Aj po ukončení programu však naďalej podliehajú monitorovaniu zo strany Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré bude trvať, kým krajiny nesplatia aspoň 75 % poskytnutej pomoci. V súčasnosti dlžníci splácajú úroky z pôžičiek, Španielsko predčasne splatilo aj 7,6 mld. eur z istiny dlhu.
Téma eurovalu je však podľa ministerstva financií aktuálna aj v súčasnosti, najmä kvôli nedávnemu schvaľovaniu tretej tranže úveru pre Grécko. Atény dosiahli čiastočný návrat na finančné trhy koncom roka 2014 dvoma emisiami päťročných dlhopisov, no kvôli politickým problémom v roku 2015 dôveru trhov opäť stratili. Špecifickosť problému Grécka spočíva podľa ministerstva financií aj v tom, že do programu vstupovalo v oveľa horšej kondícii , ako ostatné krajiny.
„Napriek enormnému reformnému úsiliu sa Grécku zatiaľ nepodarilo ukončiť stabilizačný program. Avšak aj Grécko postupne dostáva verejné financie pod kontrolu a v najbližších týždňoch sa očakáva jeho vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu,“ píše rezort financií.
Prvý európsky stabilizačný mechanizmus bol pritom založený v júni 2010. Jeho pôvodná verzia bola dočasný euroval so skratkou EFSF, ktorý fungoval tri roky. Počas nich poskytol finančnú pomoc trom členským krajinám eurozóny, a to Grécku, Írsku a Portugalsku v celkovej sume viac ako 174 mld. eur. Z trvalého eurovalu, ktorý vznikol ako náhrada dočasného riešenia, sa poskytla pomoc Španielsku, Cypru a Grécku v sume 77,3 mld. eur. Programové krajiny dosiahli najvýraznejšie zlepšenie fiškálnej pozície spomedzi hodnotených krajín Európskej únie v období rokov 2009 až 2016. „Aby dostali svoje rozpočty pod kontrolu, museli pristúpiť k rozsiahlym úsporným opatreniam. Zvyšovali dane, znižovali sociálne dávky, vo verejnom sektore sa prepúšťalo a znižovali sa platy. To všetko v období vysokej nezamestnanosti,“ uvádza rezort financií.
Od roku 2014 však možno podľa ministerstva vo všetkých krajinách, ktoré dostali pomoc, pozorovať postupné spomaľovanie reformného úsilia. „V prípade Írska a Španielska sa to dá odôvodniť aj tým, že stav ich ekonomiky sa zlepšil. Makroekonomické výsledky programových krajín však mohli byť ešte lepšie, ak by zavádzanie reforiem pokračovalo v svižnom tempe aj po vystúpení z programu,“ konštatuje sa v správe ministerstva, podľa ktorého je však v súčasnosti eurozóna v lepšej finančnej kondícii než pred vznikom eurovalu. Írsko, Španielsko a Cyprus pokračujú v stabilnom ozdravovaní. Nezamestnanosť v týchto krajinách klesá. Cypru, Írsku a Portugalsku sa v roku 2016 podarilo udržať rozpočtový deficit pod úrovňou 2% HDP. „Finančná pomoc z eurovalu, podmienená účasťou v stabilizačnom programe, sa tak javí ako účinný prostriedok na presadzovanie nevyhnutných reforiem,“ dodáva rezort financií.