Sľub však nedodržal. Prípady kedy Kiska odškodňoval, známe nie sú. V roku 2015 sa na neho obrátil aj Samuel Korbeľa, ktorý doplatil na praktiky Kiskovej nebankovky Q-CAR. Keď mu prezident nepomohol, vdova po ňom Mária Korbeľová sa celý prípad rozhodla porozprávať denníku Pravda.
Korbeľa si kúpil v roku 2003 auto na splátky, ale firme Q-CAR všetky splátky neuhradil. Následne prišiel o auto a vznikli mu až do smrti dlhy za niekoľko tisíc eur. Protizákonnosť zmlúv Kiskových nebankoviek spočívala najmä v tom, že ak niekto nezaplatil čo i len jednu splátku, rýchlo mu naskakovali neprimerané sankcie. Pri ďalšej z Kiskových nebankoviek spoločnosti Quatro Krajský súd v Prešove označil v rozpore s Občianskym zákonníkom ako neprimerane vysoký úrok z omeškania vo výške 0,05 percenta denne. V prípade pána Korbeľu bol sankčný úrok ešte podstatne vyšší, a to až 0,2 percenta denne.
Na prvý pohľad nízke percento môže za určité obdobie celý dlh znásobiť. Tak sa stalo, že Korbeľa z lízingovej ceny 15 167 eur (cena vozidla bola 339 000 korún – 11 253 eur) nesplatil 4 324 eur, ale o vozidlo prišiel a exekútor od neho vymáhal v roku 2012 sumu až 12 922,93 eur. „Keď bežný človek nezaplatí načas pár eur, tak z neho idú kožu zodrať. Ak toto nie je úžera, tak potom naozaj neviem čo. Nebankovka pritom nemala žiadnu škodu a zobrané vozidlo bolo predané ďalšiemu majiteľovi,“ hovorí Mária Korbeľová.
Prezidentská kancelária reagovala, že v roku 2015 sa daným podnetom zaoberala a postúpila ho nástupníckej firme, ktorá odkázala, že bolo všetko v poriadku. Vo vedení danej nebankovky je Kiskov brat.
„V roku 2015 Kancelária prezidenta dostala a preverovala rovnaký podnet občana, a preto požiadala Consumer Finance Holding, nástupcu Q-CAR, o stanovisko. Spoločnosť Kanceláriu prezidenta informovala, že danú vec na podnet občana riešila aj Národná banka Slovenska, a nezistila žiadne pochybenie, okrem jednej chybnej platby občana. Toto stanovisko bolo poslané aj občanovi,“ reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.
Kiska sa tak ani v prípade pána Korbeľu neriadil rozhodnutiami súdov v obdobných prípadoch. Viaceré súdy už konštatovali, že zmluvy nebankoviek z čias podnikania Andreja Kisku boli protizákonné, a to v niekoľkých bodoch. Či už išlo o spomínanú neprimeranú výšku sankčných úrokov, zmluvných pokút, ale v niektorých prípadoch aj o samotný úrok, ktorý býval dvojnásobný oproti bankám. Niektoré súdy spochybnili aj rozhodcovskú doložku v zmluvách a nemožnosť jej uplatnenia v prípade nebankových spoločností s odvolaním sa na smernicu Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva ešte z roku 1993. Išlo teda o rozpor s európskym právom počas éry Kiskovho podnikania.
Vzhľadom na zdĺhavé konanie súdov sa mnohé spory natiahli na roky. Nebankovky sa tiež spoliehali na to, že na súd sa dostane len časť sporov. Vedenie a majitelia sa často neobávali ani trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá sa do slovenského práva reálne dostala až nedávno.
Korbeľová: Prezident nesplnil to, čo sľúbil
Prezidentská kancelária v odpovedi k prípadu pána Korbeľu poukázala aj na ďalšiu vec. „Andrej Kiska ako prezident každý mesiac svoj plat rozdáva rodinám v núdzi. Od začiatku funkčného obdobia to bolo 180 000 eur,“ dodal Krpelan. V skutočnosti prezident stále bohatne. Kiska v oznámení pre Národnú radu SR priznal za rok 2015, že má aj akciové podiely a jeho iné ako verejné príjmy v danom roku dosiahli 236 547 eur. Portál politikaopen.sk hovorí o tretinovom podiele Andreja Kisku v jednej z nebankových spoločností v Česku, ktorá dostávala pokuty od Českej obchodnej inšpekcie.
Mária Korbeľová tvrdí, že jej prípad dokazuje, že prezident neplní verejne vyslovené sľuby. Samuel Korbeľa si v roku 2003 kúpil ojazdený automobil značky Opel Sitra. Lízingová zmluva bola uzatvorená s nebankovou spoločnosťou Q-CAR. Za vozidlo v hodnote 339 000 slovenských korún (11 253 eur) sa pán Korbeľa zaviazal v priebehu 36 mesiacov zaplatiť 456 920 slovenských korún (15 167 eur). „Môj dnes už zosnulý manžel automobil používal na podnikanie a v roku 2005 sme nevládali načas splácať všetky splátky. No vždy keď sme peniaze mali, tak sme sa snažili zaplatiť, a napriek tomu nám nebanková spoločnosť v roku 2005 zobrala automobil,“ povedala vdova po Samuelovi Korbeľovi Mária. V tom čase bol v Q-CAR-e aj Kiska.
