Daň z podlažia skončila celá v koši

Neslávne navrhovaná daň z podlažia skončila. Celá novela zákona o miestnych daniach totiž poputuje do koša. Jej autori, koaliční poslanci Ľubomír Petrák (Smer, starosta obce Hurbanova Ves), Igor Choma (Smer, primátor mesta Žilina) a Edita Pfundtner, (Most-Híd) ju po kritike stiahli z rokovania parlamentu.

29.06.2017 18:31
debata (46)

Na to, že daň je absurdná poukázal v pondelok ako prvý denník Pravda. Mnohí ľudia na vidieku by totiž mohli platiť dvojnásobok až trojnásobok súčasných platieb dane zo stavieb. Teraz sa daň platí najmä podľa zastavanej plochy. V stredu najprv Most-Híd zmenil na daň názor a deklaroval, že návrh upraví tak, aby boli z dane vynechané rodinné domy a daň sa ponechá len pre podnikateľov a developerov, ktorí stavajú biznis centrá. Vo štvrtok sa však poslanci dohodli, že do koša poputuje novela ako celok.

Poslankyňa Pfundtner tvrdí, že poslanci boli pomýlení postojom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Je pre nás nepochopiteľné stanovisko ZMOS, ktoré nami predložené zmeny dlhodobo požadovalo, štyri mesiace sa aktívne zúčastňovalo na príprave tejto novely a ktorému dnes vyhovuje súčasné znenie zákona,“ uviedla Pfundtner. ZMOS tvrdil, že dosahy dane ukáže až aplikačná prax.

Po novom sa daň mala počítať z celkovej plochy domu

„Nikdy nebolo, nie je a ani nebude naším cieľom poškodzovať občanov Slovenska,“ napísali napokon v spoločnom stanovisku traja poslanci, ktorí návrh zákona predložili. Ten v tichosti prešiel v parlamente do druhého čítania za podpory poslancov koalície aj opozície. Emotívna diskusia podľa trojice poslancov nie je podľa nich vhodná na predkladanie a zapracovanie konštruktívnych pripomienok do tejto novely zákona.

Po novom sa daň mala počítať z celkovej plochy domu – teda súčtu z každého podlažia. Podlažia však môžu obce zohľadniť v dani už v súčasnosti cez príplatok, ktorý sa priratúva k základnej sadzbe dane. To, či a v akej výške ho majitelia poschodových domov platia, závisí od rozhodnutia konkrétneho mesta alebo obce. V samotnom návrhu však dosahy na rozpočty domácností úplne absentovali. Pozitívne aj negatívne dopady na obyvateľov boli popísané len ako marginálne.

Pritom ak by novela prešla, znamenalo by to podľa Petra Hubu zo Slovenskej komory daňových poradcov významné zvýšenie dane z nehnuteľností pre obyvateľov aj pre podnikateľov. „V závislosti od nastavenia výšky sadzieb dane zo stavieb obcami alebo mestami by mohlo ísť až o niekoľkonásobné navýšenie oproti súčasnému stavu,“ hovorí. Za základ dane by sa totiž už nebrala zastavaná plocha, ale počítalo by sa aj s ďalšími podlažiami.

K novele prebiehalo už aj skrátené legislatívne konanie

Stiahnutá verzia novely by totiž viac ako trojnásobne zvyšovala ročnú sadzbu dane zo stavieb, vysvetľuje – a to z 0,033 eura za každý meter štvorcový zastavanej plochy na 0,1 eura. Zaťaženie obyvateľov by sa tak, ak by obec či mesto sadzbu neupravilo smerom nadol, podľa neho neúmerne zvýšilo. „Samosprávy by mali zefektívniť súčasný výber dane z nehnuteľností a zároveň hľadať zdroje svojho financovania inde, nie formou zvyšovania daňového zaťažovania svojich obyvateľov,“ hovorí Huba.

Prepočty v novele hovoria o 8,2 milióna eur až 17,1 milióna eur ročne od firiem. Niektoré obce by totiž mohli zvýšiť dane, iné by sadzby nemenili. Podľa Martina Vlachynského z inštitútu Iness by záležalo na tom-ktorom regióne. „Obec s 35-percentnou nezamestnanosťou bude asi na svojich podnikateľov citlivejšia ako dáka obec pri Bratislave,“ hovorí.

K novele prebiehalo už aj skrátené legislatívne konanie. To sa malo ukončiť. Dopady na podnikateľov sa nepozdávali ministerstvu pôdohospodárstva. Novela mala riešiť nielen podlažnú daň, ale aj ďalšie otázky. Napríklad aj daň za ubytovanie, ktorá sa mala preniesť z hosťa na ubytovacie zariadenie. To sa nepáčilo hoteliérom. V novele bolo aj zvýšenie daní z lesných pozemkov, ktoré zase kritizoval rezort obrany.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #daň z podlažia