Štát získa menej daní, ako očakával

Daňové plány boli príliš ružové. Analytici v rezorte financií si priznali nepresné odhady, čomu sa budú musieť prispôsobiť aj politici.

29.06.2017 14:33 , aktualizované: 19:10
debata (13)

Minister financií Peter Kažimír oznámil, že daňové príjmy na tento rok budú oproti odhadom z februára nižšie o 242 miliónov eur. Napriek rastu zamestnanosti a rastu príjmov z odvodov totiž menej daní odvedú firmy. Analytici totiž omylom v minulosti označili niektoré výnosy z dane z príjmov firiem za pravidelné a teraz zistili, že išlo o jednorazové peniaze.

Navyše aj v rokoch 2018, 2019 a 2020 sa počíta s výpadkami, a to od 168 do 231 miliónov eur. Pre tohtoročný rozpočet to nemusí byť problém, keďže súčasná daňová prognóza sa podobá tej z jesene 2016, podľa ktorej sa očakávané príjmy na rok 2017 rozdeľovali. Problém je to však pre ďalšie roky.

Politici totiž od februára už začali uvažovať nad tým, ako lepšie daňové príjmy rozdelia. Na pláne bol pokles daní pre zamestnancov, zvažovali sa aj nižšie dane pre firmy, viac investícií do diaľnic, investície do zdravotníctva, školstva či vyššia valorizácia penzií. V prípade štátnych zamestnancov zase môže vzniknúť otáznik nad zvyšovaním príplatkov za prácu v noci a počas víkendov.

„Stále máme priestor na realizovanie plánovaných výdavkov a súčasný výpadok nás núti len ubrať nohu z plynu,“ povedal Kažimír. Naznačil, že vládna koalícia bude po najnovšej daňovej prognóze musieť robiť kompromisy v prípade presadzovania opatrení zameraných na zvyšovanie životnej úrovne ľudí.

„Zdravé verejné financie sú samozrejme prioritou a v prípade potreby sme pripravení rokovať o kompromisoch,“ reagoval podpredseda koaličnej strany Most-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Táto politická strana vo vládnej koalícií presadzuje zvýšenie nezdaniteľného minima zo súčasných 3¤803 eur na 4¤650 eur. Presadenie tejto zmeny zvýši ročný príjem priemerného zamestnanca o 160 eur a štátnu pokladnicu by vyšlo až na 300 miliónov eur ročne. Ďalšia koaličná strana SNS už v predstihu avizovala, že trináste aj štrnáste platy sa bude snažiť na Slovensku zaviesť až po roku 2020.

Bez väčších problémov má prejsť stranou Smer presadzované zvýšenie minimálnej mzdy na takmer 500 eur v hrubom. Toto opatrenie nemá výrazný vplyv na štátny rozpočet a nulový dosah má aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci aj počas víkendu pre zamestnancov súkromných firiem. Ak sa vláda rozhodne rovnaké benefity zaviesť pre všetkých zamestnancov štátu, verejné výdavky vzrastú o desiatky miliónov eur. Drahé je aj zvyšovanie dôchodkov, kde prípadná valorizácia len o 1 euro vyjde štátnu pokladnicu na 12 miliónov eur ročne. Vláda chce aj oddlžovať nemocnice, čo štátnu pokladnicu vyjde na 500 miliónov eur. Zároveň na razantnejšiu výstavbu diaľnic potrebuje štát v najbližších rokoch nájsť približne 6 miliárd eur na kľúčové cesty.

Najnovšie odhady o poklese výberu daní sa ešte môžu zmeniť. Pre odloženie daňového priznania dane za minulý rok stále nezaplatilo až 40 percent súkromných firiem. Presné čísla o tom, o koľko sa výber daní zníži, tak ministerstvo financií bude prezentovať až v septembri. „Celkový odhad daňových a odvodových príjmov znižujeme v tomto roku o 242 miliónov eur,“ uviedla riaditeľka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková. Zároveň v roku 2018 klesnú daňové a odvodové príjmy o 231 miliónov eur, v roku 2019 o 200 miliónov eur a v roku 2020 o 169 miliónov eur. Za týmito výpadkami stoja prekvapivo nízke príjmy z firemných daní. Aktuálnu daňovú prognózu ministerstvo financií vypracovalo na základe už spracovaných daňových priznaní 160-tisíc súkromných firiem. Pre možnosť odloženia dane z príjmu až do konca júna 2017 stále chýbajú údaje od 107-tisíc podnikov. Na základe už analyzovaných daňových priznaní ziskovosť súkromných firiem klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 4,2 percenta. Prekvapivo sa tak stalo v časoch slušného ekonomického rastu. „Jadrom nášho omylu bola vysoká daňová výživnosť eurofondového roka 2015,“ dodala Šrámková.

Príjmy štátnej pokladnice aj naďalej zvyšuje čoraz väčší počet pracujúcich ľudí a neustále zlepšovanie výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). Veľkým plusom je aj rastúca spotreba domácnosti aj keď mnohé väčšie nákupy sú financované prostredníctvom spotrebných úverov. Tie môžu Slovákom spôsobiť veľké problémy, ak by sa v budúcnosti dvihli úroky a prišla prípadná kríza.

Pôvodný agentúrny text sme nahradiili článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #ministerstvo financií #daňová prognóza