D1 do Košíc v roku 2027

, 10.06.2017 07:00

Dokončenie plynulého diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami sa opätovne posúva. Zosuvom pôdy zasiahnutý úsek na diaľnici D1 Turany – Hubová sa začne na novej trase podľa diaľničiarov stavať najskôr až v rokoch 2020 až 2022 a výstavba potvrvá 5,5 roka. Reálne sa tak diaľnice do Košíc môžu dokončiť v roku 2027.

Na druhej strane štát posúva dopredu prípravu iných úsekov rýchlostných ciest, ktorých výstavba sa môže pripraviť už tento rok. Štvorprúdovky v Šariši, na Podpoľaní alebo na Orave brzdí financovanie. V súčasnosti však prebiehajú rokovania ministerstva dopravy s ministerstvom financií, ktoré môže peniaze uvoľniť zo štátneho rozpočtu. Tento rok sa má podľa zistení Pravdy obnoviť aj razenie tunela Čebrať pri Ružomberku, kde zosuv pôdy tiež zmenil trasu.

Autor: Ivan Majerský, Pravda, NDS,

Problémom pri úseku D1 Turany – Hubová bolo, že sa roky viacerí ministri držali povrchového variantu, aj keď odborníci varovali pred zosuvom pôdy, ktorý sa neskôr aj udial. Príprava sa teraz vrátila takmer na začiatok. Ešte prvá Ficova vláda úsek zaradila do verejno-súkromného PPP projektu, ktorý bol za Radičovej vlády zrušený s odôvodnením, že bol predražený.

Rok 2027 je pre D1 ďalším termínom. Ešte za Dzurindovej vlády minister dopravy Pavol Prokopovič sľuboval, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová v roku 2010. Neskôr daný termín potvrdzoval aj Robert Fico, keď prvýkrát zostavil vládu. Ficov minister Ľubomír Vážny následne hovoril o roku 2013. Za Radičovej vlády minister dopravy Ján Figeľ sľuboval dokončenie autostrády v rokoch 2017 až 2018. Minister dopravy Ján Počiatek zase hovoril o roku 2019. Súčasná vláda má v programe rok 2020, ale bez úseku Turany – Hubová.

"Príprava stavby ,Diaľnice D1 Turany – Hubová' pokračuje v zmysle Záverečného stanoviska vydaného Ministerstvom životného prostredia SR dňa 18. mája 2017, a to dokumentáciou na územné rozhodnutie, dokumentáciou stavebného zámeru a dokumentáciou na stavebné povolenie pre získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, aby sa mohla zabezpečiť súťaž na zhotoviteľa stavby,“ povedala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová. Podľa jej slov diaľničiari predpokladajú ukončenie prípravy a vyhlásenie súťaže na zhotoviteľa na daný úsek v rokoch 2020 – 2022. Priebeh a vyhodnotenie súťaže na zhotoviteľa trvá približne jeden rok.

Štát sa meškaniu mohol vyhnúť už na začiatku prípravy. "V záverečnom stanovisku rezortu životného prostredia z novembra 2002 sa dočítame, že environmentálne i socioekonomicky najprijateľnejšie riešenie D1 v úseku Turany – Hubová je variant s tunelom Korbeľka. Teda nielen pre prírodu, ale i pre miestnych obyvateľov. Vtedajší minister dopravy však rozhodol, že sa rozpracuje údolný variant diaľnice,“ povedal v rozhovore pre Pravdu v minulom roku Ján Snopko, projektant spoločnosti Tarosi. S posudzovaním trasovania sa pritom začalo už v roku 1998.

Výstavba diaľničného úseku údolným variantom cez zosuvové územie s kratším tunelom Rojkov mala byť financovaná z eurofondov. Zosuv pôdy pri Šútove však výstavbu zastavil a rezort dopravy použil peniaze z minulého obdobia na čerpanie európskych peňazí na iné projekty. V súčasnosti sú z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 vyčerpané. Zatiaľ nie je jasné, či Slovensko bude mať prístup k eurofondom aj po roku 2020.

