Hoci sa termín spustenia e-schránok už trikrát odkladal, stále zostalo dosť tých, čo elektronický občiansky preukaz nemajú alebo si ho neaktivovali. Podľa údajov rezortu vnútra nemá prístup k e-schránkam asi 14 percent spoločností zapísaných v obchodnom registri a takmer dve pätiny štatutárov firiem. Ide o desaťtisíce firiem a ľudí.
Mnohí podnikatelia či štatutári firiem si vybavenie elektronického občianskeho preukazu či jeho aktiváciu totiž nechali na poslednú chvíľu. V ústrety im však nevyšli ani úradníci. Úradné hodiny v piatok zostali rovnaké ako každý piatok – do 14. hodiny popoludní.
K ich zmene podľa tlačového odboru ministerstva vnútra neprišlo, keďže „od minulého roka intenzívne informujeme štatutárov o potrebe vybaviť si elektronický občiansky preukaz“. Okrem výziev v médiách ich rezort upozorňoval aj listami a SMS správami.
Rady sa v Klientskom centre na Tomášikovej ulici v Bratislave v piatok začali tvoriť hneď po otvorení úradu. Mnohých vybavili až okolo obeda. Jedným z nich bol aj podnikateľ Karol z Bratislavy, ktorý pracuje v oblasti reklamy.
„Nechal som si to na poslednú chvíľu. Veril som, že to zase posunú,“ priznal. Rovnako na poslednú chvíľu prišiel aj konateľ bratislavskej firmy Imrich. Vo firme sú dvaja štatutári, s vybavovaním sa neponáhľal, lebo jeho kolega už elektronický občiansky vybavený má.
Tesne pred obedom už systém prestával vydávať poradové čísla. Ľudia boli značne nervózni. Aktivovať občiansky preukaz s čipom si prišiel aj Anton z Bratislavy, ktorý podniká v oblasti IT služieb. Získať lístoček s poradovým číslom sa mu podarilo až na 40. pokus.
E-schránky fungujú pod portálom Slovensko.sk. Spomínaný podnikateľ považuje daný systém za „brutálne komplikovaný“. Predpokladá, že nápor pribúdajúcich užívateľov nezvládne. „Ten portál nestíha už teraz. Som presvedčený, že to bude padať,“ hovorí.
Aké sú nedostatky e-schránok
- Doručený list sa nedá z e-schránky preposlať na e-mail napríklad zodpovednému pracovníkovi vo firme.
- Notifikácie sa síce dajú nastaviť, no nedá sa z nich dozvedieť, od koho pošta prišla ani čoho sa týka.
- Poštu môže preberať iba štatutár. Ak chce, aby túto vec robila napríklad jeho asistentka, aj ona musí mať občiansky preukaz s čipom a BOK kódom. Štatutár jej musí prácnym spôsobom udeľovať plnú moc a nastavovať oprávnenia.
- Tiež nepriateľskosť e-schránky pri používaní, zlá grafika a prácnosť pri rozklikávaní a čítaní pošty.
Zdroj: Slovenská komora daňových poradcov
Iní to rozčúlene vzdávali. „Prečo nie ste otvorení dlhšie? Čo mám teraz robiť? Môžem čakať na pokutu,“ vylieval si frustráciu jeden z tých, čo sa mu lístok už neušiel. Informačná pracovníčka Klientskeho centra ho utešovala, že pokutu dostane až v prípade, že mu príde do e-schránky pošta a on nebude reagovať.
Do schránky budú poštu doručovať súdy, exekútori či Sociálna poisťovňa a daňové úrady. Neprebratie pošty z e-schránky môže byť pre firmu vážnym problémom. Platí totiž fikcia doručenia, vysvetľuje Marcela Bošková zo Slovenskej komory daňových poradcov. Po 14 dňoch sa tak rozhodnutie považuje za riadne doručené.
„Firma môže byť následne veľmi nepríjemne prekvapená, ak jej exekútor siahne na majetok iba z dôvodu, že si neprečítala a nereagovala na úradnú poštu doručenú do svojej e-schránky,“ hovorí.
Lucia z Bratislavy, ktorá je konateľkou vo firme na predaj elektropríslušenstva, už používa e-schránku niekoľko mesiacov. Za ten čas stihla elektronicky komunikovať asi s piatimi úradmi.
„Po zaslaní elektronickej žiadosti, odoslaní písomnosti do elektronickej podateľne úradu sme museli fyzicky telefonovať, či úrad žiadosť eviduje,“ hovorí. Stalo sa jej aj to, že niektoré úrady elektronické žiadosti nekontrolujú a nevybavujú, alebo si ich vytlačia a dávajú do svojej podateľne na úrade v papierovej podobe.
Elektronická forma podania žiadosti je tak podľa nej občas zdĺhavejšia ako klasická papierová cesta. Najlepšiu skúsenosť má firma s ohlásením zmien na živnostenskom úrade. Lucia by privítala možnosť vytvoriť si vlastné priečinky a do nich si ukladať úradné správy či možnosť preposielať správy na-email.
Elektronický občiansky a jeho aktiváciu má už dávnejšie vybavené aj podnikateľ v stavebníctve z regiónu Nitry Peter, nepoužíva ho však. „Ešte som to vôbec nespustil, keďže som to nepotreboval. Uvidím, ako mi to pôjde,“ hovorí. Myslí si, že by e-schránky mali fungovať na báze dobrovoľnosti, nie takto „násilne“. „Sú aj takí, čo vôbec nemajú počítač. Založili si eseročku, lebo to bolo výhodnejšie, a majú svojho účtovníka,“ dodáva.
Na prihlásenie do systému však štatutári firiem okrem elektronického občianskeho preukazu s čipom, čítačky a aktivovaného osobného kódu potrebujú aj počítač s prístupom na internet. Do firemného počítača si tiež treba nainštalovať špeciálny softvér pre on-line komunikáciu.
Elektronická schránka je doručovací systém a nemá slúžiť na uloženie úradných rozhodnutí. Tie si u seba v počítači musí evidovať samotný podnikateľ. Navyše elektronická schránka po naplnení svojej kapacity automaticky maže najstaršie správy.
Do e-schránok bude štát firmám posielať dôležité dokumenty. Jedine živnostníci môžu ako jediní drobní podnikatelia aj naďalej komunikovať so štátom rokmi overenou papierovou formou.