Dodávatelia súčiastok totiž fungovali bez zmien. Samotná fabrika VW zase neoficiálne počítala s tým, že pre štrajk skráti letnú odstávku. Odborári zastupujúci 12 300 ľudí v stredu z vlastnej iniciatívy rokovali s vedením. Rokovania sa v stredu neuzavreli, budú pokračovať vo štvrtok poobede. Obidve strany dovtedy zhodnotia návrhy po finančnej stránke.
Podľa šéfa Moderných odborov vo Volkswagene Zoroslava Smolinského nastal v rokovaniach výrazný posun a s vývojom je spokojný, uviedol vo videu na sociálnej sieti.
Odborári pôvodne požadovali tohtoročný rast platov o 16 percent, vedenie VW ponúkalo rast miezd o 8,9 percenta za tento a budúci rok.
Rastislav Škulec zo spoločnosti Huhn PressTech, ktorá vyrába brzdové komponenty, neočakáva výrazný dosah štrajku na dodávateľov. Analytik Tatra banky Juraj Valachy zase tvrdí, že Volkswagen má denné tržby na úrovni 21,7 milióna eur. Pritom asi 70 percent vstupných tovarov fabrika dováža zo zahraničia. Ak by aj došlo k celkovej odstávke výrobných liniek na sedem dní, ročný rast hrubého domáceho produktu Slovenska sa spomalí asi o 0,02 až 0,06 percenta.
V stredu, v druhý deň štrajku výroba malých vozidiel (Škoda Citigo, Seat Mii a VW Up!) prebiehala aj napriek štrajkujúcim zamestnancom. Luxusné vozidlá, ako je Porsche Cayenne a VW Touareg sa však nevyrábali. Začalo sa hovoriť o tom, že v budúcnosti môže nemecký investor prehodnotiť prístup k investíciám v Bratislave, a tak sa čakalo, že sa nájde kompromis.
Priemerná mzda v bratislavskej automobilke, do ktorej nie sú započítané mzdy vrcholového manažmentu, sa pohybuje na úrovni 1 804 eur. V tejto sume sú podľa hovorkyne spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucie Makayovej započítané aj všetky neoddeliteľné zložky mzdy. Patria k nim napríklad 13. a 14. plat, bonus za hospodárske výsledky alebo príplatky za nepretržitú prevádzku.
Nástupný plat 750 či 1 300 eur?
Priemerný plat, ktorý zverejnila automobilka, nespochybňujú ani Moderné odbory. Zoroslav Smolinský však tvrdí, že mnoho príplatkov vybojovali samotné odbory.
„Keby ľudia nemali nadčasy, keby sme nemali zmenové modely a rizikové pracoviská, tak priemerný hrubý zárobok by taký vysoký nebol,“ povedal Smolinský. Odbory a automobilka sa však nezhodnú na výške nástupnej mzdy. Hovorkyňa Makayová tvrdí, že vo výrobe je nástupný plat po započítaní všetkých častí neoddeliteľnej zložky mzdy 1 100 až 1 300 eur. Naopak, Zoroslav Smolinský tvrdí, že vo výrobe je prvotná mzda len na úrovni 750 eur.
„Nástupný plat je aj predmetom nášho štrajku, pretože u nás je hrubý nástupný plat zhruba 750 až 760 eur. Preto máme veľký problém, lebo nám záleží na budúcnosti zamestnancov a fabriky.
Zamestnávateľ však nechce so zvýšením platových tried nič robiť. Nevieme nikde zohnať ľudí, ktorí by boli ochotní za takú mzdu tu pracovať. My potrebujeme kvalitný personál. U nás je zhruba o 200 až 250 eur nižší nástupný plat ako vo firmách, ktoré reagovali flexibilne a dnes majú štandardný nástupný plat okolo 950 až 1 150 eur,“ povedal Smolinský. Podľa jeho slov však nie je možné pri nástupnom plate rozprávať o 13. a 14. plate alebo iných príplatkoch.
„Záleží od toho, kedy ten zamestnanec nastupuje, ako dlho je v tréningovom centre, potom na ktorej prevádzke je,“ dodáva Smolinský. V nemeckých fabrikách VW má byť nástupný plat okolo 2 500 eur a priemerný 4 500 eur.
Produktivita v Bratislave je vyššia ako v Emdene
Bratislavská fabrika tiež dosahuje vyššiu produktivitu ako napríklad fabrika v nemeckom meste Emden, kde sa vyrába dlhoročná vlajková loď VW Passat. Celkový počet približne 9 581 zamestnancov v nemeckom meste v minulom roku vyrobil 250-tisíc automobilov, čo predstavuje viac ako 26 vyrobených automobilov na jedného zamestnanca.
V Bratislave sa však pri výrobe takmer 389-tisíc áut vyprodukovalo na jedného zamestnanca až 31,6 vozidla. V oboch závodoch sú aj početné stroje a v Bratislave sú aj agentúrni zamestnanci.
Historicky prvý štrajk v bratislavskom VW vznikol na pozadí minuloročného sporu odborárov. V minulosti mala vo fabrike v rámci odborov hlavné slovo Odborová organizácia (OZ) KOVO. Pre spor so šéfom OZ KOVO Emilom Machynom vo fabrike vznikli Moderné odbory vedené Zoroslavom Smolinským.
OZ KOVO navrhli kompromisné riešenie sporu v Bratislave, pri ktorom by tarifné mzdy všetkých zamestnancov mali stúpnuť o 120 eur a ďalšie zvýšenie o 40 eur sa malo týkať nadtarifných zložiek. Moderné odbory však presadzovali návrh na 16-percentný rast platov.