Slovenské jedlo pribúda zároveň s českým pivom

Pre troch zo štyroch slovenských kupujúcich je prítomnosť slovenských výrobkov dôležitá a viac ako polovici nie je jedno, aký je pôvod nakupovaných potravín. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GfK CZSK, ktorý si objednal vzdelávací program na podporu ekonomiky Slovenska Kvalita z našich regiónov.

01.06.2017 14:00
debata (5)
domáce potraviny

Slovenskí spotrebitelia menia svoje nákupné zvyklosti a pri nákupoch dávajú prednosť domácim výrobkom oproti zahraničným. Je to výsledok cielených vzdelávacích projektov, ktoré v posledných rokoch organizovali poľnohospodárske a potravinárske samosprávy, obchod aj štát. „Pôvod potravín sa stal spoločenskou témou,“ povedala Bohumila Tauchmannová, ktorá stála pri zrode programu Kvalita z našich regiónov. Podľa Tauchmannovej približne každý druhý občan raz za čas vo svojom okolí diskutuje o význame kúpy slovenských potravín, jednak pre svoje zdravie, jednak pre rozvoj slovenskej ekonomiky, zamestnanosti i udržania kultúrnej poľnohospodárskej krajiny.

Situácia zostáva naďalej veľmi vážna

Porovnanie nákupov slovenských spotrebiteľov, ktoré sa odohrali v II. polroku 2015 a 2016 ukázalo, že vlani Slováci nakúpili o 29 percent viac tukových produktov so slovenskou značkou. Významný bol nárast slovenských základných potravín, kde bol vzostup o 12 percent, pričom cukor stúpol o 21 percent. Mliečne výrobky mali rast o štyri percentá. Významne si však pohoršili nápoje, a to o celých 13 percent, pričom piva vyrobeného na Slovensku sa predalo o 28 percent menej ako rok predtým.

Bez ohľadu na niektoré pozitívne signály však situácia zostáva naďalej veľmi vážna. Vlani dosiahlo Slovensko najhoršiu bilanciu v obchode s potravinami, keď sa pasívne saldo vyšplhalo na 1,3 miliardy. Prečo je to tak, vysvetlil prieskum, ktorý urobil Ústav manažmentu a marketingu Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.

Z neho napríklad vyplynulo, že až na jeden zo siedmich skúmaných obchodných reťazcov všetky ponúkali v marci a apríli tohto roku čerstvé hovädzie mäso z dovozu. Relatívne slabá bola aj ponuka slovenského masla, keď v niektorých reťazcoch zahraničná ponuka tvorila 40 až 56 percent. Domáca ponuka ovocia mierneho podnebného pásma sa pohybovala v rozmedzí od 17 do 58 percent.

Pomalé oživovanie domáceho ovocia a zeleniny

Celkovo podiel slovenských potravín dlhodobo kolíše na pultoch obchodov podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory okolo 40 percent. Je to, samozrejme, málo, pretože v krajinách visegrádskej štvorky štartuje podiel domácich potravín na úrovni 70 percent, pričom v Poľsku sú zahraničné potraviny len doplnkom domácej ponuky.

Proslovenské spotrebiteľské nálady hrajú síce do kariet domácim producentom, tí však, ako ukázal prieskum, nedokážu už v niektorých druhoch potravín pokryť dopyt po slovenských potravinách. Zreteľné je to predovšetkým pri hovädzom mäse, kde sa dokonca najkvalitnejšie slovenské mäso vyváža. Zahraniční obchodníci – mäsiari z Rakúska, Talianska či Chorvátska totiž ponúkajú slovenským chovateľom podstatne vyššie ceny ako domáci odberatelia.

Len veľmi pomaly sa oživuje domáca výroba ovocia a zeleniny. V socializme významnú časť rýchlenej zeleniny zabezpečovali malovýrobcovia. Po revolúcii sa však rozpadol výkup zeleniny a paradoxne doteraz sa nepodarilo vytvoriť silné odbytové združenia, ktoré by garantovali zásobovanie reťazcov domácou produkciou. Zatiaľ sa darí len pestovateľom skleníkových rajčín, ale ucelená ponuka všetkých druhov zeleniny, ktorú kedysi produkovalo južné Slovensko, stále chýba.

Z toho vyplýva, že súčasne so vzdelávacími programami, ktoré podnecujú záujem o domáce potraviny, treba posilniť predovšetkým domácu výrobu a budovať moderné odbytové organizácie.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #prieskum #pivo #ovocie #zelenina #mäsiar #kupujúci #GfK CZSK