V Palárikove na poliach spoločnosti Poľno SME sa odohrala zaujímavá predohra žatvy. Predviedli tu najvýkonnejšie traktory a kombajny, aké sa momentálne vyrábajú a pracujú nielen v USA, vo Francúzsku, v Nemecku, či rýchlo sa obilninársky vzmáhajúcom Rusku, ale aj na Slovensku. Keď pri zapadajúcom slnku prihrmel po strnisku k úvrati pásový traktor, akoby práve pristála vesmírna loď.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Nie je to nadnesené prirovnanie. Stroj má spojenie s družicou, letiacou kdesi vysoko vo vesmíre, ktorá na milimeter presne vedie mašinu pri orbe, sejbe či zbere po každej pozemskej parcele. Dvadsiate prvé storočie, v ktorom skonštruovali a začali už bežne vyrábať satelitmi navádzané traktory a kombajny, prinieslo aj novú profesiu – za volantom, presnejšie operačným pultom stroja nesedí traktorista, ale pilot. Nemci ho pomenovali agromechatronikom.
Kontrakt z vínnej karty
Muž v žltozelenej kombinéze sa spustil zo schodíkov kozmického pásaka. Pristavil sa pri trojuholníkovom "pásovom kolese“. V najvyššom bode prevyšovalo "koleso“ pilota Juraja Ferencziho o celú hlavu. Stroj, ktorý poháňal motor s výkonom 660 konských síl, mal na výšku rovné 4 metre! Práve takéto traktory umožňujú Američanom, Francúzom a Rusom výrazne zlacňovať výrobu obilnín a kukurice, ktoré sú základom obživy ľudstva.
"Nemáme príliš na výber, v roku 2050 bude na planéte žiť takmer 10 miliárd ľudí. Ak sa máme uživiť, musí byť poľnohospodárstvo produktívnejšie a zároveň šetrnejšie k pôde,“ poznamenal pri prezentácii traktora Mark von Pentz, prezident poľnohospodárskej divízie spoločnosti John Deere. Štíhly potomok starej nemeckej šľachtickej rodiny neľutoval cestu na Slovensko. Palárikovská agrofarma kúpila rovno dva superstroje – jeden pásový traktor a druhý kombajn – takisto sa pohybujúci na pásoch.
Pre americkú aj slovenskú spoločnosť to bol obchod, ktorý stál za to. Zrodil sa akoby náhodou, pri pohári dobrého vína v Chateau Belá a podmienky kontraktu napísali Zoltán Černák, šéf Poľno SME, s Markom von Pentzom na vínnu kartu.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Stála kúpa za to?
Pri tejto otázke si Zoltán Černák spomenie na jeseň roku 2016. Na rozdiel od doteraz extrémne suchého roka padli vlani z neba mimoriadne zrážky a kukurica dala aj rekordnú úrodu. Sypala od 12 do 14 ton priemerne z hektára, čiže dala úrodu, ktorá je porovnateľná s najproduktívnejším americkým kukuričiarskym štátom Iowou.
Mnohé z pozemkov palárikovského Poľno SME sú v mokrých rokoch do takej miery rozmočené, že klasická kolesová technika nemá šancu dostať sa na polia. V Palárikove zažili roky, keď kukuricu zberali až po Novom roku. Pôda už bola zmrznutá a uniesla kombajny a traktory.
"Vlani sme si na zber objednali pásový kombajn, ktorý bez problémov pozberal kukuricu aj z podmáčaných polí. To nás presvedčilo, že do tohto typu strojov sa oplatí investovať,“ povedal Zoltán Černák. Nejde však len o to, že pásak zvládne pre kolesový traktor nepriechodnú premočenú pôdu.
"Pásy lepšie rozložia hmotnosť stroja a znižujú tlak na pôdu. Ak hovoríme o trvale udržateľnom poľnohospodárstve, nesmieme pôdy zhutňovať, pretože potom sa korienky rastlín nevedia dostať za vodou. Nemáme len mokré, ale aj suché roky a dobre skonštruované pásové stroje umožňujú lepšie hospodáriť s vlahou,“ vysvetlil dôvody návratu k technike na pásoch Zoltán Černák.
Pásaky obliehali malí aj veľkí obdivovatelia. Stroje priťahovali aj vzbudzovali rešpekt. V čase, keď zápasí slovenské poľnohospodárstvo s demografickým problémom, priemerný vek poľnohospodárov je 50 rokov, fascinácia novou technikou môže vzbudiť záujem o prácu na poliach. Do kabíny sa hrnuli chlapci aj dievčatá, mohli sa dotknúť nielen volantu, ale aj joysticku, pomocou ktorého sa ovládali mnohé funkcie stroja. To nebol trenažér, ale reálny magický stroj. Na prezentácii bolo sympatické, že nebola vecou len dospelých, ale aj mládeže. Ešte nikdy nepotrebovalo poľnohospodárstvo tak mladú krv ako dnes.
Aké bude slovenské poľnohospodárstvo 21. storočia? Prevládnu veľké podniky, zrodené kolektivizáciou, alebo to budú malé rodinné farmy typické pre Rakúsko? Či niečo medzitým?
Tour ukázala iné rodinné farmy
Peter Sagan prikoval pozornosť Slovenska k cyklistickej svetovej megašou Tour de France. Všetkým utkvela v pamäti dramatická Saganova kolízia s nečakane smutným rozuzlením. Ale pozorný divák si počas priamych prenosov všíma aj krajinu. Sprievodným efektom cyklopretekov je propagácia krajiny, v ktorej sa odohráva. Tour tohto roku prechádza Nemeckom, Belgickom, Luxemburskom a samozrejme najmä Francúzskom. Vidíme perfektne poľnohospodársky obrobenú krajinu a prekvapujúco veľké bloky obilnín, kukurice, cukrovej repy.
