„Systém, ktorý má zbierať a zobrazovať dáta o polohe telekomunikačnej, ale aj cestnej alebo energetickej infraštruktúre, za približne 40 miliónov eur ide nad rámec toho, čo od nás vyžaduje Európska únia a projekt v tejto podobe nebol financovateľný z európskych fondov,“ odôvodnilo ministerstvo.
Súťaž na Atlas pasívnej infraštruktúry bola podľa Érseka pripravená tak, že by ho nemohli financovať eurofondy. "Rovnako sme v ňom našli niektoré technické nedostatky, a preto sme sa rozhodli zmluvu nepodpísať,” dodal Érsek.
Systém Atlas pasívnej infraštruktúry mal mapovať a zobrazovať predovšetkým dáta o infraštruktúre potrebnej na šírenie vysokorýchlostného internetu. Tak, ako bol navrhnutý, mal ísť nad rámec tohto cieľa a integrovať aj dáta o cestách alebo plynových a elektrických sieťach, čo bolo náročné nielen z technického, ale aj finančného hľadiska.
V polovici mája podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini odporučil zastaviť projekt atlasu. „Návrh nenapĺňa princíp jedenkrát a dosť. Nedostatočne plánuje využiť existujúce databázy v štátnej správe, navyše z pohľadu dát, aplikácie i bezpečnosti nespĺňa ani požiadavky Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy,“ zdôvodnil Pellegrini. Podpredseda vlády verí, že nájde lacnejší a efektívnejší spôsob, aby mal štát na jednom mieste k dispozícii všetky údaje o telekomunikačných, dopravných a inžinierskych sieťach, ako napríklad rozvody plynu, elektriny a vody.