov, ktorý podľa Nového Času potvrdil, že už počas ich prešetrovania prebehli prevody zo spoločnosti Beacon Limited Holdings v pozadí Druhej strategickej na firmu Helston Investments, na ktorej chode sa má podieľať práve Široký.
Váhostav tvrdil, že nemá údaje o podiele Širokého v Helstone. Keďže Váhostav sa priznal, že nepozná vlastnícku štruktúru, tak úrad napokon vyriekol ortieľ s tým, že firma zapisovala majiteľov bez akéhokoľvek preskúmania listín. „Akceptovaním tejto logiky by mohol byť predložený akýkoľvek doklad a úrad by ho mal povinnosť prijať ako dokument, ktorý preukazuje pravdivosť,“ uviedol pre denník Nový Čas šéf legislatívno-právneho odboru ÚVO Róbert Majchrák. Úrad tak za nedodanie dokumentov udelil pokutu 100 tisíc eur.
V tomto momente sa do prípadu obúva šéfka ÚVO Zita Táborská. Tú do funkcie zvolila druhá vláda Roberta Fica v roku 2012. Podľa Nového Času skonštatovala, že Majchrák síce vychádza „zo spoľahlivo zisteného stavu veci“, no napriek tomu pokutu 100 tisíc eur považuje za neprimeranú. Dôvodom je, že Váhostav nepovažuje za významného dodávateľa štátu.