Aj západoeurópske poľnohospodárstvo sa mení. Farmy sa zväčšujú. Mark von Pentz vraví, že ročne "prirodzene“ odumrú dve percentá fariem, dedičia ich predajú, iné nevydržia vyostrujúcu sa hospodársku súťaž. Zväčšujúce sa farmy sú produktívnejšie, pretože farmári pestujú nové úrodnejšie odrody a hybridy plodín a pracujú s technikou, ktorá umožňuje viesť tzv. precízne poľnohospodárstvo.
Ako vyzerá v praxi, možno ilustrovať na príklade slovenského farmára Jána Jelena z Novej Dediny pri Leviciach. Keď v deväťdesiatych rokoch začínal hospodáriť, obrábal 40 hektárov pôdy. Stačil mu jeden kombajn, od ktorého odvážalo obilie 5 traktorov. Dnes gazduje Ján Jelen na 600 hektároch a žatvu urobí s dvoma kombajnmi a dvoma traktormi s obrími návesmi.
Tohto roku zakúpil farmár rozhadzovač hnojív a sejačku s presným výsevom. Traktor a obe zariadenia sú navádzané pri práci na poli pomocou družice. "Mám istotu, že pri hnojení nedochádza k tvorbe pásov hojnosti a chudoby,“ vysvetľuje prednosti satelitného hnojenia Ján Jelen. Družica číta terén absolútne presne a vedie stroj tak, aby rovnomerne dávkoval hnojivo po celej ploche poľa.
"Miniem o desať percent hnojiva menej, šetrím náklady na výživu a dorábam zdravšie plodiny, pretože ich neprehnojujem,“ vraví farmár.
Nová technika nie je isteže najlacnejšia, ale investície do nej sa farmárom vracajú. Kým u nás investujú do nej buď družstvá, akciové spoločnosti, alebo vzmáhajúci sa súkromní roľníci, na Západe supertechniku prevádzkujú častejšie ako farmári kontraktori, teda spoločnosti, ktoré ponúkajú farmárom práce výkonnými precízne pracujúcimi strojmi v službách. K cieľu vedú rôzne cesty, v konečnom dôsledku sa však na trhu, aj slovenský je súčasťou svetového, súťaží predovšetkým lepšou cenou a kvalitnejším produktom.
Tlak z každej strany
Môžeme v tejto súťaži obstáť? Zoltán Černák je presvedčený, že áno. Pre slovenské poľnohospodárstvo aj po 28 rokoch od novembra 1989 je typickejšia veľkovýroba. Jej prednosťou predovšetkým v najúrodnejších nížinných oblastiach je využitie supermodernej techniky, ktorá prispieva k znižovaniu nákladov. Slovenskí poľnohospodári ich pritom musia znižovať väčším tempom, ako ich západoeurópski konkurenti.
"Ceny obilnín a kukurice sa určujú na parížskej burze MATIF. Ak sa povedzme tona pšenice na nej predáva po 150 eur, neplatí automaticky táto cena pre slovenských pestovateľov. Totiž obchodníci s obilím si od nej odrátajú náklady na dopravu do európskych prístavov, čo zrazí cenu o 20 aj 30 eur nižšie,“ vysvetľuje Zoltán Černák.
Tým sa však vyprofiluje cena pre celý slovenský trh aj pre pšenicu, ktorú nakupuje domáci spracovateľský priemysel. "Je to nespravodlivé, ale je to tak,“ opisuje realitu Černák, ktorý vedie firmu s ročnou produkciou okolo 50-tisíc ton zrnovín. Strata 20 eur na tone je rovná jednému miliónu eur. To nevykryje nijaká dotácia.
Brusel v návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020 tlačí na atomizáciu veľkých stredoeurópskych poľnohospodárskych podnikov. "Vnímam to ako snahu obrať slovenské, české a východonemecké poľnohospodárstvo o poslednú výhodu, ktorá mu zostala,“ tvrdí Černák. Nemá chuť rozdrobovať veľkovýrobné zoskupenie. Firma, ktorú vedie, mieni konkurovať dotačnému tlaku vyššou produktivitou práce. Takouto cestou idú aj slovenské rodinné farmy, ktoré prevzali skrachované družstvá.
Charakter slovenského poľnohospodárstva vyplýva z jeho povojnovej minulosti. Kolektivizácia stála na začiatku vzniku veľkovýroby, ani po jej transformácii však nedošlo k reštrukturalizácii, ktorá by priviedla k výraznému premodelovaniu vzťahov, v ktorých by nadvládu mali rodinné farmy. Zahraničný kapitál aj domáce investičné skupiny, ktoré kontrolujú už desiatky poľnohospodárskych družstiev, uprednostňujú veľké podniky. Sú totiž jednoznačne efektívnejšie, a to aj v živočíšnej výrobe. Najproduktívnejšie slovenské mliečne farmy chovajú od 500 do 1 000 až 2 000 kráv.
"Ekonomika bez ohľadu na snahu politiky ovplyvňovať ju ide napokon svojím prúdom,“ konštatoval to Arpád Szabo, ktorý roky zastupoval ČR vo FAO – medzinárodnej organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. "O 20 až 30 rokov bude Európa aj v dôsledku migračného tlaku na ňu vyzerať inak. A to zmení aj pohľad na poľnohospodárstvo,“ myslí si Szabo, ktorý dnes vedie spoločnosť Agroservis Komárno.