Výhodou je ľahšia manipulácia či online dobíjanie. Napriek tomu sa však firmy nevyhnú poplatkom vo výške niekoľkých percent spojeným so sprostredkovaním. Minimálna suma gastrolístka je aktuálne 3,38 eura.
Elektronické gastrolístky majú podporu ministerstva práce, ktoré ich vytendrovalo aj pre svojich zamestnancov. „K ich častejšiemu využívaniu by mohla prispieť širšia osveta medzi zamestnávateľmi aj o tejto forme poskytovania príspevku na stravovanie,“ povedala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva.
Ešte vlani vo februári papierové lístky čelili návrhu na ich zrušenie. Protimonopolný úrad vtedy udelil za kartel gastrolístkovým firmám pokuty 2,9 milióna eur a navrhol zmenu.
Lístky mali byť nahradené priamym finančným príspevkom k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky alebo úrad odporučil zmeniť systém na dobrovoľný. Ministerstvo s upozornením na zaistenie čo najvhodnejšieho stravovania zamestnancov lístky zrušiť odmietlo. Podporuje však karty a tiež pokles poplatkov.
Zákonník práce hovorí o maximálnom 3-percentnom poplatku z hodnoty stravnej poukážky. „Tu vidíme priestor na prehodnotenie zo strany rezortu práce,“ zdôraznila Husárová. „Aké provízie si následne pýtajú predajcovia stravných lístkov od reštaurácií však Zákonník práce neupravuje, pretože ide o obchodno-právny vzťah, do ktorého štát nezasahuje. Podobne ako v prípade iných neregulovaných segmentov trhu,“ dodala.
Gastrofirma pritom zamestnancovi poplatky nepriamo účtuje hneď dvakrát. Najprv poplatok zaplatí svojmu zamestnávateľovi, keď ten gastrolístky v jeho prospech objednáva, potom reštaurácii, teda obchodnému reťazcu, keď gastrolístok vymieňa za hotovosť.
Obchodníkom papierové gastrolístky zvyšujú administratívu a pri ich odovzdávaní oprávneným organizáciám za ne podľa odhadov platia provízie vo výške 5 až 7 percent. V prípade elektronickej karty stravník namiesto papierového kupónu dostane od zamestnávateľa plastovú predplatenú kartu, ktorá je bezkontaktná a online ju zamestnávateľ môže každý mesiac nabíjať.
Gastrofirmy si však aj tak účtujú poplatky na obidvoch koncoch, to znamená za poskytnutie kreditu zamestnancovi aj za uplatnenie kreditu zo strany reštaurácie. Kartou sa dá platiť v reštauráciách s platobným terminálom banky a tiež s uzatvorenou zmluvou s firmami, ktoré karty vydávajú.
Elektronizácia má aj podporu zamestnávateľov. „Aj my vidíme priestor najmä v elektronizácii straveniek, ale aj v zlepšovaní kontroly využívania príspevku,“ povedal Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ).
Podľa neho je takýto vývoj prirodzený, keďže postupnými zmenami príspevok na stravu prechádzal aj vo všetkých 42 krajinách, kde dnes funguje ako zamestnanecký benefit. Rezort práce tvrdí, že elektronické karty si overil. „Ministerstvo práce vďaka lepším ponúkaným obchodným podmienkam a ďalším výhodám si vysúťažilo elektronickú alternatívu poukážok už pred troma rokmi pre celý rezort s takmer nulovou maržou,“ tvrdí Husárová.
Na karty je pripravená tretina prevádzok
Prechod na elektronizáciu straveniek si zrejme vyžiada isté prechodné obdobie, keď sa systém postupne bude zavádzať do praxe. Dnes totiž mnohé reštaurácie, najmä s menšou návštevnosťou a mimo väčších miest, z ekonomických dôvodov neprijímajú ani platbu platobnými kartami. „Dnes je pripravená na platby elektronickou formou približne tretina akceptačných miest. Aktívne túto sieť budujeme, ale samozrejme, je to aj otázka chcenia a pochopenia výhod elektronickej formy zo strany reštaurácií,“ skonštatoval Igor Gnap, tajomník Asociácie emitentov stravovacích poukážok SR.
"Bez gastrolístkov by na tom boli lepšie zamestnanci, keď by mohli dostávať vyšší hotovostný príspevok na stravu, zamestnávatelia, ktorí by ušetrili na poplatkoch za nákup lístkov. To by sa mohlo premietnuť napríklad do rýchlejšieho rastu miezd alebo do poskytovanie iných benefitov.
Dokonca by z toho profitovali aj reštaurácie, ktorým by klesli náklady ušetrením poplatkov pri odkupe stravných lístkov späť za hotovosť, čo by vytvorilo priestor pre nižšie ceny alebo vyššie marže," zhodnotil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Príspevok by mal byť oslobodený od dane z príjmu rovnako, ako sú oslobodené príspevky na nákup gastrolístkov.
Ohradiť by sa však mohli podľa rezortu práce zamestnanci, ktorí sa stravujú v závodných jedálňach. Voľný finančný príspevok by vraj začali požadovať aj oni, čím by zároveň začali postupne zanikať aj fungujúce jedálne a stravovacie zariadenia.
Idú len na teplé jedlo?
Ministerstvo práce existenciu gastrolístkov obhajuje tým, že „ak by dostali zamestnanci napríklad príspevok od zamestnávateľa na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek, teda aj na alkohol či cigarety, čo je v rozpore s účelom tohto príspevku“.
Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu obeda, však sú už v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za drogériu či potrieb do domácností, aj keď to oficiálne nie je povolené.
Štát by sa mal podľa AZZZ zamerať aj na zavedenie kontroly využívania stravného. Dnes žiadna verejná inštitúcia nemá kompetenciu kontrolovať, či reštaurácie neberú stravné lístky za iné ako potraviny. „Žiadna verejná inštitúcia dnes nerobí kontrolu, ani obchodná inšpekcia. My robíme v rámci možností mysteryshopping a v prípade zistenia porušenia s takouto prevádzkou rozväzujeme zmluvu,“ povedal Gnap.
Ako dodáva, vo všeobecnosti však ide skôr o individuálne prípady využitia stravného na iný účel, ktoré však vytvárajú dojem plošného zneužívania.
Zamestnávateľské združenia chcú od vlády, aby sa takisto obmedzilo stravné na teplé jedlo či obmedziť počet lístkov na jednu platbu. „Minister Ján Richter už viackrát avizoval, že je pripravený baviť sa na tému gastrolístkov so sociálnymi partnermi. V prvom rade je však na zástupcoch zamestnávateľov a odborárov, aby sa dohodli na prípadných potrebných legislatívnych úpravách. Potom je priestor na diskusiu aj na pôde tripartity,“ reagovala Husárová.
Asociácia emitentov stravovacích poukážok tvrdí, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách zhruba o 210 miliónov eur ročne, o prácu v tomto sektore príde približne 15-tisíc ľudí a súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov.