Stratég ČSOB Tomáš Sedláček: Vidíme východizáciu Západu

Trhy si so štvrtkovými voľbami vo Veľkej Británii za pár dní poradia, povedal v rozhovore pre Pravdu známy český makroekonomický stratég ČSOB Tomáš Sedláček. Oveľa ťažšia je situácia, v ktorej sa krajina ocitla.

09.06.2017 13:00
Tomáš Sedláček, čsob Foto: ,
Český makroekonomický stratég ČSOB Tomáš Sedláček tvrdí, že keby Británia mala euro, tak by sa jej z Európskej únie vystupovalo oveľa ťažšie. Briti si podľa neho brexitom v ničom nepolepšili.
debata (49)

Visí nad ňou otáznik, a to nielen ekonomický, ale aj politický. Prechádza totiž, ako to sám nazýva, východizáciou, keď sa k moci dostávajú sily, čo chcú zničiť demokratický svet, ako ho poznáme dnes.

Ako zareagujú trhy na štvrtkové predčasné parlamentné voľby v Británii?

Trhy reagujú veľmi zvláštnym spôsobom. Keď bol napríklad zvolený Hitler, tak išli hore. Pohyb na akciových trhoch je vlastne vyjadrená kolektívna emócia, to ako to vnímajú investori. Tí sa občas mýlia, občas nemýlia. Občas vystihnú niečo už predtým, než sa to stane. Občas si to všimnú s omeškaním, ktoré je ťažko pochopiteľné. Ale v každom prípade Británia sa stáva krajinou s otáznikom. Za posledné roky a mesiace narástol počet rizikových krajín – okrem Sýrie tam máme aj Turecko. No aj Veľká Británia a do istej miery aj Spojené štáty americké sa stali krajinami s otáznikom, vždy boli považované za stabilné krajiny, ale teraz sú destabilizované, síce nie ekonomicky, ale politicky. Čo sa týka demokracie, tak tam vidíme východizáciu Západu.

Dá sa predpokladať, aké budú reakcie po výhre Theresy Mayovej alebo jej protivníka Jeremyho Corbyna?

To je ťažko povedať. Ale tie trhy to v priebehu niekoľkých dní skorigujú.

Hovorili ste o východizácii Západu.

Znamená to, že vyhrávajú v politickom diskurze sily, ktoré chcú znepokojiť, roztrhať ten západný svet. Sily, ktoré spochybňujú tie neskutočné úspechy, čo Európska únia pritiahla. Zároveň je to vnímanie demokracie v zmysle spôsobu, ako sa dostať k moci. Už to nie je vnímanie demokracie ako spôsobu hľadania pravdy. Demokracia je primárne vec, ktorú vymyslel Platón s Aristotelom, a ide o spôsob, ako hľadať pravdu. Platón diskutuje demokraticky, čo súvisí s filozofiou, že pravda môže vzísť len v debate. A aj to, keď človek premýšľa, je vlastne nejaká vnútorná hádka medzi dvomi stranami. A demokracia spočíva v tom, že tú vnútornú hádku, ten vnútorný dialóg, rozšírime aj na iných ľudí. To je demokracia. Potom tu je Donald Trump alebo Le Penová alebo Vilders, ktorí nemajú vôbec žiadnu úctu voči svojim oponentom. A, naopak, sú agresívni a arogantní. Nejde im v žiadnom prípade o pravdu ani o hľadanie pravdy, ale o presadzovanie záujmov, ktoré sú neobhájiteľné vo verejnom diskurze, a preto ich ani obhajovať nebudú.

Platí to aj pre brexit?

Východizácia platí aj pre brexit. Theresa Mayová sa k tomu dostala troška nechcene. Ale Nigel Farage, ktorý očividne klamal, a nakoniec to aj sám priznal, nikomu to veľmi neprekážalo a každý mu na to skočil, to je tá východizácia Západu. Hoci máme internet, a Británia má najlepšie školy sveta, má vysoké percento vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, tak aj tak prišlo k takémuto výsledku. V parlamente by to asi nikdy neodhlasovali.

Čo bude ďalej?

Ďalšie zvyšovanie neistoty bude mať podľa mňa dosah na libru a zatiaľ to vyzerá tak, že európsky príbeh pokračuje. Aj vďaka zvoleniu Emmanuela Macrona a nezvoleniu Marine Le Penovej. Európa sa chce otriasť, prebrať sa z akéhosi spánku. A možno paradoxne ten odchod Británie, ktorá bola vždy tak troška skeptická voči európskemu projektu, bude pozitívnym impulzom.

Čo sa teraz deje vo Veľkej Británii?

