Na poliach Agrodružstva Trebatice, ktoré patrí k elite slovenského obilninárstva, sú pukliny, do ktorých vojde ľudská ruka povyše zápästia. Takéto obrazy poskytujú polia na konci augusta, ale nie na začiatku leta. Niva Váhu v okolí Piešťan, Trnavská tabuľa, Žitný ostrov, ale aj Ponitrie dostali od začiatku roka ledva 50 až 60 milimetrov zrážok, deficit presahuje 130 milimetrov.
Priemerná denná teplota v Podunajskej nížine je teraz 26 stupňov, o 5 až 6 stupňov viac ako je normál. Slovensko ako krajina bohatá na vodné zdroje sa s tým krátkodobo ešte ako-tak vyrovná. V niektorých oblastiach sveta by však dlhodobá zmena teploty už o pol stupňa mohla z mnohých území spraviť neobývateľnú púšť.
Príroda ukazuje svoju silu a možno až teraz si niektorí ľudia uvedomia vážnosť klimatických zmien. Práve s cieľom zastaviť otepľovanie a extrémne suchá krajiny sveta prijali vlani Parížsku dohodu. Americký prezident Donald Trump však chce, aby USA od nej odstúpili, spaľovali viac fosílnych palív a napumpovali ekonomiku. Planéta aj aktuálnymi suchami, ktoré postihli nielen Slovensko, ale aj Nemecko či Holandsko, ukazuje, že sa bude brániť otepľovaním aj extrémnymi výkyvmi počasia.
Čítajte aj glosu Horúco
Vlani slovenským poľnohospodárom pršalo ako na objednávku a tomu zodpovedali rekordné úrody. Tohto roku zase padnú výnosy miestami nie o jednu štvrtinu, ale možno o celú jednu tretinu či viac. Tento týždeň dosahujú v obilniciach Slovenska teploty okolo 33 až 35 stupňov a na budúci majú byť ešte vyššie. Horúčavy decimujú úrodu doslova pred očami pestovateľov.
Po troch dobrých úrodách, ktoré vyvrcholili vlani žatvou desaťročia, tak čaká Slovensko skromná mlatba. Slovenským sladovniam, ktoré patria medzi najväčších exportérov sladu v Európe, bude chýbať kvalitná surovina. Nižšia bude aj úroda pšenice. Krajina však hladovať nebude.
Slovensko je už roky exportérom obilia. Z minuloročnej úrody vyviezlo podľa prvých odhadov medzi 1,5 až 1,8 milióna ton prebytočného zrna. Na uživenie obyvateľstva potrebuje okolo 600-tisíc ton potravinárskeho obilia a na výrobu piva len 15 percent z celkovej výroby sladu. Tieto množstvá dorobia poľnohospodári aj tohto roku, keď sa očakáva výrazný pokles produkcie obilnín.
K výraznému zvýšeniu cien potravín by však nemalo dôjsť. V máji boli síce ceny potravín o 1,1 percenta vyššie ako pred rokom, ale ďalší významný rast sa podľa analytičky Poštovej banky Lucie Dovalovej neočakáva. Pôjde o postupný rast, a to, akým tempom, ukážu letné mesiace a úroda obilia, ale aj ovocia a zeleniny. Jarné mrazy zdvihli síce ceny čerstvých vitamínov, ale tie sa postupne stabilizujú.
Zničujúci letný slnovrat
Namiesto tradičnej Medardovej kvapky, z ktorej padá dážď 40 dní, je realitou nezvyčajne dlhá júnová vlna horúčav. "Trvá od pondelka a vyvrcholí na budúci týždeň v utorok,“ povedal klimatológ Pavol Faško z SHMÚ. Zničujúci účinok vyše tridsaťstupňových horúčav stupňuje podľa Fašku obdobie letného slnovratu, keď slnko často za podpory vetra vysúša krajinu prakticky od rozvidnenia krátko po pol piatej ráno takmer do deviatej večer – teda viac ako 16 hodín denne! Vlnu horúčav zažíva celá Európa. Nemecko očakáva až 38-stupňové teploty. Napriek tomu v západnej Európe zrejme nebudú mať súčasné horúčavy taký nepriaznivý dosah na úrody obilia ako na Slovensku. Myslí si to Marian Uhrík zo Zväzu skladovateľov obilnín.
Tento názor podporuje aj Tomáš Ševčík z Heinekenu Slovensko. Podľa odhadov z 15. júna vo Francúzsku očakávajú napríklad oproti vlaňajšku o 1,2 milióna ton vyššiu úrodu sladovníckeho jačmeňa ako vlani. Pravda, Francúzi minulý rok zobrali jednu z najnižších úrod. Takže aké budú ceny obilia z tohtoročnej žatvy, sa ukáže o dva týždne, keď sa rozbehne žatva.
Prvé zbery na Žitnom ostrove však neveštia nič dobré. V Lehniciach nedal jačmeň ani 0,7 tony z hektára, a inde na hornom Žitnom ostrove zobrali len 3,5 tony z hektára. To je oproti vlaňajšku mimoriadny prepad. Situácia od chotára k chotáru sa však rýchlo mení aj v závislosti od toho, či polia dostali letné búrky, alebo nie.
Dopyt väčší ako ponuka
Vráťme sa k pestovateľskému superjadru, ktoré rozhoduje o naplnení slovenskej sýpky. Družstevníci v Trebaticiach neďaleko Piešťan zobrali vlani po deväť ton pšenice a takmer sedem ton sladovníckeho jačmeňa priemerne z hektára. Tohto roku odhaduje predseda družstva Jozef Galbavý hektárové úrody v rozmedzí 4 až 5 ton. Jačmeň začnú zberať pravdepodobne už na budúci týždeň. Každá žatva pred Petrom a Pavlom signalizuje slabú úrodu. Pokles tohtoročnej produkcie obilia je už takmer istý a nezabráni mu ani severné Slovensko, kde majú poľnohospodári dostatok vlahy. Chýbajú tu však plochy ornej pôdy, ktorými disponuje juhozápad krajiny.
Nižšia úroda robí vrásky nielen poľnohospodárom, ktorí prídu o milióny eur na tržbách. Obavy z poklesu výnosov majú aj slovenské sladovne. Slovenský slad má vo svete veľmi dobrú povesť. Sucho ohrozuje, ako pripomenul Jozef Galbavý, nielen úrodu, ale aj kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Zrno bude tenké, a otázne je jeho zloženie, najmä dusíkatých látok.
V Trebaticiach sa stretli pestovatelia jačmeňa z celého Slovenska spolu so spracovateľmi na Dni poľa. Sladovne zoskupené v Združení výrobcov piva a sladu majú eminentný záujem na zvýšení produkcie sladu. Na Slovensku síce klesá spotreba piva, ale vo svete zásluhou tretích, donedávna nepivových, krajín stúpa. Slad je najväčšou vývoznou komoditou slovenského potravinárstva. Lenže výmera sladovníckeho jačmeňa v posledných rokoch klesala, čo bol dôsledok o. i. mohutného nástupu kukurice aj repky, ktoré našli uplatnenie ako biopalivá. A bola to, samozrejme, aj otázka ceny sladovníckeho jačmeňa.
Teraz sa pomery menia, sladovnícky jačmeň kontrahovali sladovne po 175 eur za tonu, čo je podstatne vyššia cena, ako má úrodnejšia potravinárska pšenica. "Potrebujeme diverzifikovať rastlinnú výrobu, a pestovanie jačmeňa je jednou z možností, ako to dosiahnuť,“ povedal pri stretnutí s pestovateľmi Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Čo odhalilo sucho
Pestovanie jačmeňa ukazuje na celý rad problémov typických pre slovenské poľnohospodárstvo. Predovšetkým z odrodovej skladby postupne vypadli domáce odrody. Na polia sa dostali najmä nemecké a rakúske odrody, ale tieto krajiny, ako upozorňuje šľachtiteľ Eduard Haršány zo spoločnosti Hordeum Sládkovičovo, majú predsa len iné podnebie ako Slovensko. Bolo by želateľné vzhľadom na extrémy počasia, keby domáce odrody vyznačujúce sa odolnosťou proti suchu mali aspoň 50-percentné zastúpenie na osevných plochách.
V Trebaticiach na seba pútala pozornosť sládkovičovská odroda Exalis, aj v suchu dáva štandardnú úrodu, a najmä neutrpí kvalita zrna. Lenže domáce šľachtenie je v troskách, Exalis je zrejme posledným výstupom najstaršej slovenskej šľachtiteľskej stanice. "Budúcnosť slovenského obilninárstva už nie je úplne v našich rukách. Každá krajina predsa šľachtí prednostne na svoje vlastné podmienky,“ povedal Eduard Haršány.
Fakt, že rezort v minulých rokoch úplne obmedzil podporu domácim šľachtiteľským pracoviskám, viedol či vedie k ich postupnému zániku, čím prichádzame o odrody, ktoré sú najlepšie adaptované na slovenské pôdne a klimatické podmienky.
Tohtoročné sucho opätovne pritiahlo pozornosť na závlahovú sústavu. Rezort podľa slov Štefana Rybu chystá projekt revitalizácie š. p. Hydromeliorácie, ktorý spravuje rozpadajúcu sa závlahovú a odvodňovaciu sústavu. Systém vybudovaný za päť miliárd federálnych korún, na ktorý sa skladalo celé Slovensko, sa pred jeho očami devastoval celé štvrťstoročie. Sotva možno očakávať, že ožije z roka na rok.
Slovenské poľnohospodárstvo žne trpké plody minulej agrárnej politiky. A tohtoročná žatva znova pripomenie, že je najvyšší čas veci riešiť komplexne a nie ad hoc nárazovo, tým, že sa liečia len rany, ktoré najviac krvácajú.