Trumpovi verí podľa prieskumov už len 38 percent dospelých Američanov a 56 percent je proti nemu. Trump má tak historicky najnižšiu popularitu. Pri svojich návrhoch naráža na Kongres. Či ide o zdravotnú starostlivosť, nižšie dane, clá na dovážaný tovar, alebo stavanie múru na hranici s Mexikom.
Prvou ranou pre Trumpa a akýmsi budíčkom bolo, keď ho pri rušení zdravotnej starostlivosti nazývanej Obamacare zradili aj niektorí členovia Republikánskej strany a nepodporili ho. Podarilo sa im to na druhý pokus, pritom to ešte Trump nemá isté s podporou Senátu.
Trhy mu už neveria natoľko, že najnovšie aj miliardár George Soros stavil stámilióny na pád amerických akcií. Pritom ak Trump predčasne skončí v prezidentskom úrade, Soros zarobí viac ako miliardu dolárov. Soros sa preslávil tým, že v 90. rokoch stavil na pád britskej libry a cez noc na tom zarobil vyše miliardy dolárov. So svojou stávkou na pád Trumpa nie je Soros sám. Po afére s odvolaním šéfa FBI Jamesa Comeyho sa začali stávky množiť. Ak by sa začalo konanie o odvolaní prezidenta z úradu, znamenalo by to pre trhy veľký šok.
Trump vyhlasoval v kampani veľmi odvážne ciele, čo mu síce pomohlo vyhrať voľby, ale na druhej strane si sám uškodil. Už počas kampane bolo jasné, že mnohé ciele nedokáže splniť. To mu budú postupne vyčítať nie len politickí oponenti, ale aj médiá.Boris Tomčiak, ekonóm spoločnosti Finlord
S tým, že mnohé Trumpove návrhy napríklad vo vzťahu k protekcionizmu a obmedzenia dovozov tovarov z Číny sú populistické, trhy počítali už dávno. Protekcionizmus by mohol viesť až k obchodným vojnám a oslabeniu svetovej aj americkej ekonomiky. Americká centrálna banka (FED), naopak, počíta s tým, že americkému hospodárstvu sa nateraz bude dariť. Minuloročným dvíhaním úrokov sa FED zároveň začala pripravovať na to, aby v prípade ekonomických problémov v budúcnosti mohla úroky znížiť a pomôcť tak hospodárstvu nalievaním lacných peňazí. Kedy príde prípadná kríza, trúfne si odhadnúť málokto.
Trump predstavil ešte počas predvolebného súboja novú americkú stratégiu pre väčší ekonomický rast a prosperitu, ktorú chce dosiahnuť tak, že sa prioritne sústredí na domácich podnikateľov a „uzatvorí sa“ pred svetom. Je totiž proti väčšej globalizácii, odmieta väčšiu liberalizáciu s Európskou úniou. Realita je však momentálne taká, že podľa ekonómov by mal v prvom rade riešiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Americký vládny dlh už presiahol 106 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalej rastie. Dostal sa nad úroveň 20 biliónov dolárov a najbližšiu dekádu je naplánovaný jeho nárast o ďalších 10 biliónov dolárov.
Soros stavil 764 miliónov dolárov na to, že najdôležitejší index S&P 500, ktorý zahŕňa 500 najdôležitejších amerických akciových spoločností, a index Russell 2000, v ktorom sú zastúpené hlavne malé a stredné firmy, budú strácať. Stávku na pád S&P 500 strojnásobil na takmer 305 miliónov dolárov, na pokles indexu Russell 2000 asi 460 miliónov dolárov. Po zvolení Trumpa do úradu ceny akcií spomínaných firiem významne vzrástli.
Soros so svojím majetkom vo výške 24 miliárd dolárov patrí k najbohatším ľuďom na svete. „Ak prezident spácha trestný čin, Snemovňa reprezentantov a Senát ho môžu odvolávať. V americkej histórii sa to stalo dvakrát: Andrew Johnson a Bill Clinton. Trump sa tiež dostal do problémov v súvislosti so vzťahmi s Ruskom. Opozícia hovorí o tom, že Rusku poskytol tajné informácie, čo by bol dobrý dôvod na odvolanie,“ tvrdí Tomčiak.
Soros však nepočíta len s pádom búrz. Investoval aj do podnikov, o ktorých sa domnieva, že ich akcie porastú. Ide predovšetkým o technologické firmy. Finančník má zrátané, že ich akcie sú nízke, pretože Trumpa viac ako Sillicon Valley zaujíma takzvaná stará ekonomika, napríklad stavebné a priemyselné podniky a banky. Ak Trumpova politika stroskotá, mohlo by sa to pozitívne odraziť práve na akciách sociálnych sietí Facebook a Twitter.