Ministerstvo dopravy tak bude musieť nájsť stovky miliónov eur na výstavbu v súčasnosti najkritickejšieho úseku diaľnice D1 inde. Podľa ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) bude výstavba daného úseku stáť približne 700 až 800 miliónov eur. Šéf rezortu dopravy chce vláde navrhnúť, aby daný úsek postavila zo súkromného kapitálu formou PPP projektu, keď okrem výstavby by štát zaplatil aj za 30-ročnú prevádzku a údržbu diaľnice súkromnej spoločnosti.

Predchádzajúci existujúci úsek D1 Dubná Skala – Turany vznikol v podobe, podľa ktorej sa má naň napájať úsek D1 Turany – Hubová v údolnom variante. Keďže posledné rozhodnutie ministerstva dopravy mení trasovanie diaľnice, niekoľko stoviek metrov diaľnice nebude mať napojenie. Štvorprúdovka bude v smere od Žiliny pokračovať do tunela Korbeľka s dĺžkou 5¤868 metrov južne od obce Krpeľany a rovnomennej vodnej nádrže. Následne diaľnica vyjde z tunela južne od obce Stankovany, premostí rieku Váh a opätovne sa dostane do tunela Havran s dĺžkou takmer tri kilometre.

Z projektu tak vypadáva tunel Rojkov s dĺžkou 1¤810 metrov. Tunel Havran vznikne v oboch prípadoch trasovania. Výstavbu môžu oddialiť obyvatelia a organizácie, ktoré nesúhlasia s výstavbou tunela Korbeľka pre obavy o zdroje pitnej vody. Smerom na Košice sa diaľnica v ďalšom úseku D1 Hubová – Ivachnová dostane do tunela Čebrať, ktorého výstavba je pozastavená pre možný zosuv pôdy. Hrozí, že sa tunel bude predlžovať.

V súčasnosti majú diaľničiari pripravené tri úseky, na ktoré v prípade zabezpečenia dostatočného množstva finančných prostriedkov môžu spustiť súťaž ešte v tomto roku. Ide o prvú etapu severného obchvatu Prešova na rýchlostnej ceste R4 a úseky rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa medzi Detvou a Lučencom spolu s rýchlostnou cestou na Orave v úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Na výstavbu týchto štvorprúdoviek štát potrebuje približne 550 miliónov, pričom nemusí ich uvoľniť hneď, ale postupne počas prebiehajúcej výstavby.

Okrem toho je pripravený aj úsek rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorý vytvorí obchvat Košíc. Na tento úsek štát ešte má vyčlenené eurofondy z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

V súčasnosti je na diaľnici D1 rozostavaných päť úsekov, ktoré vytvárajú obchvaty Žiliny, Ružomberka, Prešova a Košíc. Najbližšie bude v roku 2018 dokončený úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý z južnej strany obchádza Žilinu. Naň nadviaže úsek D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, vďaka ktorému vodiči budú môcť obísť problematický úsek na ceste prvej triedy I/18 pod hradom Strečno. Daný úsek mal byť hotový na konci roka 2019, no zdá sa, že bude niekoľko mesiacov meškať pre problémy na diaľnici pred západným portálom tunela.

Výstavba úseku D1 Hubová – Ivachnová viazne pre hroziace zosuvy v oblasti pred západným portálom tunela Čebrať, ktorého razenie je pozastavené. Štát v súčasnosti zvažuje zmenu trasovania a predĺženie tunela o 1,6 kilometra. Aktuálne prebieha proces EIA. Podľa diaľničiarov sa javí ako optimálne riešenie predĺženie tunela, pričom razenie by mohlo byť obnovené ešte v tomto roku.

Základný kameň juhozápadného obchvatu poklepal koncom mája minister dopravy Árpád Érsek, pričom úsek má byť hotový v roku 2021. Priamo cez Prešov denne jazdí viac ako 30-tisíc vozidiel, pričom úplnú úľavu pre mesto spolu s juhozápadným obchvatom prinesie až severný obchvat na rýchlostnej ceste R4.

Pri Košiciach je od minulého roku vo výstavbe úsek D1 Budimír – Bidovce, ktorý má byť hotový na konci roka 2019. Od Košíc smerom na východ k hraniciam s Ukrajinou, kde sa má diaľnica D1 končiť, je potrebné postaviť ešte päť úsekov. Podľa rezortu dopravy si táto štvorprúdovka vyžiada 1,046 miliardy eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výstavba diaľnic #diaľnica D1 #Turany – Hubová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku