„Ak sa nezmenia ostatné zložky celkovej ceny, bude sa musieť tento fakt pretaviť aj do cenníkov pre domácnosti,“ hovorí šéf spoločnosti Magna Energia Martin Ondko. "ÚRSO v minulosti viackrát dokázal, že okrem ekonomickej podstaty regulácie berie do úvahy aj rôzne politické ciele,“ dodáva.
Kým ešte v roku 2009 sa ceny elektriny na burzách pohybovali tesne nad 50 eur za megawatthodinu komodity, vlani klesli až na necelých 27 eur za megawatthodinu. Práve od tejto ceny sa odvíja cena na účtoch v tomto roku. Podľa prepočtov spoločnosti Magna Energia sa ceny komodity môžu v tomto roku vyšplhať až na 31,77 eura za megawatthodinu. Pri zachovaní platného regulačného vzorca by tak malo dôjsť od januára 2018 k zdraženiu elektriny pre domácnosti.
O zdražovaní v segmente domácností hovorí aj riaditeľ predaja Slovakia Energy Jiří Koudela: „V budúcom roku by cena silovej elektriny a zemného plynu podľa regulačného rámca mala narásť približne o päť percent.“ Ceny elektriny na burzách sú totiž za prvý polrok tohto roka podľa neho medziročne vyššie o viac ako päť percent. Na jar to bolo pre nízke ceny v minulom roku dokonca až o 15 percent, upozorňuje Koudela. Očakáva, že cena elektriny bude mierne rásť aj v ďalších rokoch. Pri plyne komodita v rozhodujúcom období pre určovanie konečnej ceny zdražela oproti vlaňajšku o necelé štyri percentá. Na jar bol plyn na burzách drahší podľa neho medziročne až o pätinu. Ak by sa nemenili ostatné poplatky zahrnuté v konečnej cene, vysvetľuje Koudela, tak by zdraženie komodity viedlo k zdraženiu aj o dve percentá pre elektrinu a o dve až tri percentá pri plyne podľa tarify tej-ktorej domácnosti. „Platí pritom, že vyšší nárast ceny plynu sa premietne viac u odberateľov s vyššou spotrebou,“ dodáva.
Okrem samotnej ceny komodity sú dôležité aj ďalšie poplatky. Medzi inými aj tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Tá zahŕňa nielen sumu na podporu baníctva, ale aj peniaze na podporu obnoviteľných zdrojov energie.
O zmene vzorca hovoril krátko po svojom nástupe v rozhovore pre Pravdu aj minister hospodárstva Peter Žiga. Časť tarify by sa podľa neho mala presunúť z pliec ľudí a podnikov, ktoré ju platia v cene elektriny, na štát. O konkrétnych číslach však hovoriť nechcel. „Viem si predstaviť, že minister financií vyčlení nejakú sumu, aby sme časť TPS platili zo štátneho rozpočtu,“ povedal. Znižovanie cien elektriny by tak podľa neho záviselo od toho, koľko financií by mal štát k dispozícii. Pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2018 sa však o dotácii cien elektriny zatiaľ nehovorí. Dostatok zdrojov nie je ani na výstavbu pripravených úsekov diaľnic, koalíciou zvažovaný pokles daní z miezd či na rast dôchodkov na takej úrovni, ako si predstavujú penzisti.
V súčasnosti musia distribučné spoločnosti vykupovať zelenú elektrinu prednostne za vyššiu cenu, ako je cena elektriny vyrobenej z klasických zdrojov. Rozdiel sa čiastočne premieta do účtov domácností práve cez TPS.
Zdá sa však, že všetky poplatky sa do cien nezahrnuli a regulačný úrad tlačí pred sebou dlh. Nie je jasné, ako a kto ho uhradí. Stredoslovenská energetika – Distribúcia (SSE-D) zverejnila začiatkom tohto roka stratu vo výške okolo 230 miliónov eur kvôli podpore obnoviteľných zdrojov a ťažby domáceho uhlia. V januári to priznal hovorca Energetického a průmyslového holdingu (EPH) Daniel Častvaj. EPH drží v SSE-D 49-percentný podiel. Straty priznala aj Východoslovenská energetika, ich výšku však nekonkretizovala.
Vzniknuté dlhy sa majú opraviť s dvojročným oneskorením. Horúci kandidát na šéfa ÚRSO Ľubomír Jahnátek hovoril o sume viac ako 400 miliónov eur. Netajil sa ani tým, že systém podpory zelenej energie sa musí zmeniť. „Musíme tie podmienky nastaviť tak, aby každý z nás nedoplácal za obnoviteľné zdroje 17,6 eura za každú megawatthodinu. To číslo sa musí zmeniť,“ povedal.
Riešenie vidí Jahnátek rovnako ako minister hospodárstva Žiga v presune tarify alebo jej časti z odberateľov na štát. Ako príklad uviedol Česko, kde štát prispieva 50 percentami, a Nemecko, ktoré platí zo štátneho celý rozdiel medzi cenou elektriny na burzách a výkupnou cenou za solárnu energiu. Jahnátek však pripustil aj rast cien elektriny od budúceho roka v prípade, že sa ceny na burzách pohnú. O raste cien sa píše aj v správe ÚRSO, ktorá hodnotí predchádzajúce regulačné obdobie.
Jahnátka by ako predsedu ÚRSO mala vláda definitívne odobriť na svojej júlovej schôdzi. Úrad by tak takmer po polroku dostal nového šéfa po tom, čo bývalý predseda Jozef Holjenčík skončil pre ističovú aféru.