Trump nazýva globálne otepľovanie podvodom a na margo odstúpenia od dohody, pod ktorú sa podpísalo takmer 200 krajín sveta, tvrdí, že „treba urobiť Ameriku opäť skvelou“. Ak by podobne uvažovali aj ďalšie krajiny, svet by sa rútil do existenčnej, ale aj ekonomickej katastrofy.
Parížska dohoda hovorí o tom, že krajiny majú radikálnejšie znižovať emisie skleníkových plynov. „Zrušíme Parížsku dohodu o klíme a prestaneme platiť americké peniaze na programy OSN (Organizácia Spojených národov, pozn. red.) ohľadom globálneho otepľovania,“ povedal Trump ešte v máji minulého roka na konferencii o energetike v Severnej Dakote.
Trumpov tím, ktorého súčasťou je aj šéf Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Scott Pruitt, teraz podľa Axios.com zvažuje, akým spôsobom od dohody odstúpiť. Medzi možnosťami je formálne ukončenie účasti na dohode. To by mohlo trvať tri až štyri roky. V hre je aj stiahnutie amerického súhlasu s Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy. Druhá možnosť je radikálne riešenie, ktoré by však bolo rýchlejšie. Parížsky dokument o celosvetovej ochrane klímy vlani v septembri odsúhlasila administratíva teraz už bývalého demokratického prezidenta Baracka Obamu, čím bol ratifikačný proces v USA formálne skončený. Pretože však o dohode nehlasoval Senát USA, tak nie je pre USA právne záväzná, republikán Trump ju teda môže podľa svojej vôle vypovedať.
Svet dohodu o klíme potrebuje
Spojené štáty americké ako jeden z najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia sa zaviazali v roku 2015 v rámci Parížskej dohody do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až o takmer 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Navyše sa majú vlády rozvinutých krajín vrátane USA do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne.
Takmer 200 krajín sveta vrátane Slovenska chce do konca storočia udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote ešte o pol stupňa nižšej v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Parížska dohoda nahrádza Kjótsky protokol z roku 1997, účinnosť nadobudla vlani v novembri. Čína a Európska únia pripravujú spoločné vyhlásenie, v ktorom sa podľa BBC prihlásia k cieľom parížskej klimatickej dohody. Návrh dokumentu označuje realizáciu dohody za „najvyšší politický záväzok“. Spoločné vyhlásenie majú obe strany zverejniť dnes po summite Čína – EÚ v Bruseli.
Otepľovanie zvyšuje chudobu
Trump sa v prípade klimatických zmien správa, ako by boli USA uzatvoreným štátom a ich aktivity neovplyvňujú zvyšok sveta. Ak by svet nepristúpil na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov. Nielen zmena klímy, ale aj prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď v priemere jeden z 9 ľudí na svete nemá dostatok jedla a takmer miliarda ľudí stále žije z 1,25 dolára denne.