Keď trúd ani kráľovná nemajú na výber

Moderná spoločnosť žije blahobytne vďaka špičkovým technológiám. Blahobyt potvrdzuje aj bohatý výber potravín. Ale akých? Po zasýtení prišla etapa, keď sa ľudia zamýšľajú, čo vlastne jedia. Snaha jesť viac čisté prírodné produkty, ktoré neobsahujú nijaké škodlivé látky, vyvolala dopyt aj po mede.

06.07.2017 09:00
debata

Je to najčistejšia prírodná potravina, ktorá hovorí o tom, aká je kvalita nášho životného prostredia, do akej miery je industriálne poľnohospodárstvo ohľaduplné voči včelám. Ale aj med, ak ho má byť viac, sa nezaobíde bez využitia technológií. Vďaka ním med už nie je luxus, ale stal sa súčasťou jedálneho lístka Slovákov.

Za posledné desaťročie stúpla spotreba medu päťkrát a dosiahla 1,2 kilogramu priemerne na jedného obyvateľa. Chováme pritom menej včiel ako pred tridsiatimi rokmi – nejakých 300-tisíc oproti 490-tisíc v roku 1988. Slovenské včelstvá sa však stávajú výnosnejšie – aj vďaka cielenej plemenárskej práci, ktorá sa opiera o technickú insemináciu, teda o človekom riadené oplodňovanie kráľovien matiek.

Včelárovi Pichandovi, románovému hrdinovi Tisícročnej včely, žijúcemu na prelome 19. a 20. storočia, sa ani len nesnívalo o tom, že do rozmnožovania včiel raz vstúpi človek. Stalo sa. Voľné párenie nahradil cieľavedomým výberom najlepších včelích matiek a trúdov, aby získal zdravšie, produktívnejšie, teda menej rojivé a menej pichavé včielky. Túto metódu úspešne využívajú moderní slovenskí včelári.

Inseminácia je technicky a chovateľsky delikátna záležitosť, robí ju elita včelárstva. Milan Janco, ktorý vedie včelársku organizáciu v Trenčianskom kraji, vraví, že ide o najšikovnejších, najzručnejších, najtrpezlivejších a najskúsenejších včelárov.

Včelár Jozef Paulen: Aká je matka, také je... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Včelár Jozef Paulen Včelár Jozef Paulen: Aká je matka, také je včelstvo aj znáška medu.

Bohatstvo sa dedí po praslici

Sú to ľudia, ktorí dokonale poznajú včelstvá, roky ich starostlivo zveľaďujú, aby získali štatút chovateľ matiek. Spomedzi nich sa formuje úzka skupina výnimočne nadaných mužov včelárov, ktorí majú ruky precíznych chirurgov. Ich pracovným nástrojom je mikroskop, inseminačná kapilára, vrtké pevné prsty a orlí zrak. Na Slovensku ich máme toľko, čo prstov na jednej ruke a jedným z nich je Vladimír Sokol.

Je to muž všestranného včelárskeho talentu, práve tak ako Jozef Paulen, chovateľ včelích matiek z Horných Chlebian, dedinky na rozhraní okresov Topoľčany a Partizánske. Sokol je východniar z Raslavíc neďaleko Bardejova, včelársky šľachtiteľ, ktorý bravúrne zvláda insemináciu.

Jej podstata spočíva v tom, že medzi dva prsty uchopí trúda, stisne ho, donúti kopulovať a potom odčerpá do skúmavky jeho semeno. Práve v ňom je skryté cenné dedičstvo špičkových kráľovien matiek, vlastne babičiek trúdov. Dcéra kráľovnej, jej nástupkyňa, splodí syna. Trúd, vnuk starej mamy, je koncentrátom dobrých vlastností, ktoré sa usiluje preniesť na čerstvú generáciu matiek včelár Jozef Paulen.

Pri pohľade na to, ako spolupracujú pri oplodňovaní včiel Paulen so Sokolom, sa všetko zdá jednoduché. Na využitie moderných prístrojov v reprodukcii zvierat, ale aj ľudí sme si už dávno zvykli. Považujeme za normálne, že sa prírode miešame do jej práce. Nuž šľachtenie, založené na prirodzenom výbere najlepšieho potomstva, čo príroda ponúka, vždy lákalo ľudí.

Túžime po výnosnejších plodinách, produktívnejších zvieratách, chutnejšom ovocí, mlieku s väčším obsahom bielkovín a tuku, ale aj včielkach, ktoré dajú viac medu, popritom nepichajú a nemajú chuť rojiť sa, sú pokojnejšie, pracovitejšie.

Hm, čo všetko nechceme. Otázkou je, aby ľudstvo rešpektovalo samu prírodu, aby človek poznal hranice, ktoré by nemal prekročiť. Poznať líniu, ktorú nemožno prekročiť, znamená poznať a rešpektovať samu prírodu. Dá sa to? Dá.

