Od začiatku roka v niektorých oblastiach Podunajskej nížiny spadlo len čosi okolo 60 milimetrov zrážok, čo už ohrozuje tohtoročnú úrodu obilnín a repky.
Sucho je plazivá dlhodobá situácia, ktorá pomaly nastáva, ale aj pomaly odznieva. Takto charakterizovala počasie, ktoré momentálne najintenzívnejšie prežívajú ľudia obývajúci Záhorie, Podunajskú nížinu či Košickú kotlinu klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Lívia Labudová.
Práve táto slovenská odborníčka je manažérkou projektu, ktorý by nielen Slovensku, ale aj ostatným krajinám ležiacim v povodí Dunaja mal priniesť efektívnejšie manažovanie sucha.
Možno manažovať, teda riadiť sucho, ktoré je v réžii nevyspytateľných prírodných procesov? Možno. V podstate ide o zber informácií o suchu. Ten by mal byť oproti doterajšej praxi presnejší a komplexnejší, aby poskytol detailný obraz o tom, čo sa deje v tej či onej časti daného územia.
„Poľnohospodári, lesníci, vodohospodári, ale aj ochrana životného prostredia potrebujú čo najpresnejšie informácie o vývoji počasia, aby naň vedeli primerane a včas reagovať,“ povedala Lívia Labudová. Väčšiu výpovednú lehotu majú monitoringu sucha zabezpečiť satelitné snímky, ktoré doplnia údaje z pozemných pozorovacích staníc.
Extrémne prejavy počasia sú čoraz častejšie a klimatológovia ich dávajú do súvislosti s prebiehajúcim globálnym otepľovaním. Sucho je jedným z extrémov a minimalizovať jeho dosahy by mal priniesť projekt DriDanube – Riziko sucha v dunajskom regióne, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskej únie.
Jedným z hlavných produktov projektu bude užívateľská služba venovaná suchu, ktorá umožní presnejšie a efektívnejšie monitorovanie sucha a dobré načasovanie včasného varovania. Táto služba bude integrovať všetky dostupné údaje vrátane veľkého množstva najnovších produktov diaľkového prieskumu zeme a bude postavená na jednotnej metodike pre celý dunajský región.
„Bude vyvinutý online užívateľský nástroj, ktorý prinesie harmonizáciu postupov aj metodiky v rámci všetkých krajín,“ uviedla Jana Pangrácová, komunikačná manažérka projektu DriDanube.
Jeho súčasťou bude vybudovanie aj tzv. reportérskej siete, ktorú by mali tvoriť farmári a agronómovia poľnohospodárskych podnikov. Tieto vysunuté tykadlá v teréne budú raz týždenne reportovať do systému DriDanube svoje poznatky.
Poľnohospodári, lesníci, vodohospodári, ale aj ochrana životného prostredia potrebujú čo najpresnejšie informácie o vývoji počasia, aby naň vedeli primerane a včas reagovať.klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Lívia Labudová
Ich zistenia sa budú porovnávať a overovať s údajmi celého systému. V Českej republike majú už vyše sto reportérov v teréne a prináša to lepšie hospodárenie s vodou v celom monitorovanom území.
Nemožno však očakávať, že projekt prinesie dlhodobú prognózu výskytu sucha. „V rámci monitoringu meteorologického sucha poskytujeme strednodobú predpoveď vyhliadky vlahovej bilancie na sedem dní a vyhliadku pôdneho sucha na desať dní,“ povedala Lívia Labudová.
Pripomenula, že vývoj počasia je veľmi premenlivý a nemožno na dlhší čas konkretizovať situáciu, ako by si želali nielen poľnohospodári, ale v lete napríklad aj dovolenkári.
Na margo súčasnej situácie Labudová podotkla, že na viacerých staniciach pozorujeme veľmi suché, ba až extrémne suché prejavy počasia. Sucho už máme prítomné na viacerých miestach, či už ide o Záhorie, Podunajskú nížinu, alebo okolie Košíc.
Celou krajinou síce prešiel studený front a na mnohých miestach sa vyskytli búrky, ale na malom slovenskom území badať veľkú heterogenitu – rozdielnosť zrážok. V niektorých obciach napršalo veľa, ale v susedných nespadla ani kvapka alebo zrážky boli len nepatrné. Z hľadiska pôdneho sucha je najhoršia situácia na Záhorí a Podunajskej nížine.