Čo núti Francúzsko reformovať pracovné právo? Čísla

Francúzi plánujú reformovať svoj prísne regulovaný trh práce, aby pomohli tým, ktorí prácu nemajú. Pred francúzskym parlamentom to tento týždeň vyhlásil prezident Emmanuel Macron. A to nie je malá úloha. Miera nezamestnanosti sa totiž pohybuje okolo desiatich percent a v porovnaní s priemerom Európskej únie sa znižuje pomalšie. Trvalo vysoká nezamestnanosť nie je jediným faktorom, pre ktorý je reforma trhu práce vládnou prioritou.

08.07.2017 13:19
debata (3)

Tým ďalším faktorom je štrukturálna nezamestnanosť, nesúlad medzi dopytom na lokálnom či regionálnom trhu práce a zručnosťami pracovníkov, ktorí tam hľadajú zamestnanie. A táto štrukturálna nezamestnanosť je skôr dôsledkom dlhodobého charakteru ekonomiky než hospodárskeho cyklu, píše denník Financial Times.

Práca na plný úväzok je najmä pre mladých ľudí do značnej miery ilúziou. Bez práce je asi 22 percent Francúzov do 25 rokov, čo v porovnaní s Britániou predstavuje dvojnásobok a v porovnaní s Nemeckom dokonca trojnásobok. Vďaka školiacim programom zavedeným ešte za vlády Françoisa Hollanda sa dá tento rok vidieť určité zlepšenie.

Súčasný prezident Macron sľúbil mieru nezamestnanosti do roku 2022 znížiť na sedem percent. Hoci to stále je vyššia hodnota než vo väčšine únijných ekonomík, pre Francúzsko je tento cieľ ambiciózny. Miera nezamestnanosti nebola pod siedmimi percentami už takmer 40 rokov. Podľa názoru Medzinárodného menového fondu (MMF) by mohla v priebehu piatich rokov klesnúť na 8,3 percenta.

Macronova reforma chce riešiť práve štruktúru nezamestnanosti a podnikom dať väčšie rozhodovacie právomoci pri pracovných podmienkach, vrátane ľahšieho prijímania a prepúšťania zamestnancov.

„Cieľom je liberalizovať a deregulovať trh práce,“ povedal prezident v parlamente. Reforma by mala priniesť zjednodušenie a zlepšenie vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a pre podniky obmedziť prekážky uzatvárať pracovné dohody na dobu neurčitú.

Ďalšou brzdou je daňový systém a systém sociálneho zabezpečenia, ktorý má na atraktivitu trvalých úväzkov negatívny dopad, najmä čo sa týka mladých a nekvalifikovaných osôb. V kurze je tak práca na voľnej nohe, práca na čiastočný úväzok a na dobu určitú. Za deväť rokov do prvého štvrťroka tohto roka sa počet pracujúcich na voľnej nohe zvýšil o 17 percent, čo bol najrýchlejší nárast v eurozóne. Prevažná väčšina zamestnaneckých pozícií je vo Francúzsku dočasná, vlani to bolo 86,4 percenta. V skupine mladých do 24 rokov je bez trvalého úväzku viac ako polovica, čo je o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2008 a viac ako dvojnásobok v OECD.

Kým v niektorých krajinách je práca na čiastočný úväzok odrazovým mostíkom k plnému úväzku, pre Francúzsko to neplatí. Len 20 percent zamestnancov na kratší úväzok v roku 2008 dospelo po troch rokoch k plnému úväzku. Napríklad v Británii to bolo 50 percent. Stúpa však počet ľudí, ktorí síce pracujú na čiastočný úväzok, ale dali by prednosť plnému úväzku. Do tejto kategórie spadá asi 13 percent mladých do 25 rokov, o štyri percentuálne body viac ako v roku 2007. Pre porovnanie – v krajinách OECD je priemer päť percent a v Nemecku dve percentá.

Budú reformy fungovať? Ekonóm Jean-Philippe Pourcelot zo spoločnosti FocusEconomics je presvedčený, že sú „primerané a nevyhnutné na to, aby prilákali investície a posilnili v ekonomike rast pracovných miest“. Iní ale tvrdia, že zásadný prínos mať nebudú, prezident Macron bude každopádne pri presadzovaní reforiem čeliť politickým protestom.

„Nesmieme podľahnúť, máme povinnosť obhajovať zákonník práce,“ hovorí vodca krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Reformy podľa neho len zvýšia neistotu na trhu práce.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #Francúzsko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy