V jedálňach štátnych inštitúcií je minimum slovenskej kuraciny

Stravovacie zariadenia slovenských ministerstiev a univerzít, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, ponúkajú svojim stravníkom prevažne hydinové mäso dovezené zo zahraničia. Takmer deväť z desiatich porcií hydiny, ktoré skonzumujú v menzách vysokoškoláci, je z dovozu. V ministerských jedálňach pripadajú na osem porcií kurčiat dovezených z Európy či Brazílie len dve zo Slovenska.

, 26.05.2017 13:36, aktualizované: 27.05.2017 11:00
debata (9)

Štát, ktorý prispieva študentom či svojim zamestnancom na stravné lístky, de facto podporuje dovozcov a na nich napojené distribučné a veľkoobchodné firmy. Tvrdí to Únia hydinárov Slovenska. Tá v máji vykonala prieskum o pôvode hydinového mäsa, ktoré ponúkajú vysokoškolské a ministerské stravovacie zariadenia.

Od škandálu s dovážaným brazílskym hydinovým mäsom, v ktorom objavili salmonelu a podľa niektorých zdrojov mohlo byť aj chemicky upravované, neuplynuli ani dva mesiace. Aktuálny prieskum naznačuje, že na stravovaní Slovákov vo verejných zariadeniach sa veľa nezmenilo.

Brazílske mäso malo síce podľa prieskumu hydinárov na hydinovom jedálnom lístku vysokoškolákov len 8-percentné zastúpenie, ale poľské takmer 54 percent, české 28,5 percenta, maďarské viac ako jednu pätinu, ukrajinské 14,5 percenta, hydina z ostatných krajín EÚ tvorila takmer 8 percent a slovenské kurčatá 11 percent. Takúto pestrú hydinovú zmes pravidelne konzumuje podľa Únie hydinárov takmer 30-tisíc slovenských vysokoškolákov.

Na ministerstvách celkom jednoznačne dominovala poľská hydina s 80-percentným zastúpením, sekundovala jej česká, ktorá mala v niektorých zariadeniach 60-percentný podiel.

Geografická skladba ponúkanej hydiny môže byť podľa hydinárov pestrejšia, pretože, ako povedal Daniel Molár, výkonný riaditeľ Únie hydinárov, „v oslovených zariadeniach často považujú za slovenských výrobcov hydiny aj prebaľovačov, ktorí ponúkajú dovezenú hydinu v slovenských obaloch“.

Po škandále s brazílskym mäsom sa prevádzkovatelia verejných stravovacích zariadení bili do pŕs a tvrdili, že ponúkajú predovšetkým slovenskú hydinu. Skutočnosť je však na hony vzdialená tomuto ubezpečeniu. Aj vo verejnom stravovaní vyhráva ten, kto ponúkne nižšiu cenu. A cenou sa súťaží aj v stravovacích zariadeniach ústredných orgánov štátnej správy a tiež vo vysokoškolských jedálňach.

Je to aj preto, lebo až dve tretiny ministerských jedální zásobujú externí dodávatelia, vo vysokoškolských jedálňach je podiel externistov o čosi nižší – necelých 54 percent.

V cenách sú skryté dotácie

„Súkromníkom ide najmä o zisk. Keď nakúpia čerstvú hydinu od slovenských hydinárov, nezarobia na nej toľko ako na mrazenej dovozovej,“ tvrdí výkonný riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár. Rozdiel podľa neho môže byť napríklad pri kilograme kuracích rezňov niekedy 70 centov i viac ako jedno euro.

Výrobcovia zahraničnej hydiny vyhrávajú preto, lebo sú z národných zdrojov podstatne viac dotovaní ako slovenskí. To im umožňuje stlačiť výrobné náklady a ponúknuť hydinu lacnejšie. Už roky sa v podnikoch verejného stravovania pri hydine nesúťaží kvalitou či čerstvosťou, ale predovšetkým cenou.

