Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií k tomu prispeje fakt, že na trhu práce pribudne tento rok vyše 40-tisíc pracovných miest a rastú aj platy.
Z prepočtov Poštovej banky týkajúcich sa celkových vkladov a úverov v bankách vyplýva, že jeden dospelý obyvateľ Slovenska priemerne dlhuje 6¤548,55 eura. Priemerné úspory sú stále vyššie, a to 7¤021,23 eura. „Za týmto vývojom vidíme predovšetkým rast ekonomiky. Nezamestnanosť klesá, mzdy stúpajú, čo sa prejavuje aj vo väčšom optimizme ľudí,“ povedala hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Ľudia majú na účtoch uložených stále viac peňazí, ale zároveň s úsporami majú tendenciu viac si požičať. Peniaze sú rekordne lacné, čo sa pretavilo do hypotekárneho boomu a následného rastu cien nehnuteľností.
„Spotrebu domácnosti výdatne podporuje najmä silnejúci trh práce, ktorý už dlhší čas vykazuje rastúcu zamestnanosť aj mzdy, čo sa pri stále tlmenej inflácii odzrkadľuje aj na raste reálnych príjmov domácnosti. Nálada v ekonomike sa rovnako zotavila, a tak domácnostiam už nič nebráni, aby vyššie príjmy aj v realite pretavili do spotreby,“ zhodnotil situáciu analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Postupne by sa však ťahúňom slovenskej ekonomiky mohli stať investície. „Tie sú odporené reštartom verejných investícií na čele s výstavbou diaľnic, ale aj so silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Avšak oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky – stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností, nielen rezidenčných,“ poznamenal Koršňák.
Obchodníci si mädlia ruky
To, že rastie nákupný apetít Slovákov, pomáha v konečnom dôsledku obchodníkom. Tí sa tešia vyšším ziskom z predaja. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR za apríl tohto roka si maloobchodné tržby v medziročnom porovnaní pripísali najrýchlejší rast od konca roku 2008. Slováci najviac nakupovali potraviny, ale aj výpočtovú techniku. Darí sa aj slovenským reštauráciám a hotelom, pretože si domácnosti môžu dovoliť minúť na rekreačné aktivity viac. „Spotrebu domácnosti by navyše mali ďalej podporovať aj nízke úrokové sadzby. Z tohto dôvodu očakávame, že rastúci trend by si mali maloobchodné tržby udržať aj v nasledujúcich mesiacoch,“ poznamenal Koršňák.
Inštitút finančnej politiky pripomína, že celkové príjmy domácností by sa mali zvyšovať, a preto v obchodoch môžu Slováci utrácať viac. „Priemerná nominálna mzda v hospodárstve v tomto roku vzrastie o 3,6 percenta. Hranicu 1¤000 eur by mzda mala prekonať v závere tohto roka. Najviac si polepšia zamestnanci v priemysle, o niečo pomalšie sa budú zvyšovať mzdy v sektore služieb. V ďalšom období bude rast miezd zrýchľovať a mzdové tlaky sa budú zintenzívňovať pod vplyvom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily,“ poznamenal Inštitút. Priemerná mesačná mzda zamestnanca na Slovensku v roku 2016 dosiahla 912 eur.
Kto bude pracovať?
Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej najnovšej predikcii slovenskej ekonomiky tvrdí, že nesúlad ponuky a dopytu po zamestnancoch bude tlačiť na viac odpracovaných hodín na zamestnaného, pretože firmy môžu nedostatok zamestnancov riešiť vyšším počtom nadčasov. „Rovnako sa očakáva zvyšovanie participácie, keď by sa mali zamestnávať vo väčšej miere aj matky na rodičovskej dovolenke a ľudia v dôchodkovom veku,“ tvrdí NBS.
Zamestnávatelia zároveň čoraz častejšie znižujú svoje nároky na požadovanú kvalifikáciu, keď narastá najmä počet voľných miest pre uchádzačov s nižším stredným odborným vzdelaním alebo so základným vzdelaním, naopak, pozícií vyžadujúcich vyššie vzdelanie ubúda. Teoreticky by tak mali vyhovovať ponuke nezamestnaných. Problémom však podľa ekonóma Borisa Tomčiaka zo spoločnosti Finlord môže byť nevhodné regionálne rozloženie nezamestnanosti v kombinácii s nízkou mobilitou nezamestnaných, ale aj neochota časti nezamestnaných reálne sa zamestnať či absolútna strata ich pracovných návykov.
„Tlak na rast miezd sa preto bude bezpochyby stupňovať a schopnosť zamestnávateľov reflektovať tieto požiadavky môže byť pre chod tej-ktorej organizácie veľmi dôležitý. Aj keď sila našich odborových združení nie je až taká vysoká ako v západnej Európe, intenzita štrajkov za vyššie mzdy by sa mohla v roku 2017 zvýšiť. Slovenská ekonomika sa pri súčasných predpokladoch dostane do novej situácie. Prehrievanie ekonomiky jej prinesie nové výzvy a trh práce bude jednou z najviditeľnejších. Vzhľadom na absenciu vlastnej menovej politiky by razantnejšie znižovanie deficitu nemalo tej slovenskej ublížiť, možno práve naopak. Nehovoriac o strednodobom benefite lepšieho hospodárenia s verejnými financiami v podobe lepšej pripravenosti na horšie časy,“ skomentoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
V oblasti trhu práce podľa neho štát musí znižovať mieru nezamestnanosti preškoľovaním pracovníkov na profesie, po ktorých je dopyt. „Zároveň by firmy mali zvážiť ponuku rôznych typov úväzkov a foriem práce, nielen klasické 8,5-hodinové úväzky,“ skomentoval Fojtík.
Dlhoroční zamestnanci si polepšili viac
Celkový rast priemernej mzdy na Slovensku brzdia novoprijatí zamestnanci na trhu práce. Tí majú spravidla nižšie mzdy voči priemeru. Výnimkou bol len krízový rok 2009, keď, naopak, odchod nízkopríjmových zamestnancov zdvíhal úroveň aj rast priemernej mzdy. „Nožnice v dynamikách miezd novoprijatých voči stálym zamestnancom sa v posledných rokoch otvárajú,“ skonštatoval Inštitút finančnej politiky. Podľa údajov Sociálnej poisťovne rástli v minulom roku mzdy zamestnancov, ktorí boli zamestnaní aspoň dva roky po sebe, dvojnásobným tempom oproti priemernému rastu miezd všetkých zamestnancov.
Objem vyplatených miezd je však na Slovensku vzhľadom na veľkosť ekonomiky jeden z najnižších v EÚ. „V porovnaní s priemerom EÚ zaostávame o necelých osem percent. Rast nominálnych miezd je v súčasnosti aj napriek napnutému trhu práce na prvý pohľad nízky, najmä v porovnaní s predkrízovým obdobím. V skutočnosti však dynamika miezd od roku 2014 predbieha fundamenty ako produktivita a inflácia,“ dodal IFP.
Najviac si na trhu práce polepšili zamestnanci vo vysokokvalifikovaných službách, verejnej správe a v priemysle. V porovnaní s rastom produktivity však vznikol najväčší rozdiel vo verejnej správe, v sektore nehnuteľností a informatiky, informácií a komunikácií. „Naopak, mzdy v priemyselnej výrobe a nízkokvalifikovaných službách rástli v súlade s produktivitou v týchto sektoroch. V prípade priemyslu tak konkurenčná výhoda Slovenska ohrozená nie je,“ doplnil IFP.