Slováci sú medovejší, včelárstvo sa pozvoľna omladzuje

Takmer päť ráz vyššia spotreba medu ako pred desiatimi rokmi a zvýšený záujem mladých a ľudí stredného veku o včelárenie posledných päť rokov naznačujú, že v slovenskom včelárstve sa blýska na lepšie časy.

30.05.2017 11:00
dunajska luzna, včely, včelárstvo, včelárenie Foto: ,
Slovensko patrí medzi málo krajín Európy, kde sa v posledných rokoch darí zvyšovať počet včelstiev.
debata (3)

Výraznejšiemu oživeniu stojí v ceste na obilniny a olejniny zamerané poľnohospodárstvo, ktoré nedáva včelám dostatok potravy, a straty včelstiev vyvolané chorobami.

Za zvýšením spotreby medu z 0,25 kilogramu v roku 2005 na lanských 1,2 kilogramu je zmena stravovacích zvyklostí obyvateľstva. Ľudia uprednostňujú čisté prírodné produkty a slovenský med je považovaný za jeden z najlepších vo svete. Jeho vysokú kvalitu potvrdili úspechy na medzinárodných včelárskych výstavách. Spolu s vínom je med a produkty z neho, napríklad medovina, najviac oceňovaným slovenským potravinárskym produktom v zahraničí.

Včelári sa mali a majú čím pochváliť. Na prospech nielen svojej včelárskej veci, ale aj slovenskej prírody a zdravia celej spoločnosti zmenili komunikáciu so spotrebiteľmi. „Jej jadrom je posolstvo, že včely sú indikátorom zdravého životného prostredia a ich produkty, nielen med, ale aj propolis, peľ, včelia materská kašička či najnovší hit liečba úľovým vzduchom a energiou, ktorú vyžarujú včelstvá, zvyšujú kvalitu ľudského života,“ hovorí predseda Slovenského zväzu včelárov Ľudovít Gál.

Dobrou správou je, že slovenské včelárstvo sa začína omladzovať. „Priemerný vek včelárov je zhruba o desať rokov vyšší ako u poľnohospodárov, keď dosahuje až 60 rokov. Musíme viac investovať do zvýšenia atraktivity včelárstva pre mladých ľudí,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, keď informovala, že v rámci Národného programu stabilizácie a rozvoja včelárstva dostanú včelári podporu najbližšie tri roky každý rok po takmer 1,2 milióna eur.

Pomoc po novom dostanú už združenia, ktoré zoskupujú nie ako doteraz najmenej 30 percent včelárov, ale aspoň desať percent. Podpora by sa tak mala dostať k čo najväčšiemu počtu včelárov.

Kde sú monokultúry, tam včely hladujú

Slovensko patrí medzi málo krajín Európy, kde sa v posledných rokoch darí zvyšovať počet včelstiev. Kým v roku 2010 ich bolo 252 485, tak v roku 2016 sa ich stav rozrástol na 291 450. Za to isté obdobie pribudlo 2 271 nových včelárov a vlani ich bolo dovedna už 17 859. Teraz sa dokončuje sčítanie včelstiev a čaká sa, že Slovensko by mohlo mať okolo 300-tisíc včelstiev. V porovnaní s nedávnou minulosťou je to však stále málo – v roku 1988 sa včelári starali o 490-tisíc včelstiev.

Aj týchto pár čísel naznačuje, akými zmenami prešlo slovenské poľnohospodárstvo a ako sa v ňom zmenila rola včiel. „Hoci po rokoch badať isté oživenie, včelári aj včely to stále nemajú ľahké. Môže za to súčasný charakter poľnohospodárstva, ktoré, keby som mal byť príkry, zmenilo krajinu na zelenú púšť,“ povedal predseda najväčšej včelárskej organizácie na Slovensku Ľudovít Gál.

Pod zelenou púšťou má Gál na mysli novú podobu slovenských chotárov, kde obilniny a olejniny vytlačili všetky ostatné plodiny na perifériu polí. „Na prelome apríla a mája síce Slovensko zožltlo od kvitnúcej repky, ale včelám to prinieslo hojnosť potravy len na dva týždne. Teraz budú musieť čakať na slnečnicu. Z polí zmizli krmoviny, strukoviny, len zriedkavo sa pestuje facélia či ďalšie medonosné rastliny,“ zrekapituloval aktuálny stav Ľudovít Gál.

Ak má mať včelárstvo na Slovensku budúcnosť, potom poľnohospodári musia rozvíjať poľnohospodárstvo, ktoré je priateľské k včelám. „Systém Bee friendly, ktorý už uplatňujú vo Francúzsku a v Nemecku, sa musí dostať aj do krvi slovenských farmárov,“ myslí si Ľudovít Gál. V praxi to znamená v ochrane rastlín odbúrať tvrdú chémiu, predovšetkým používanie prípravkov na báze neonikotínoidov. Nejde len o včely, ale o to, aby sa v pôde uchoval život pre všetky mikroorganizmy, ktoré ovplyvňujú úrodnosť pôdy, a tým aj produkciu rastlinnej výroby.

Škola pre začiatočníkov i pokročilých

Pokiaľ chce včelár prosperovať, musí byť vzdelaný. Na Strednej odbornej škole Pod Bánošom v Banskej Bystrici pripravujú kvalifikovaných včelárov. Zaujímavé je, že kým v dennom štúdiu majú desiatich poslucháčov, večernú formu navštevuje až 80 poslucháčov. Riaditeľ školy Pavel Fiľo vraví, že na včelárenie treba mentálne dozrieť.

Najlepšie o tom svedčí veková skladba poslucháčov, kým v dennom štúdiu prevažujú mladí do 26 rokov, vo večernej forme jednu pätinu poslucháčov tvoria ľudia vo veku do 40 rokov. Celá polovica však pripadá na mužov a ženy medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou. Zvyšok pripadá na ľudí starších ako 50 rokov. Ničím nezvyčajným nie je, ak na škole študuje včelárstvo manželský pár.

Pavel Filo uvažuje o obnovení statusu učeň, tovariš a majster. Ubehne totiž zvyčajne desať rokov, kým sa zo včelára stane naozajstný včelársky majster. Predpoklad, že včeláreniu sa môžu venovať ľudia bez prostriedkov, je mylný. Včelárenie si takisto vyžaduje nazhromaždiť kapitál. Napokon, väčšina slovenských včelárov sú hobby chovatelia včiel, profesionálov, ktorí chovajú viac ako 150 včelstiev, je zopár desiatok.

Fiľo teraz sonduje ako v spolupráci s Českou republikou a možno aj v rámci visegrádskej štvorky rozbehnúť majstrovskú včelársku školu, ktorá by na rozdiel od súčasného dvojročného štúdia trvala tri roky. Včelárstvo je totiž odbor, ktorý si vyžaduje veľké teoretické i praktické znalosti i dávku remeselnej zručnosti.

V pretechnizovanej dobe je dôležité vrátiť ľudí a najmä deti do prírody. Slovenský zväz včelárov preto pomáha základným aj stredným školám organizovať včelárske krúžky. „Ak sa do nich zapíšu chlapci a dievčatá, je to prvý krok, ako z nich vychovať budúcich včelárov,“ myslí si Ľudovít Gál. V tomto školskom roku pracovalo 27 včelárskych krúžkov. V krajine slávnej románovej Tisícročnej včely by ich mohlo byť podstatne viac.

To, že sa včelárstvo predsa len zobúdza a stáva sa pre ľudí zaujímavým či už doplnkovým alebo hlavným zdrojom obživy, však ilustrujú aj negatívne sprievodné javy. Z roka na rok sa rozmáhajú krádeže včelstiev. Široko medializovaným sa stal májový pokus v Palárikove, kde zásluhou web kamery prepojenej s mobilom včelár privolal na miesto činu políciu. Tá pristihla zlodeja, ako práve nakladal úle do auta.

Podľa Ľudovíta Gála stoja za krádežami buď začínajúci alebo rozrastajúci sa včelári. Môže ísť tiež o krádeže na objednávku pre včelárov v Maďarsku či Poľsku, kde je včelárstvo na vzostupe. Žiaľ, aj zlodeji dotvárajú súčasný obraz slovenského včelárstva.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #med #včelárenie #včelárstvo