Ochranári žiadajú zastaviť rozšírenie ťažby hnedého uhlia

Nová baňa v Novákoch sa zatiaľ otvárať nebude. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) vo svojich plánoch narazili. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) zastavil rozhodnutie o povolení ťažby.

13.07.2017 15:30 , aktualizované: 14.07.2017 10:02
baňa Nováky Foto: ,
Minister životného prostredia zastavil rozhodnutie o povolení ťažby v novej bani v Novákoch.
debata (30)

Proti baniam sú aj ochranári, bojnické kúpele a ekonomickí analytici zase spochybňujú dotácie. Bane požiadali ešte vlani v apríli o povolenie pre 12. ťažobné pole v dobývacom priestore bane Nováky I.

Kúpele Bojnice sa obávajú, že pre ťažbu im v zemi zmizne liečivá voda. Proti povoleniu ťažby sú aj ekológovia. Tí vyzvali Sólymosa v otvorenom liste, aby rozširovanie ťažby ešte zvážil. Nielenže by to bolo finančne náročné, keďže náklady na novú ťažbu sa odhadujú na okolo 30 miliónov eur, ale škodí aj životnému prostrediu, argumentujú.

V rozhodnutí, ktoré Pravde poskytli bojnické kúpele, vracia minister Sólymos verdikt o ťažbe pre procesné pochybenia späť na prvý stupeň. Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie ministerstva tak bude o žiadosti rozhodovať nanovo.

Ohrozenie kúpeľov popierajú

Rezort životného prostredia rozposielal rozhodnutie dotknutým účastníkom v stredu večer elektronicky aj poštou. „V listovej forme priamym účastníkom konania ešte rozhodnutie určite nebolo doručené, preto ministerstvo, s ohľadom na korektnosť postupov, nemôže o rozhodnutí informovať,“ povedal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. Vyjadrí sa až po doručení, dodal.

„Rozhodnutie ministerstva životného prostredia bolo zrušené z dôvodu procesnej chyby. Na odborných stanoviskách sa nič nemení,“ reaguje hovorkyňa HBP Adriana Siváková. Bane ohrozenie bojnických prameňov popierajú. Opierajú sa o geologický prieskum od roku 1958. „Ťažba uhlia v 12. poli ťažobného úseku Nováky nemôže a nebude mať vplyv na bojnické liečivé vody,“ hovorí Siváková. Dôvodí vzdialenosťou uhoľných slojov od zdrojov prameňov 3 až 5 kilometrov. Ťažba je podľa nej plánovaná 250 metrov pod povrchom a zdroje minerálnych vôd sú v hĺbke viac ako 1 200 metrov pod uhoľným slojom. „Od uhoľného sloja ich oddeľuje a chráni dostatočný hydrogeologický izolátor ílovitých hornín v hrúbke 800 až 1 000 metrov,“ hovorí.

Bane v Prievidzi má pod drobnohľadom aj Európska komisia. „To, čo Európska komisia posudzuje, a toto posudzovanie naďalej prebieha, sú opatrenia zo strany Slovenska zamerané na Elektráreň Nováky s ohľadom na ich podporu výroby elektrickej energie pomocou domáceho hnedého uhlia,“ vysvetľuje hovorkyňa jej slovenského zastúpenia Natália Podkonická. Ide o opatrenie na podporu výroby elektrickej energie z domáceho hnedého uhlia. Domácim dodávateľom hnedého uhlia sú však práve Hornonitrianske bane. Siváková tvrdí, že Európska komisia pre hospodársku súťaž „obdržala v predchádzajúcom mesiaci zo strany SR súbor odpovedí a informácií týkajúcich sa predmetnej veci“. Práve tie teraz podľa nej komisia posudzuje.

Najnovšie sa na bane pozrie aj Protimonopolný úrad (PMÚ). Ten dostal v pondelok podnet práve od bojnických kúpeľov zo zneužívania dominantného postavenia Hornonitrianskych baní Prievidza. Bane podľa riaditeľa Kúpeľov Bojnice Slavomíra Eliaša zneužívajú svoju pozíciu na trhu a málo výhrevné uhlie predávajú za premrštené ceny.

Bane všetky obvinenia odmietajú. „To, že domáce hnedé uhlie a lignit má na slovenskom trhu s fosílnymi palivami monopol, resp. dominantné postavenie, je vymyslená dezinformácia,“ hovorí Siváková. Podiel domáceho uhlia tvorí necelú polovicu spotrebovaného objemu priemernej ročnej spotreby fosílnych palív, vysvetľuje.

Bližšie informácie zatiaľ úrad nezverejnil, keďže podnet zatiaľ posudzuje. „Úrad sa musí najprv oboznámiť s doručeným podnetom, ako aj so situáciou na predmetnom trhu a následne zvolí ďalší postup,“ povedala hovorkyňa PMÚ Adriana Oľšavská.

Množstvo vyrobenej elektriny z uhlia klesá

Podporu domáceho uhlia platia odberatelia v cene elektriny v takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Na podporu elektriny z uhlia sa odberatelia ročne vyzbierajú sumou necelých 100 miliónov eur. Uhlie podporujeme v cenách elektriny od roku 2005.

Inštitút finančnej politiky rezortu financií ešte v roku 2011 prerátal, že na jedného baníka išlo mesačne 1518 eura. Ročná podpora na výrobu elektriny z uhlia sa vtedy pohybovala okolo 81 miliónov eur. Bane namietajú, že na pracovníka vo fotovoltaike ide mesačne vyše 15-tisíc eur. V samotných baniach pracuje okolo 4800 ľudí, z nich je okolo 4000 baníkov.

Množstvo elektriny vyrobenej z uhlia za posledné roky klesá. Kým v roku 2008 sa z domáceho uhlia vyrobilo vyše 1,7 terrawatthodiny elektriny, vlani to bolo niečo vyše 1,3 terrawatthodiny elektriny. Ukončenie ťažby pritom v blízkom čase nehrozí. Bane chráni všeobecný hospodársky záujem až do roku 2030.

Pôvodný text sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #bane #životné prostredie #Nováky #uhlie