Verzia podľa Kisku
Takéto zaobchádzanie s klientmi nebankoviek Andrej Kiska pritom v minulosti verejne odmietol. „Čo sa týka exekúcií, pokiaľ som bol v tých spoločnostiach, garantujem, že neexistoval človek, s ktorým by sme sa nevedeli dohodnúť z dôvodu, že nevládal splácať,“ povedal v predvolebnom rozhovore pre denník Pravda Kiska. V reálnom živote nebanková spoločnosť Q-CAR automobil pánovi Korbeľovi zobrala, predala inému záujemcovi a navyše uplatňovala vysoké sankcie.
Nebanková spoločnosť Q-CAR urobila v prípade pána Korbeľu aj chybu pri zaúčtovaní jednej mesačnej splátky z konca roku 2003. Tento nedostatok potvrdil regulátor slovenského finančného trhu Národná banka Slovenska. Tá na podnet pána Korbeľu v roku 2016 preverovala evidovanie splátok u Consumer Finance Holding, nástupníckej spoločnosti nebankovky Q-CAR.
„V stanovisku Consumer Finance Holding uviedol, že použitie finančných prostriedkov vo výške 12 573 slovenských korún (417,35 eura) na úhradu zmluvnej pokuty za takzvané ďalšie užívanie lízingu bolo z dôvodu technickej chyby alebo individuálneho zlyhania zodpovedného zamestnanca účtované nesprávne,“ uvádza sa v odpovedi Národnej banky Slovenska. V nej sa ďalej píše, že Consumer Finance Holding kontaktuje pána Korbeľu s cieľom vrátenia finančných prostriedkov vo výške 417,35 eura. „Doteraz nás nikto nekontaktoval a o vrátení peňazí môžeme len snívať,“ tvrdí Korbeľová.
Všetko bolo vraj v súlade so zmluvou
Na priblíženie, pán Korbeľa za vozidlo odobraté v roku 2005 zaplatil podľa samotnej nebankovej spoločnosti približne 326 654 korún (10 842,95 eura). Z kúpnej ceny vozidla tak pán Korbeľa nesplatil len 410 eur a do úplného vyplatenia lízingu bez započítania sankcií chýbalo približne 4 324 eur. Podľa nebankovej spoločnosti bol Korbeľov dlh v čase odobratia vozidla 5 720,27 eura. Rapídny nárast nesplatenej sumy spôsobili uplatňované sankcie. Po zarátaní rôznych sankcií exekútor vymáhal v roku 2012 sumu vo výške 12 922,93 eura. Dnes je exekúcia zastavená súdnym rozhodnutím z dôvodu úmrtia pána Korbeľu. Ten bol dlhé roky onkologický pacient a zákernej chorobe nakoniec podľahol.
Prezident Andrej Kiska stál pri zrode nebankovej spoločnosti Q-CAR a podľa výpisu z obchodného registra bol členom jej predstavenstva od 24. júna 2002 do 23. februára 2004. Následne aj v období od 29. júna 2005 do 30. 12. 2005.
„My sme vždy mali záujem o splatenie lízingu a aj keď sme občas meškali so splátkami, odobratie vozidla a následné vymáhanie astronomických pokút bolo veľmi tvrdé,“ uviedla Korbeľová. Na prelome rokov 2005 až 2006 nebankovú spoločnosť Q-CAR kúpila VÚB banka. V tom období od Kiskovcov kúpila aj ďalšie štyri nebankové spoločnosti Quatro, TatraCredit, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty. Kiskov brat vo vedení nebankovky zostal.
Podľa nástupníckej firmy Consumer Finance Holding všetko prebehlo v súlade s podpísanou zmluvou. K odobratiu vozidla došlo podľa nebankovej spoločnosti pre nepravidelné uhrádzanie mesačných platieb.
„Počnúc februárom 2005 ich nájomca prestal uhrádzať úplne a posledná suma bola uhradená dňa 1. februára 2005. Na základe týchto skutočností bola lízingová zmluva predčasne ukončená, predmet lízingu bol nájomcovi odobratý a následne došlo k vysporiadaniu sa zmluvných strán z lízingovej zmluvy v súlade s lízingovou zmluvou. Následne bola zvyšná časť pohľadávky v období jún 2007 postúpená novému veriteľovi,“ uviedol František Kaňa, vrchný riaditeľ úseku riadenia rizík v Consumer Finance Holding. K samotnej exekúcii sa nebanková spoločnosť podľa neho nie je oprávnená vyjadrovať, keďže nedisponuje informáciami o priebehu exekúcie.
„Po postúpení pohľadávky novému veriteľovi nie je oprávnenou v exekúcii spoločnosť Consumer Finance Holding, ale nový veriteľ, na ktorého bola pohľadávka z lízingovej zmluvy postúpená,“ dodal Kaňa. Konkrétne exekútorovi, ktorý vymáhanie pohľadávky ukončil pre smrť pána Korbeľu.