Odsatie semena, ktoré je najväčším pokladom trúda. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Včelár Jozef Paulen Odsatie semena, ktoré je najväčším pokladom trúda.

Kraňka, čo dá viac medu

Na Slovensku sa po tisícročia chová Kraňská včela, ktorej domovom sú juhovýchodné Alpy – Slovinsko a Korutánsko, severný Balkán a Podunajsko, teda aj Slovensko. Je to včela, ktorá sa najlepšie prispôsobila prostrediu našej krajiny, pretvárala ho spoločne s nespočetnými generáciami obyvateľstva, z ktorých sa časom vyprofilovali včelári.

Dávnou minulosťou sú časy, keď ľudia podobne ako medvede vyberali med z bútľavých stromov. Ako čas plynul, ľudia zdomestikovali včely, objavili produktívne línie. Z kraňskej včely – karniky či kraňky v skratke – sa stal užitočný tvor. Včelári však vravia, že na kraňke, ktorá obýva náš životný priestor okolo päťtisíc rokov, je stále čo zlepšovať. Hľadajú línie, ktoré sú pokojnejšie, teda menej útočia a pichajú ľudí, čo zlepšuje vzťahy medzi včelármi a ich susedmi. Samozrejme chcú včely zdravšie a také, ktoré sa nadmieru neroja.

Jozef Paulen sa na deň D, keď do jeho včelnice zavítal z druhého konca Vladimír Sokol, dobre pripravil. Na insemináciu vybral 20 najlepších matiek a k nim ako partnerov nachystal top trúdov. Šlo o línie kraňky Sklenár a Singer, ktoré mal dobre preverené uplynulou chovateľskou praxou. Pracovitosť, pokojnosť, pevné zdravie, to sú atribúty Paulenových včiel.

Sokolovi prinášali včielky, ktoré sa podrobovali inseminácii, Paulenovi kolegovia Ivan Beliansky a Marián Naňo. Nepotrebovali žiadne skafandre, včely boli pokojné, neútočné. Aj rojenie, keď matka vylietava s časťou včiel z úľa, aby uvoľnila priestor, novej generácii, má včelár pod kontrolou. V Paulenových úľoch prebieha tichá, nie búrlivá výmena stráží.

Potomstvo, ktoré vzíde z riadeného párenia, zaručí včelárom rad výhod. Najľahšie to možno vysvetliť na prírastku znášky. Tá vďaka včelám s posilnenými pozitívnymi vlastnosťami môže narásť o 20 až 30 percent. Predstavme si, že včelstvo "vyrobí“ iba 15 kilogramov medu, alebo hoci aj o 10 či 20 kilogramov viac, a teraz nastane zvýšenie až o jednu tretinu. Je to úžasná akcelerácia výroby medu.

Spokojní včelári i poľnohospodári

Pravda, v prírode nič nefunguje priamočiaro. Výkonnosť včeličiek mimoriadne ovplyvňuje priebeh počasia. Globálne oteplenie, prinášajúce prudké vzostupy a pády teplôt, lejaky, ľadovce, extrémy všetkého druhu veru včelám príliš nežičia. Ani moderné poľnohospodárstvo sa nie vždy správa ústretovo voči včelám, jednak je čoraz viac aj na Slovensku monokultúrne, jednak nerešpektuje požiadavky včelárov pri uplatňovaní chemickej ochrany. Jozef Paulen však s miestnou poľnohospodárskou spoločnosťou Selekt nebojuje. Majú korektné vzťahy.

"Rešpektujeme jeden druhého, lebo si uvedomujeme, že včely potrebujeme nielen kvôli znáške medu, ale aj kvôli opeľovaniu rastlín,“ hovorí Jozef Paulen. Včelár má z práce včiel úžitok meraný medom a ostatnými produktmi okolo 15 až 20 percent. Väčšinu zožnú poľnohospodári, vlastne celá spoločnosť, v podobe vyššej produkcie potravín. Včely sú onen zázračný katalyzátor, bez ktorého by život na planéte nefungoval. V Selekte to vedia a včelárom vychádzajú v ústrety.

Vráťme sa ešte k inseminácii. Ak sa niekomu zdá, že 20 špičkových matiek veľa vody nenamúti, mýli sa. Jedna takáto extra kráľovná je základ pre najmenej 200 až 300 produkčných matiek ročne, to znamená, že máme o dvesto až tristo včelích rodín produktívnejších o spomínaných 20 až 30 percent. Ak Jozef Paulen vďaka precíznej práci Vladimír Sokola ponúkne kolegom včelárom 20 matiek, znamená to v konečnom dôsledku posilnenie slovenskej medovej základne o štyri- až šesťtisíc kvalitnejších výkonnejších včelstiev.

Klobúk dolu pred prácou poctivých včelárov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #med #včely