Príjmová nerovnosť sa môže ešte zvýšiť
„Dnes sme sa všeličo dozvedeli o lojalite,“ povedal v marci tohto roka prekvapene Trump, keď mu nevyšlo splnenie jedného z kľúčových predvolebných sľubov, ktorý mu dopomohol k výhre vo vlaňajších prezidentských voľbách – zrušenie Obamacare. Ako poznamenal, v podnikaní sa mu darilo uzatvárať dohody ľahšie ako v politike.
Trumpovi sa až na druhý pokus podarilo presvedčiť Snemovňu reprezentantov, aby zrušila hlavné častí programu Obamacare a aby ich nahradila republikánskym plánom zdravotnej starostlivosti. Ide dosiaľ o Trumpovo najväčšie legislatívne víťazstvo, hoci návrh čaká ešte na schvaľovanie v Senáte. Návrh prešiel v Snemovni reprezentantov, v Senáte bude mať problém s podporou.
Republikánsky legislatívny návrh, oficiálne nazvaný Americký zákon o zdravotnej starostlivosti (AHCA), je zameraný na zrušenie väčšiny daní spojených s Obamacare vrátane pokuty za nezakúpenie si zdravotného poistenia. Obamacare z roku 2010 mal dosah na zhruba 20 miliónov Američanov. Program bol v jeho začiatkoch veľmi kritizovaný. V posledných mesiacoch si však získal podporu obyvateľov.
Republikáni ho však dlhodobo atakujú s tým, že výrazne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Ekonómovia si nie sú istí, či sa Trumpovi podarí presadiť celý predvolebný plán. Investori sa teraz podľa agentúry Reuters, pochopiteľne, obávajú o osud ďalších reforiem. Problém totiž je, že nová vláda musí spolu s plánovaným zvýšením výdavkov myslieť i na príjmovú stránku. To znamená, že nesmie znižovať dane tak radikálne, ako Trump v predvolebnej kampani navrhol. Pri súčasnom deficitnom rozpočte si USA musia vybrať a zvýšenie infraštruktúrnych výdavkov súčasne so znížením daní je nereálny plán.
"Negatívna je daňová reforma, ktorá je veľmi prospešná pre súčasnú ekonomickú elitu, ale, naopak, uvaľuje vyššie nároky na chudobných ľudí. Trump chce takto podporiť podnikanie, ale prvotným výsledkom bude iba rozšírenie príjmovej nerovnosti v krajine. To môže vyvolať sociálne nepokoje. Trump chce takisto výrazne zvýšiť dlh USA, čo oslabí finančnú stabilitu najväčšej ekonomiky sveta.
Pozitívna je snaha o dobré vzťahy s Čínou, Ruskom a so Saudskou Arábiou. Trumpova administratíva vie, že je lepšie s týmito mocnosťami spolupracovať. Obdobie studenej vojny sa už dávno skončilo. Lepšie je rozvíjať obchodné vzťahy. Amerika má veľmi silné postavenie v oblasti technológií, ktoré bude presadzovať v globálnom svete," skomentoval Tomčiak.
Znížia USA firmám daň na 15 percent?
Trumpov ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie.
V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, pričom Trump ho chce zosekať na trojstupňové. Tým najbohatším chce znížiť zdanenie zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Jeho investičný plán, s ktorým sa prezentoval na predvolebných stretnutiach s Američanmi, má byť v objeme až bilióna dolárov.
Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodovú sieť. Otázne je, kedy a či vôbec sa mu takisto podarí splniť ďalší z predvolebných sľubov, a to zvýšiť minimálnu mzdu, ktorá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Jeho predstava je jej zvýšenie na 10 dolárov za hodinu.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2018 pritom počíta podľa agentúry AP so znižovaním výdavkov na verejné zdravotníctvo, dôchodky federálnych zamestnancov, sociálne dávky alebo dotácie pre farmárov. Celkovo majú tzv. mandatórne výdavky v horizonte desiatich rokov klesnúť o 1,7 bilióna dolárov. Zmeny nastanú aj pri poukážkach na nákup potravín, ktoré dotuje federálna vláda a ku ktorým má v súčasnosti v USA prístup zhruba 42 miliónov ľudí.
Podľa rozpočtového plánu majú výdavky na potravinové poukážky v najbližšej dekáde klesnúť o 193 miliárd dolárov alebo 25 percent. Počíta sa tiež so sprísnením podmienok čerpania pomoci. Navrhované škrty v programe tvoria podstatnú časť plánovaných reforiem sociálneho systému v celkovom objeme 274 miliárd dolárov.