V roku 2010 vznikla jeho prvá verzia, tzv. dočasný euroval EFSF, ktorý fungoval tri roky a počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny – Grécku, Írsku a Portugalsku – v celkovej sume vyše 174 miliárd eur. Z trvalého eurovalu, ktorý vznikol ako náhrada dočasného riešenia, bola poskytnutá pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 miliardy eur. Nedávno sa schvaľovala aj ďalšia pomoc zadlženým Grékom. Tí dostali v poradí už tretiu finančnú pomoc, tentoraz v objeme 86 miliárd eur. Mnohí Európania sa skepticky pozerajú na požičiavanie Grékom, keďže od roku 2010 dostali od veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka) už vyše 220 miliárd eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou vyše 1,5 miliardy eur vo forme záruk.
„Po siedmich rokoch možno povedať, že euroval bol úspešný. Všetky krajiny s výnimkou Grécka, ktorým bola poskytnutá pomoc, postupne získali prístup na finančné trhy a vystúpili zo stabilizačných programov. Aj po skončení programu naďalej podliehajú monitorovaniu zo strany Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré bude trvať dovtedy, kým krajiny nesplatia aspoň 75 percent poskytnutej pomoci. V súčasnosti splácajú dlžníci úroky zo svojich pôžičiek. Španielsko predčasne splatilo aj 7,6 miliardy eur z istiny dlhu,“ odkázalo tlačové oddelenie slovenského ministerstva financií.
Grécko dosiahlo čiastočný návrat na finančné trhy koncom roka 2014, keď uskutočnilo dve emisie 5-ročných dlhopisov. Pre politickú krízu v roku 2015 však dôveru trhov opäť stratilo a zostáva aj naďalej špecifickým problémom najmä preto, lebo vstupovalo do programu v oveľa horšej kondícii ako iné krajiny. Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Aj Grécko však postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
„Programové krajiny museli pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam. Zvyšovali dane, znižovali sociálne dávky, vo verejnom sektore sa prepúšťalo a znižovali sa platy. To všetko v období vysokej nezamestnanosti,“ tvrdí rezort financií. Od roku 2014 však môžeme vo všetkých krajinách, ktoré dostali pomoc, pozorovať postupné spomaľovanie reformného úsilia. „V prípade Írska a Španielska sa to dá odôvodniť aj tým, že stav ich ekonomiky sa zlepšil. Makroekonomické výsledky programových krajín však mohli byť ešte lepšie, ak by zavádzanie reforiem pokračovalo vo svižnom tempe aj po vystúpení z programu. Na dôslednú realizáciu niektorých štrukturálnych reforiem bolo treba viac času a niektoré problémy zostali nedoriešené,“ dodal rezort financií.