Teraz je na tom Británia tak troška nešťastne. Dúfali, že ich zahraničné vzťahy, ktoré rozsekávajú s Európou, nahradia zlepšenými vzťahmi so Spojenými štátmi americkými. Ale oni im tam medzitým zvolili Donalda Trumpa. Takže zostali tak trošku v akomsi atlantickom „limbu“. Teraz nevedia, či viac patria do Európy, alebo do Ameriky. Ale rozpoltenosť národa je vec, ktorá nikdy nie je dobrá. Keď je národ rozdelený a jeden ťahá doľava a druhý doprava, tak tam môžete mať akokoľvek dobrú vládu či akokoľvek dobrú ekonomiku, no tá krajina bude dlhodobo trpieť.

Aký dosah bude mať brexit na ďalšie smerovanie Európskej únie a na nás?

Mal som veľký strach, že ten brexit sa bude opakovať aj v iných krajinách a že z Európskej únie zostane ementál. Nakoniec sa to tak neukazuje. A to je vlastne aj jedna z kľúčových myšlienok Európskej únie. Že sa môže stať napríklad v Českej republike, Slovenskej republike, Británii, Nórsku, Dánsku, vo Švédsku či v Taliansku, že sa im pokazí politika alebo ekonomika. To sa môže stať a to sa vlastne aj stáva. Stáva sa to vyspelým krajinám aj postkomunistickým krajinám. Ale nikdy sa nestane, že by sa ekonomika pokazila v 28 krajinách naraz. A to je aj základná myšlienka únie, že keď sa to stane v jednej krajine, tak tie ostatné ju podržia. A to finančne, ako pri Grécku, alebo politicky, tak ako napríklad teraz pri tom, čo robí Česká republika alebo Poľsko a do istej miery aj Maďarsko. Vy ste v tomto celkom svetlá výnimka so Slovenskom.

Prečo?

Slovensko je popredu, lebo vy viete, kam chcete. Je to celkom jednoduché. Možno sa vám to odtiaľto nezdá, ale vy máte euro. My sme sa nejako dostali do Európskej únie a začali sme sa točiť na mieste. A teraz neviem, či polovička národa nechce náhodou z EÚ vystúpiť. U vás je debata o vystúpení z únie takmer nemožná práve vďaka euru. A keby Británia mala euro, tak by sa jej tiež vystupovalo oveľa ťažšie. Takže to je troška aj taká poistka proti tej tendencii ľahkovážne to rušiť. A vidíte, že Briti si ničím nepolepšili. Nedokážem si predstaviť žiadny hmatateľný konkrétny príklad, čím si polepšili. A visí nad nimi kopa otáznikov, problémov a neistôt a vlastne, keď to poviem úplne „blbo“, aj strateného času, čo sa dá venovať úplne iným veciam.

Čo ľuďom na únii prekáža?

Keď sa svojich priateľov, ktorí nemajú radi EÚ, pýtam, tak hovoria, že byrokracia. Pýtavam sa ich preto: A v osobnom živote, kedy sa vám naposledy stalo, že by vás Európska únia, komisia alebo parlament zastavili na viac ako päť minút za posledných 20 rokov a niečím vás obťažovali? Či už dotazníkom alebo nejakým formulárom? Práveže keď si vezmeme veci, čo odpadli z byrokracie, či už, čo sa týka cestovania, alebo aj to, že môžete predávať slovenské výrobky po celej únii. Lebo základná myšlienka Európskej únie je znižovať byrokraciu a ono to tak v konečnom dôsledku aj vyzerá. Ale je tu nejaký mýtus o šialenej byrokracii, ktorá tu Európsku úniu sprevádza, ale ktorú koniec koncov nikto v osobnom živote nevidel. A ak je naša hlavná výčitka voči Európskej únii byrokracia, ktorá v konečnom dôsledku ani nie je, tak neviem, či „nás nepáli dobré bydlo“.

A čo sa týka ekonomických dosahov a brexitu?

Drvivá väčšina ekonómov, podnikateľov a finančníkov bola proti brexitu a doteraz nevedia, čo s nimi bude alebo aj nebude. Dá sa však len veľmi ťažko predpokladať, že by hlavným mestom európskych financií zostal Londýn. To je asi nemysliteľné. Takže aj veľmi úspešná londýnska burza má nad sebou veľký otáznik. A práve City, teda finančná časť Londýna, bola významnou časťou celého HDP Veľkej Británie.

Tomáš Sedláček (40)

V minulosti pracoval ako ekonomický poradca Václava Havla, neskôr prijal post poradcu ministra financií. Bol členom skupiny desiatich vybraných ekonómov, ktorí pre vládu ČR pripravovali protikrízové opatrenia. Okrem toho je známy svojimi úspešnými publikáciami. V súčasnosti pracuje ako makroekonomický stratég ČSOB v Prahe.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #voľby #Veľká Británia #západ #Brexit #Theresa Mayová