USA majú záujem o to, aby európske automobilky obmedzili export áut. Dohodu o TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) Trumpova administratíva podmieňuje tým, ak sa predsa zvýši export áut do USA, Spojené štáty chcú vyvážať viac poľnohospodárskych komodít do EÚ.
USA pestujú vo veľkom napríklad kukuricu, ale aj ďalšie plodiny. Dovozom sa európski poľnohospodári bránia a poukazujú na geneticky modifikované plodiny. Na vozidlá dovezené z Európskej únie do USA sa zase vzťahuje teraz 2,5-percentné dovozné clo. Trump pred zvolaním hovoril o cle 35 percent, čo by prakticky zastavilo dovoz európskych áut do USA. Neskôr Trump clá spomenul najmä vo vzťahu k Mexiku. Hrozba ciel postavila automobilky do pozoru. Napríklad Volkswagen Slovakia predvlani vyviezol 13,4 percenta áut do USA.
Európska únia je najväčším americkým obchodným partnerom USA. Hodnota vlaňajšieho amerického vývozu dosahovala 270 miliárd dolárov, z EÚ americké firmy vlani doviezli tovar za 417 miliárd. Export z USA do Británie v rovnakom čase dosahoval hodnotu 55 miliárd dolárov, dovoz 54 miliárd.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová najnovšie povedala, že chce obnoviť rokovania o TTIP. „Transatlantická dohoda zostáva súčasťou mojej každodennej agendy,“ povedala podľa agentúry AP Merkelová na podnikateľskom fóre v Mníchove. Opakovane sa podľa jej slov ukázalo, že otvorené trhy prinášajú ekonomické výhody všetkým zúčastneným stranám.
Rokovania o TTIP začala s EÚ administratíva bývalého prezidenta USA Baracka Obamu. Po nástupe Trumpa bolo akékoľvek ďalšie rokovanie z jeho strany zamietnuté. Americký minister obchodu Wilbur Ross však minulý mesiac počas návštevy Berlína vyhlásil, že EÚ a USA by mali mať dohodu o voľnom obchode. Samotný Trump však zmierlivejší tón k TTIP zatiaľ nemá.
Trump chce v prípade ďalších rokovaní o TTIP viac výhod v prospech USA. Požaduje napríklad nové regulatórne orgány, ktoré by posudzovali medzinárodný obchod z hľadiska dosahu na zisky firiem. Takéto orgány by mali podľa ekonómov za úlohu obmedziť alebo povoliť tok určitých výrobkov a služieb. Ich fungovanie však nie je veľmi transparentné, pritom ich dosah na medzinárodné trhy je obrovský. Podľa ekonóma Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord sú prakticky skrytou formou ciel a taríf.
Dohoda TTIP by mala za istých podmienok čiastočne alebo úplne zrušiť clá, ako aj kvóty na dovoz. Najmä európska strana má z prijatia TTIP obavy. Podľa odporcov dohody hrozí aj zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia.
EÚ odmieta aj geneticky modifikované potraviny (GMO), a to predovšetkým preto, že pri zvýšenom importe potravín z USA by sa lokálni poľnohospodári dostali do veľkej nevýhody. Negatívne dosahy GMO na zdravie človeka nie sú podľa väčšiny odborníkov zatiaľ dokázané, no výskumy a štúdie naznačujú častejší výskyt niektorých ochorení tráviaceho traktu vrátane karcinómov, preto je nutné dlhodobejšie testovanie.
Európska komisia pritom v roku 2015 zaviedla paralelnú schému schvaľovania GMO plodín. Najprv musí GMO plodinu schváliť agentúra EÚ pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Agency – EFSA). Keď ju označí za bezpečnú, k jej schváleniu na pestovanie sa môžu vyjadriť ešte samotné členské štáty. Po novom môžu zakázať ich kultiváciu na svojom území z dôvodov vzťahujúcich sa na životné prostredie, poľnohospodárske a socio-ekonomické ciele. Jedinou krajinou, ktorá pestuje plodiny na báze GMO, je Španielsko, s výmerou približne 100-tisíc hektárov.
V EÚ je v súčasnosti povinné označovanie prímesi nad 0,9 percenta autorizovaných GMO. Iné je to v prípade, ak sa na výrobu potravín použili krmivá s obsahom GMO, ktoré v zmysle legislatívy EÚ označovaniu nepodliehajú. Týka sa to celého reťazca, najmä výrobkov živočíšnej produkcie, ako je mäso, vajcia, mlieko.