Ako príklad cielenej podpory, ktorá zvyšuje konkurencieschop­nosť hydinárov, uviedol Molnár Českú republiku. Tam napríklad už siedmy rok funguje dotačný program zameraný na ozdravenie chovov. Len v roku 2016 doň český štát nalial 463 miliónov Kč, čo je 17,2 milióna eur. Tento rok v Prahe rozšírili hydinárom podporu opäť pod titulom zlepšenia životných podmienok o ďalších vyše 11 miliónov eur. Na porovnanie, na Slovensku bola vlani podpora sektora hydiny 600-tisíc eur, rok predtým 700-tisíc eur.

V reakcii na túto skutočnosť rezort pôdohospodárstva uviedol , že „v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa dlhodobo snaží o vyrovnanie platieb, aby sa Slovensko dostalo na úroveň vyspelých európskych krajín. Pokiaľ budú iné krajiny dotovať výrobu viac ako my, ťažko im budeme cenovo konkurovať.“

Ministerka Gabriela Matečná informovala, že pripravuje notifikáciu štátnej pomoci pre hydinárov aj systémové opatrenia. „Už dnes je možné, aby hydinári požiadali o dotáciu z Programu rozvoja vidieka na zlepšenie životných podmienok zvierat. Na začiatku sú síce potrebné relatívne vysoké investície, ale ide o pomerne vysokú návratnosť.“

Lacné nie je čerstvé

Slovenským hydinárom podľa rezortu môžu pomôcť samotní spotrebitelia aj obstarávatelia. Tí totiž svojím výberom rozhodujú o tom, čo budú obchodníci a prevádzkovatelia stravovacích zariadení ponúkať. Ministerka Gabriela Matečná v máji minulého roka predložila do vlády materiál s názvom Zásady pre zvýšenie bezpečnosti a kvality nakupovaných surovín pre hromadné stravovanie a ten odporúča viaceré zmeny.

"Prevádzkovateľom zariadení hromadného stravovania odporúčame nakupovať nielen na základe ceny, ale ako hlavné kritérium s váhou 60 percent stanoviť kvalitu. Cena by mala tvoriť len 40 percent. Odporúčame tiež zohľadňovať vysledovateľnosť výrobku, sezónnosť, preferovať regionálne produkty a uprednostňovať napríklad chladené produkty pred mrazenými, " uviedla ministerka Gabriela Matečná.

Príčinou toho, že sa slovenské potraviny nedokážu presadiť v súboji so zahraničnými, je do značnej miery aj doterajší systém verejného obstarávania, ktorý kladie dôraz na cenu. „Fakt, že sa hľadí na cenu, však vedie k tomu, že namiesto čerstvej hydiny nakupujú obstarávatelia lacnejšiu mrazenú, dovezenú zo zahraničia,“ upozorňuje riaditeľ Únie hydinárov Daniel Molnár a dodáva, že mrazená hydina sa nikdy nevyrovná čerstvej hydine, najmä ak ide o výrobky s trvanlivosťou jeden rok či dokonca dva roky.

„Musíme sa viac zaujímať o to, čo jeme a čo našim ľuďom ponúkajú distribútori a veľkoobchod,“ zdôraznil Molnár. Biznis s hydinou podľa neho ovládajú ľudia, ktorí nezriedka nie sú profesionáli. Jediným kritériom pre nich je zisk, a to treba zmeniť.

Komu dá červenú katalóg

Nové podmienky nákupu potravín predovšetkým do jedální nemocníc, detských domovov, študentských či armádnych stravovacích zariadení a iných jedální štátnych inštitúcií by mohol priniesť pripravovaný Národný katalóg potravín. Ten podľa rezortu okrem iného zabezpečí, „aby nebezpečné alebo nízkokvalitné potraviny jednoducho nebolo možné obstarávať. Ministerstvo aktuálne pripravuje technologickú časť projektu, so spustením pilotnej fázy počítame koncom tohto roka“, konštatovala ministerka Matečná.

Hydinári navrhujú, aby jedným z kritérií pri nákupe kuracieho mäsa napríklad bolo, že sa zaobstará mäso vyrobené v ten deň alebo nasledujúci deň po vyrobení. Tak by sa vlastne jednoducho blokoval nákup preležaných mrazených kuracích produktov s „nekonečnou“ dobou spotreby. Také sa dnes až pričasto ponúkajú v podnikoch verejného stravovania.

Informácie z agentúry sme nahradili redakčným článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #kúra
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy