Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje, že tieto ciele ešte nezabezpečia dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pri súčasných predpokladoch bude potrebné prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia.
„Splnenie týchto cieľov je nevyhnutným predpokladom pre zachovanie dlhodobo udržateľných verejných financií. Po splnení cieľa v roku 2020 si však pri súčasných predpokladoch bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných verejných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP),“ konštatuje v hodnotení strednodobých rozpočtových cieľov na roky 2017 až 2020 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Podľa nej by sa tak mali v strednodobom horizonte využiť priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme, na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % HDP v roku 2020 a zároveň zníženie dlhu na 43,5 % HDP.
Vláda schválila v rámci Programu stability SR na roky 2017 až 2020 ciele znižovať deficit verejnej správy z 1,7 % HDP v roku 2016, až kým sa nedosiahne vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu sa v nasledujúcom roku 2020 predpokladá jeho udržanie na rovnakej úrovni. Strednodobý rozpočtový rámec pritom podľa rady vychádza z realistických predpokladov o vývoji makroekonomického prostredia a daňových a odvodových príjmov, ktoré boli schválené príslušnými výbormi vo februári 2017.
Program stability obsahuje opatrenia najmä na strane výdavkov, ktorých celkový vplyv podľa rezortu financií zhoršuje saldo verejnej správy v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Znamená to, že ak by sa po roku 2016 neuskutočnili žiadne nové opatrenia a zmeny v legislatíve a rozpočtové položky by ovplyvnil iba makroekonomický vývoj, deficit by podľa RRZ postupne klesal z 1,7 % HDP v roku 2016 a v roku 2020 by boli verejné financie v prebytku 0,4 % HDP. V porovnaní s týmto scenárom si dosiahnutie rozpočtových cieľov v rokoch 2018 a 2019 vyžaduje prijatie konsolidačných opatrení vo výške 0,1 % HDP v roku 2018 a 0,2 % HDP v roku 2019.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje aj na identifikované riziká, ktoré môžu hospodárenie verejnej správy oproti vládnym plánom zhoršiť. Riziká podľa rady vyplývajú najmä z opakovaného nadhodnotenia niektorých nedaňových príjmov, podhodnotenia výdavkov v zdravotníctve a štátnom rozpočte a nerozpočtovania výdavkov na korekcie k čerpaniu eurofondov. Na druhej strane rozpočtu môžu pomôcť úspory na spolufinancovaní k eurofondom v prípade ich pomalšieho čerpania, nižšie výdavky na sociálne dávky, či úspora na odvode do rozpočtu Európskej únie. Ďalším možným zdrojom krytia rizík v roku 2017 sú rozpočtované rezervy.